Publikované pred 10 mesiacmi: 03.07.2012 / Peter Kováč, čítaní: 14
V súčasnosti sa mnoho spoločností rozhoduje o spôsobe, ako by mohli ušetriť na nákladoch spojených s informačnými a telekomunikačnými technológiami. Jedna z takýchto možností je aj umožniť zamestnancom používať vo firemnom prostredí ich vlastné zariadenia - od mobilných telefónov, tabletov až po počítače. Táto politika, označovaná ako Bring your own device (BYOD), však zahŕňa aj celý rad rizík. Väčšinou ide o bezpečnostné riziká a, pochopiteľne, s každým takýmto rizikom sú nevyhnutne spojené právne dôsledky, ak sa riziko prejaví.
Výskyt zariadení, ktoré nepatria zamestnávateľovi, vnútri organizácie znamená, že údaje o spoločnosti sa budú ukladať aj na zariadeniach mimo dosahu zamestnávateľa. V každej spoločnosti sú informácie, ktorých zverejnenie by ju mohlo poškodiť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť ochranu údajov nielen v rámci opatrení na predchádzanie bezpečnostných incidentov, ale aj stanovením jasných a presných pravidiel.
Pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne povoliť svojim zamestnancov používať ich vlastné zariadenia, každý takýto zamestnanec by mal byť vopred a preukázateľne oboznámený so všetkými podmienkami a obmedzeniami, ktoré bude musieť dodržiavať. To bude najvhodnejšie realizovať vo forme vnútorného predpisu. Prípadné porušenie pravidiel potom bude možno postihnúť ako porušenie pracovnej disciplíny so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vrátane možnosti ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom.
Vnútorný predpis zamestnávateľa by mal obsahovať predovšetkým špecifikáciu zariadení, ktoré je dovolené používať, zoznam povolených a zakázaných aplikácií na takýchto zariadeniach, ako aj zoznam aktivít, ktoré sa na nich nemôžu vykonávať. Žiaľ, žiadny vnútorný predpis nedokáže ochrániť údaje na zariadeniach v prípade ich straty či krádeže. O takejto skutočnosti by mal byť zamestnanec povinný informovať zamestnávateľa bez zbytočného odkladu.
Osobitne riziková situácia nastane, ak zamestnávateľ spracúva osobné údaje a zamestnanci s nimi bežne prichádzajú do styku. Pokiaľ zamestnávateľ bude uvažovať o tom, ku ktorým osobným údajom umožní pristupovať zamestnancom aj z ich vlastných zariadení, ako prevádzkovateľ môže byť postihnutý dozorným orgánom dokonca aj v prípade, ak jeho zamestnanec (v postavení oprávnenej osoby) porušil vnútorné predpisy zamestnávateľa a v dôsledku tohto porušenia došlo napríklad k zverejneniu osobných údajov dotknutej osoby.
Osobitne problematické bude aj vymáhanie náhrady škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla v dôsledku používania zariadení patriacich zamestnancov. V zásade možno konštatovať, že pri použití ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody môže byť pre zamestnávateľa obrovský problém vôbec dokázať zamestnancovi, že spôsobil škodu. Ďalšia limitácia je obmedzenie náhrady škody sumou štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, pokiaľ ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti. Z právneho hľadiska tak riziká spojené používaním vlastných zariadení zamestnanca jednoznačne prevyšujú výhody tohto riešenia.
Zdroj: PCR 7/2012