BLOGY: Som Slovák a workoholik a som na to hrdý

Ten­to me­siac bo­lo ces­to­va­nia až-až. V roz­sa­hu 10 dní som bol pos­tup­ne v Ta­lian­sku, Veľ­kej Bri­tá­nii, Ne­mec­ku a na­ko­niec v Čes­kej re­pub­li­ke. Sa­mi uz­ná­te, že to je riad­na por­cia a po­riad­ne to za­siah­ne za­be­ha­ný pra­cov­ný pro­ces pri príp­ra­ve PC RE­VUE. Na­vy­še aj mo­ji ko­le­go­via sa v jú­ni riad­ne roz­ces­to­va­li, a te­da mo­je po­vin­nos­ti sa ne­da­li pre­niesť na nich :-). V pod­sta­te mi neos­tá­va­lo nič iné ako pra­co­vať bez oh­ľa­du na mies­to a čas. Na „slu­žob­kách“ je vždy množ­stvo ča­so­vých pres­tá­vok, kto­ré sa da­jú účin­ne vy­užiť na spra­cú­va­nie člán­kov a ko­mu­ni­ká­ciu s re­dak­ciou a fir­ma­mi. Som po­vest­ný tým, že no­te­book mám neus­tá­le prip­ra­ve­ný na čin­nosť a nao­zaj sa sna­žím efek­tív­ne vy­užiť kaž­dú mi­nú­tu. V sku­toč­nos­ti ani inú šan­cu ne­mám, ak chce­me, aby PC RE­VUE nao­zaj vy­šlo. No­te­book si be­riem aj na sláv­nos­tnú ve­če­ru, kto­rá oby­čaj­ne bý­va sú­čas­ťou poz­va­nia a tr­vá nes­ku­toč­ne dl­ho – po­koj­ne aj 4 ho­di­ny, za­tiaľ čo ja som naj­ede­ný za 10 mi­nút. Prá­ve na ve­če­ri sa to­ho dá uro­biť naj­viac, le­bo pri­po­je­nie Wi-Fi je už sú­čas­ťou kaž­dej lep­šej reš­tau­rá­cie vo sve­te a ko­neč­ne sa tak de­je aj u nás. Mo­jím ko­na­ním však pri­vá­dzam svo­je oko­lie k otáz­kam, pre­čo mu­sím stá­le pra­co­vať. A tak to doo­ko­la všet­kým vy­svet­ľu­jem a, sa­moz­rej­me, nik­to mi ne­ve­rí. Po­va­žu­jú ma za wor­ko­ho­li­ka, čo ne­vydr­ží ani se­kun­du bez no­te­boo­ku. Viem, že je to z veľ­kej čas­ti prav­da, ale ak chce­me kva­lit­ný ob­sah, tre­ba to­mu ve­no­vať čas. Tak­že, dra­hí ko­le­go­via z fi­riem i ko­le­go­via no­vi­ná­ri, po­čí­taj­te s tým, že bu­dem pra­co­vať úpl­ne vša­de, som už raz ta­ký. Ak je nap­lá­no­va­ný prog­ram, zú­čas­tním sa na ňom kom­plet­ne, ale len tak po­čú­vať dl­hé re­či, na to ja nie som. Všet­ko si vy­po­ču­jem, prej­dem pe­ši aké­koľ­vek me­ga­mes­to, zú­čas­tním sa na kaž­dej ak­cii, ale pop­ri tom bu­dem aj pra­co­vať.

