BLOGY: Povedz mi, internet, kde je moje auto najkrajšie?

Po tých všetkých úvodníkoch, ktoré opisujú moje trampoty na cestách, mi kolega prednedávnom poslal mail: „Keby som mal ísť s tebou na služobku, tak si určite beriem iný hotel, letím iným lietadlom a stravujem sa inokedy ako ty...“ Neviem, čím to je, ale na toto mám dlhodobo šťastie. A nebolo to inak ani v júni. Musím odhaliť niečo zo zákulisia našej redakcie, tak to, prosím, nikomu nehovorte. Zhruba raz za dva mesiace chodíme na tzv. pražské turné do hlavného mesta ČR. Jedným z dôsledkov hospodárskej krízy a tzv. šetrenia je totiž aj to, že vedenie viacerých IT firiem sa pre Slovensko a Česko spojilo (hádajte, v ktorom meste ostalo zachované?). Ľudia z vedenia IT firiem z USA či Ďalekého východu si po čase jednoducho všimli, že tí Slováci a Česi si akosi podozrivo medzi sebou lepšie rozumejú ako iné národy, a hneď dali škrtnúť jedno zo zastúpení. Výsledkom je to, že dnes je veľa firiem riadených z Prahy. Aby som však nekrivdil, ľudia z Prahy naozaj na Slovensko prídu, ale nie je to také intenzívne a pružné, ako by bolo treba. Keď teda nepríde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi a naša redakcia už pozná cestu do Prahy naspamäť. Práve preto aj majú naši čitatelia možnosť prečítať si exkluzívne recenzie produktov. Najčastejšie chodím ja s kolegyňou Xéniou, toto turné je, samozrejme, aj o marketingu. Cesta do Prahy autom je strašná. Česká diaľnica nestojí za nič, lepšie povedané, hanbil by som sa pýtať za 10-dňovú diaľničnú známku takmer 10 EUR. Jednak je plná rozkopávok, dobu trvania cesty nemáte ako odhadnúť, panelová cesta nadhadzuje a strašne to hučí. Doprava v Prahe je kapitola sama osebe, zlaté metro...

Chodievame na dva dni a máme už svoj hotel, ktorý je celkom v pohode a za prijateľnú cenu. Tentoraz bol však vypredaný a nepochodili sme ani v iných hoteloch v Prahe 4. Až nakoniec sme našli voľné miesto na Žižkove. Po celodennom cestovaní na českej D1 a všakovakých návštevách som sa už tešil na izbu v hoteli. Zaparkovali sme za hotelom, značka rezervácie parkovania pre tzv. rezidentov nás informovala, že voľné státie je medzi 6. a 8. hodinou. Príliš sme nad tým nerozmýšľali a usúdili, že je to asi medzi šiestou večer a ôsmou ráno. Bolo už okolo desiatej večer, takže všetko sa zdalo v poriadku. Veci sme zaniesli do hotela, vybalili to nevyhnutné, usporiadali batožiny a Xénia si už išla ľahnúť. Ja som si chcel dať ešte dobré české točené pivo. Nebudete veriť, ale v okolí hotela som nenašiel ani jeden vysnívaný typický český výčap s harmonikou. Skončil som tak pri nemeckom pive načapovanom v umelohmotnom pohári, a to za 40 českých korún. Pri návrate do hotela mi to však nejako nedalo. Môj nepríjemný pocit v zadnej časti hlavy, že sa stalo niečo, čo ma bude ešte mrzieť, tu jednoducho bol a ten nezvykne klamať. Nuž, pôjdem radšej ešte pozrieť naše auto. Ako iste tušíte, po aute ani chýru, ani slychu. Naše miestečko teraz zívalo prázdnotou, voľných tu bolo veľa miest. Boli možné dve riešenia – buď ho niekto ukradol, alebo nám ho odtiahli. Na pôvodnom parkovacom mieste však nebola žiadna informácia o odtiahnutí. Ak ho ukradli, mám riadny problém, lebo moje skúsenosti s poisťovňami som už raz v úvodníku opisoval a viem, ako to bude vyzerať.

