BLOGY: Keď sa sci-fi mení na realitu

Všet­ci si dob­re pa­mä­tá­me kul­to­vé sci-fi sním­ky a zá­be­ry z blíz­kej bu­dúc­nos­ti, kde sa au­tá pre­há­ňa­jú nie­len po ze­mi, ale aj vo vzdu­chu (Pia­ty ele­ment), ľu­dí ob­slu­hu­jú an­droi­di a ky­bor­go­via, prí­pad­ne pro­ti nim bo­ju­jú (Ter­mi­ná­tor a spol.) a vô­bec bu­dúc­nosť sa hmý­ri elek­tro­nic­kou há­ve­ďou rôz­ne­ho dru­hu.

Keď som tie fil­my vi­del, vždy som tak po­ti­chu od­ha­do­val, čo z to­ho sa nes­kôr v bu­dúc­nos­ti nao­zaj zme­ní na reali­tu a čo zos­ta­ne len fik­ciou. Aj keď sa pok­rok v niek­to­rých tech­no­lo­gic­kých ob­las­tiach dá prib­liž­ne od­had­núť, na­priek to­mu ma prek­va­pu­je je­ho rých­losť, al­ter­na­tív­ne sme­ry vý­vo­ja a net­ra­dič­né mož­nos­ti vy­uži­tia. Niek­to­ré no­vin­ky nas­ved­ču­jú to­mu, že sci-fi sa me­ní na reali­tu skôr, ako by sme si mys­le­li.

Mož­no ste za­re­gis­tro­va­li, že ame­ric­ký štát Ne­va­da ude­lil Goog­lu li­cen­ciu na tes­to­va­nie áut auto­nóm­ne jaz­dia­cich na ve­rej­ných ces­tách. Ta­ké­to au­tá bu­dú mať poz­ná­va­cie znač­ky s čer­ve­ným po­za­dím, pri­čom v ľa­vej čas­ti znač­ky sa bu­de na­chá­dzať sym­bol ne­ko­neč­na, kto­rý má rep­re­zen­to­vať au­tá bu­dúc­nos­ti, pís­me­ná AU a na dol­nej stra­ne ná­pis Auto­no­mous Ve­hic­le. Ak sa au­tá ča­som dos­ta­nú do sé­rio­vej vý­ro­by, čer­ve­né po­za­die sa zme­ní na ze­le­né.

Ide vô­bec o pr­vú li­cen­ciu ta­ké­ho­to dru­hu v Spo­je­ných štá­toch. Au­tá ma­jú na stre­che na­mon­to­va­ný ro­tu­jú­ci la­ser, kto­rý sní­ma oko­lie auto­mo­bi­lu a vy­tvá­ra je­ho 3D ma­pu. Ne­chý­ba­jú však ani diš­tan­čné sen­zo­ry, ka­me­ry či po­lo­ho­vé sní­ma­če, po­mo­cou kto­rých sa auto na ces­te orien­tu­je. Up­ra­ve­nú Toyotu Prius už mô­že­te stret­núť nap­rík­lad na Stri­pe v Las Ve­gas. Vo­di­či na to­to vo­zid­lo čas­to trú­bia, pre­to­že sa dôs­led­ne ria­di dop­rav­ný­mi pred­pis­mi, dodr­žia­va rých­losť a vždy za­sta­ví na stop­ke. Tes­to­va­cie auto naj­az­di­lo vy­še 300 000 ki­lo­met­rov, za­tiaľ doš­lo len k jed­nej ne­ho­de, aj tá bo­la na­vy­še spô­so­be­ná člo­ve­kom, kto­rý v tom ča­se ria­dil auto sám.

Ďal­ší prík­lad: spo­loč­nosť Moller vy­ví­ja hyb­rid­né auto Auto­vo­lan­tor, kto­ré by ma­lo byť schop­né ver­ti­kál­ne sa od­le­piť od ze­me a vzná­šať sa vďa­ka ôs­mim vý­kon­ným ra­ke­to­vým mo­to­rom. Po ich na­to­če­ní by sa auto za­ča­lo po­hy­bo­vať dop­re­du, maximál­na rých­losť na ces­te by ma­la do­siah­nuť 160 ki­lo­met­rov za ho­di­nu, vo vzdu­chu až 240 ki­lo­met­rov za ho­di­nu.