Za­ují­ma­vý je aj ďal­ší poh­ľad na ko­na­nie slu­žob­ných ciest v no­vo­do­bej IT žur­na­lis­ti­ke. Prak­tic­ky to­tiž doš­lo k ob­no­ve­niu bý­va­lé­ho spo­loč­né­ho štá­tu Slo­vá­kov a Če­chov. V rám­ci zní­že­nia nák­la­dov po­čas krí­zy via­ce­ré (nie­len) IT fir­my zjed­no­ti­li svo­ju ko­mu­ni­ká­ciu so Slo­ven­skom a Čes­kou re­pub­li­kou, a tak slo­ven­skí no­vi­ná­ri sú v jed­nej sku­pi­ne s čes­ký­mi. Má to svo­ju lo­gi­ku – 5-, ale ani 10-mi­lió­no­vý trh nie je boh­vie­čo, no 15-mi­lió­no­vá sku­pi­na, to je už v na­šom re­gió­ne sil­ný trh. Ja som no­vi­ná­rom viac ako 20 ro­kov a za­čí­nal som eš­te za spo­loč­né­ho štá­tu. Pí­sal som do jed­né­ho po­čí­ta­čo­vé­ho ma­ga­zí­nu so síd­lom v Pra­he. Nes­kôr priš­lo roz­de­le­nie spo­loč­né­ho štá­tu a od za­mes­tná­va­te­ľa vznik­la po­žia­dav­ka, aby som od­te­raz pí­sal už len po čes­ky. Cvič­ne som si to aj vy­skú­šal a hneď som pri­šiel na to, že slo­ven­či­na a češ­ti­na sú dosť od­liš­né ja­zy­ky, ho­ci na pr­vý poh­ľad vy­ze­ra­jú veľ­mi po­dob­ne. Na­vy­še mi nep­ri­pa­da­lo správ­ne, aby som ja ako Slo­vák pí­sal po čes­ky. Vý­sled­kom je to, že dnes som sú­čas­ťou dl­ho­do­bo naj­čí­ta­nej­šie­ho slo­ven­ské­ho IT ma­ga­zí­nu. Aby však bo­lo jas­né – nie som ni­ja­ký za­sle­pe­ný ná­ro­do­vec. Keď som štu­do­val his­tó­riu svo­jich ro­din­ných pred­kov, pri­šiel som na to, že som dos­lo­va ste­les­ne­ním Ra­kús­ko-Uhor­ska. Mal som to­tiž as­poň jed­né­ho pred­ka z kaž­dej ná­rod­nos­ti, kto­ré ži­li v tom­to zväz­ku. Som te­da úpl­ne ne­pou­ži­teľ­ný v ná­rod­nos­tných spo­roch. Ale na­ro­dil som sa ako Slo­vák, a pre­to chcem ho­vo­riť a pí­sať po slo­ven­sky. Dosť ma po­tom aj mr­zí, že keď Slo­vák prí­de bý­vať do Pra­hy, je tak­mer is­té, že za­čne roz­prá­vať ja­zy­kom, kto­ré­mu on ho­vo­rí češ­ti­na. A čas­to to znie viac ako straš­ne. Na­vy­še nes­kôr sa tá­to no­vá reč na­le­pí naň­ho tak, že za­bud­ne aj na slo­ven­či­nu a ho­vo­rí tým­to no­vo­vyt­vo­re­ným ja­zy­kom aj u nás. A to znie už úpl­ne straš­ne. No ak bý­va Čech na Slo­ven­sku, až do smr­ti ho­vo­rí po čes­ky. Aj dnes u nás pla­tí, že da­bing fil­mov vy­sie­la­ných v slo­ven­ských te­le­ví­ziách je bež­ne v češ­ti­ne a ja si to ani neu­ve­do­mu­jem. Po­čuť slo­ven­či­nu v čes­kej te­le­ví­zii je, ale skôr bo­lo, ove­ľa zried­ka­vej­šie. Keď­že mo­ju my­šlien­ku o sil­nom 15-mi­lió­no­vom trh si os­vo­ji­li aj te­le­ví­zie, pri veľ­kých a po­riad­ne dra­hých pro­jek­toch sa spo­ji­li. Ke­by to tak ne­bo­lo, slo­ven­či­na by sa v ČR mož­no sta­la nie­čím, ako je pre nás poľ­šti­na. Iná je si­tuácia s tla­če­ným textom, kto­rý tre­ba čí­tať. Za­tiaľ čo čes­ké IT ma­ga­zí­ny sa u nás pre­dá­va­jú, opač­ne to ve­ru nep­la­tí, a to na­priek uvá­dza­ným pre­daj­ným čís­lam niek­to­rých slo­ven­ských ma­ga­zí­nov. Žiaľ, je to len sen, na­ším tr­hom je 5-mi­lió­no­vé Slo­ven­sko, po­kiaľ pí­še­me po slo­ven­sky. A my ur­či­te chce­me pí­sať po slo­ven­sky, je to náš ja­zyk a úpl­ne vy­sta­čí aj na for­mu­lá­ciu od­bor­ných člán­kov vrá­ta­ne tej naj­zlo­ži­tej­šej prob­le­ma­ti­ky.