Ak má poisťovňa niečo zaplatiť, až také horúce to zase nebude. Navyše za získané peniaze si rovnaké auto nekúpim, lebo mi zarátajú amortizáciu od počiatku existencie sveta. S malou dušičkou som zašiel na recepciu hotela a rozpovedal, o čo mi ide. Ako sa ukázalo, bol to hotel, kde väčšina hostí hovorila po rusky. Recepčná bola mladá, tipujem pod 20 rokov, a videl som na nej, že tá moja slovenčina jej veľmi nepasuje. Ale pochopila ma a začala zháňať číslo na odťahovú službu. Po 20 minútach to vzdala a zavolala na políciu, pričom policajtovi na jeho otázku odpovedala, že hovorím nejakým cudzím jazykom. S policajtom som už hovoril sám, paradoxne hovoril po slovensky a o chvíľku bolo jasné, že nás „len“ odtiahli. V tej chvíli som sa tomu potešil, v prípade krádeže by sme išli domov vlakom. Policajt mi povedal presne, kde je záchytné parkovisko a čo to bude stáť. Za odtiahnutie a parkovanie je to 1450 Kč, ak auto vyberieme do polnoci, a 1650 Kč po polnoci. Bolo asi 22:45 a parkovisko bolo v „kontinentálnej“ Prahe, takže sa to dalo stihnúť. Stál som však pred problémom, že mám v bruchu to hnusné nemecké pivo, a teda auto šoférovať pred polnocou nemôžem. Zobudil som teda telefónom Xéniu, zhruba povedal, čo budeme teraz robiť, a vyrazili sme nočnými linkami metra k parkovisku. Neskôr sme sa asi kilometer prešli peši, až sme stáli pred zamrežovaným parkoviskom. Preventívne sme si ešte pripravili historku o tom, že sme tam stáli len krátko, navyše sme ako hoteloví hostia skoro rezidenti, a pravdepodobnú pokutu skúsime nejako uhrať. Aby som to nepredlžoval, v Prahe sa žiadna pokuta za odtiahnutie neplatí, je to čisto „výkon služby“ súkromnou firmou. A veru firma sa riadne obracia, za polhodinu, čo sme tam boli, pribudli do zbierky tri autá, statočne naložené na odťahovačoch. Ale nikdy som nevidel v podobnej firme takého slušného správcu. Všetko nám vysvetlil, parkovať možno len od 6. do 8. ráno, platí to vo vybraných častiach Prahy vrátane Žižkova. Zaparkovanie na modrej čiare je istota odtiahnutia, a to zvyčajne do hodiny. Parkovanie na tomto parkovisku je z celej Prahy najlacnejšie – len 200 Kč na celý deň a istota, že vám auto neukradnú, je stopercentná. Problém je ten „vstupný“ poplatok, ktorý zase až taký výhodný nie je. Žiaľ, nie je možné to, že by ste na toto dobre strážené parkovisko odviezli auto vy sami a vyhli sa vstupným poplatkom. Ak to však porovnám napr. s Bratislavou, je to oveľa lacnejšie a hlavne dostupnejšie verejnou dopravou. Mám už svoje skúsenosti, Čierny Les je fakt ďaleko.

Takže sme zaplatili, čo bolo treba, auto dostali späť a správcovi zaželali príjemnú službu. Zaparkovali sme v podzemnej garáži za 300 Kč za noc a na druhý deň všetko vybavili. K dokonalosti príslušnej odťahovacej firmy navrhujem zariadiť stránku www.odtahlimiauto.cz, kde by sa dalo ľahko aj cez mobil pozrieť, kde asi odtiahnuté auto je. To obdobie, keď neviete, čo sa stalo s vaším autom a ste úplne bez informácií, je príliš skľučujúce. A to už nehovorím o niekom, kto po česky nerozumie.