Ďal­šia tech­no­ló­gia, kto­rej vý­voj ma prek­va­pil, sú kvad­kop­té­ry, mi­nia­túr­ne he­li­kop­té­ry vy­ba­ve­né štyr­mi ro­tu­jú­ci­mi vr­tu­ľa­mi, kto­ré im umož­ňu­jú veľ­mi pres­né po­lo­ho­va­nie v pries­to­re. Ur­či­te si poz­ri­te vi­deá, kde ro­je kvad­kop­tér pred­vá­dza­jú let vo for­má­cii, je to do­ko­na­lá spar­ta­kiá­da ob­sa­hu­jú­ca pre­cíz­ne lo­pin­gy, pi­rue­ty, otoč­ky v pl­nej rých­los­ti bez to­ho, aby sa zra­zi­li. Vi­del som aj vi­deo, kde sku­pi­na vzná­ša­jú­cich sa kvad­kop­tér hra­la na stru­no­vé a dy­cho­vé nás­tro­je. Ak si uve­do­mí­me, s akou jem­nou pres­nos­ťou mu­se­li byť na­vi­go­va­né, vy­ná­ra­jú sa úpl­ne net­ra­dič­né mož­nos­ti ich vy­uži­tia. S jed­nou z nich priš­la fir­ma - ako inak - v USA. Služ­ba Ta­co­Cop­ter kom­bi­nu­je 4 zá­klad­né sta­veb­né ka­me­ne mo­der­nej Ame­ri­ky - ta­cos, kvad­kop­té­ry, ro­bo­tov a le­ni­vosť. Kon­cept služ­by je veľ­mi pros­tý. Pou­ží­va­teľ si ob­jed­ná ta­cos po­mo­cou smar­tfó­nu, pri­čom pros­tred­níc­tvom GPS uve­die svo­ju po­lo­hu, kde sa prá­ve na­chá­dza. Ma­lá bez­pi­lot­ná kvad­kop­té­ra vy­zdvih­ne z reš­tau­rá­cie ob­jed­náv­ku a do­ru­čí ju na za­da­nú lo­ka­li­tu. Keď­že plat­ba pre­beh­ne on-li­ne, ta­cos vám jed­no­du­cho pris­ta­nú pri no­hách bez nut­nos­ti inter­ak­cie s dro­nom. Tak­to mô­žu byť roz­ná­ša­né nie­len ta­cos, ale aj ľu­bo­voľ­né zá­siel­ky, kto­ré bež­ne mu­sia roz­ná­šať ku­rié­ri či poš­ta.

Ro­bo­tov som mal od­dáv­na za­fixova­ných ako po­ma­lé, ťaž­ko­pád­ne me­cha­niz­my s vrat­kou rov­no­vá­hou, veď ro­bo­ti­ku som svoj­ho ča­su aj štu­do­val. Pre­to ma zvlášť te­šia sprá­vy in­for­mu­jú­ce o pok­ro­ku v tej­to ob­las­ti. Nap­rík­lad tá o štvor­no­hom ro­bo­to­vi spo­loč­nos­ti Bos­ton Dy­na­mics, kto­rý pre­ko­nal rých­lost­ný re­kord a na bež­iacom pá­se do­sia­hol rých­losť až 29 km/h, čo je na lep­šiu pred­sta­vu asi rých­losť šprin­tu net­ré­no­va­né­ho člo­ve­ka. Špič­ko­ví šprin­té­ri do­ká­žu do­siah­nuť maximál­nu rých­losť až oko­lo 44 km/h, ale zvlád­nu tak bež­ať len pár de­sia­tok met­rov na roz­diel od ro­bo­ta, kto­rý sa nik­dy neu­na­ví a ne­la­pá po dy­chu. Zná­me sú ta­kis­to pro­jek­ty bi­pe­dál­nych ro­bo­tov, kto­ré by ma­li fun­go­vať ako in­te­li­gent­ný náh­rad­ník vo­ja­ka, schop­ný zú­čas­tniť sa na­mies­to ne­ho vo vo­jen­ských ope­rá­ciách, ako je nap­rík­lad za­is­ťo­va­nie mies­tnos­tí, strá­že­nie ob­jek­tov ale­bo sta­ros­tli­vosť o obe­te bo­jov. Ak si pred­sta­ví­me zlo­ži­tosť prí­rod­né­ho te­ré­nu, ide o veľ­kú vý­zvu. Za­tiaľ by tie­to ro­bo­ty ma­li byť iba po­loauto­nóm­ne, ov­lá­da­né sku­toč­ným vo­ja­kom na di­aľ­ku po­mo­cou tech­no­ló­gie te­lep­re­zen­cie. Priz­nám sa, že by som ne­mal dob­rý po­cit, ke­by von­ku mo­hol be­hať úpl­ne auto­nóm­ny oz­bro­je­ný ro­bot, kto­rý by ur­či­te mu­sel mať up­ra­ve­nú ver­ziu Asi­mo­vo­vých troch zá­ko­nov ro­bo­ti­ky...

Po­dob­né prík­la­dy zrý­chle­né­ho vý­vo­ja a pok­ro­ku by sme naš­li aj v iných ob­las­tiach, napr. v na­no­tech­no­ló­giách, ma­te­riá­lo­vých tech­no­ló­giách, bio­ni­ke, ener­ge­ti­ke atď. Zdá sa, že veľ­ké per­cen­to tech­no­ló­gií sa nao­zaj veľ­mi rých­lo pre­sú­va z ob­las­ti fil­mo­vej fik­cie do po­do­by reál­nych stro­jov a za­ria­de­ní. Ako ke­by sme si zhmot­ňo­va­li svo­je tech­no­lo­gic­ké sny a ví­zie. Nao­zaj to tak aj fun­gu­je, a nie­len v ob­las­ti tech­no­ló­gií. Dá­vaj­te si pre­to po­zor, o čom sní­va­te... :-)

Zdroj: PCR 6/2012

---