Na dru­hej stra­ne spo­je­ním IT no­vi­ná­rov z oboch re­pub­lík vzni­ka­jú cel­kom za­ují­ma­vé zväz­ky a si­tuácie. Mo­ja ob­ľú­be­ná té­ma sú po­zo­ru­hod­né roz­die­ly me­dzi na­ši­mi ja­zyk­mi. Exis­tu­je veľ­ká sku­pi­na Če­chov, kto­rí ži­jú v pres­ved­če­ní, že ve­ve­rič­ka sa po slo­ven­sky po­vie „dre­vo­ko­cúr“. Tak­mer nik­to na dru­hej stra­ne rie­ky Mo­ra­va ne­vie, čo je to plť (po čes­ky vor) ale­bo cen­cúľ (ram­pouch). Tie­to slo­vá sú však po­mer­ne zná­me a ja som vo svo­jom vý­sku­me roz­die­lov me­dzi na­ši­mi ja­zyk­mi pok­ra­čo­val a na­šiel som aj zried­ka­vé čes­ké slo­vá, kto­ré za­se na Slo­ven­sku nie sú zná­me. Tak napr. ve­de­li ste, čo je to ko­nej­šit ale­bo kráp­ník? Sa­moz­rej­me bez pou­ži­tia Goog­le Tran­sla­te :-). Pr­vé sa dá pre­lo­žiť ako chlá­cho­liť ale­bo upo­ko­jo­vať a dru­hé ako jas­kyn­ný kva­peľ. Ale mám eš­te lep­šie slo­vá, kto­ré čas­to ne­poz­na­jú ani sa­mi Če­si, ho­ci sú le­gi­tím­nou sú­čas­ťou ich ja­zy­ka (aj keď ako ar­chaiz­my). Mo­jím naj­ob­ľú­be­nej­ším slo­vom je tra­to­liště, na kto­ré­ho prek­lad ve­ru už nes­ta­čí ani le­gen­dár­ny Goog­le Tran­sla­te. Nuž, je to nie­čo ako ka­luž kr­vi, kto­rá vznik­la napr. z po­ra­ne­nej ži­ly, a ur­či­te sa to ne­dá pre­lo­žiť do slo­ven­či­ny je­di­ným slo­vom. Ak ne­poz­ná­te čes­ký vý­znam niek­to­rých slov­ných spo­je­ní, bu­de­te mož­no prek­va­pe­ní. Prík­la­dom je přes­pá­vat na ko­le­jích ale­bo za­to­pit v po­ko­ji. A mám tu aj krá­ľov­nú slo­ven­ských slov ne­poz­na­ných na­ši­mi zá­pad­ný­mi su­sed­mi – slo­vo ta­ľa­fat­ky. V ČR sa vý­znam toh­to slo­va sí­ce pou­ží­va skôr ako slo­ve­so, ale exis­tu­je aj pod­stat­né me­no, a sí­ce pl­ky. Ak sa stret­ne­te s čes­ký­mi ka­ma­rát­mi, vy­skú­šaj­te si tie­to slo­vá, uvi­dí­te, že je to cel­kom dob­rá zá­ba­va.

Pra­jem všet­kým či­ta­te­ľom náš­ho ma­ga­zí­nu prí­jem­né pre­ži­tie práz­dnin, od­dých­ni­te si a na­čer­paj­te no­vé si­ly. My na­čer­pá­me no­vé in­špi­rá­cie, v augus­te sa, sa­moz­rej­me, opäť stret­ne­me. A bu­de to už v no­vom, vy­lep­še­nom di­zaj­ne.

19. jú­na 2011

Zdroj: PC REVUE 7/2011

Prečítajte si tiež:

Ako nain­šta­lo­vať ap­li­ká­ciu Goog­le+ aj na Slo­ven­sku (pred 10 mesiacmi)

Goog­le Maps up­da­te – pri­bud­lo sťa­ho­va­nie máp (pred 10 mesiacmi)

Goog­le Books a Goog­le Mu­sic be­ta dos­tup­né na Slo­ven­sku (pred 11 mesiacmi)