BLOGY: Naučte sa vidieť veci z nadhľadu

Ako mož­no vie­te, mi­nu­lý me­siac skon­čil je­den z tla­če­ných IT ma­ga­zí­nov na slo­ven­skom tr­hu. Via­ce­rí mo­ji zná­mi sa ma pý­ta­li, čo to zna­me­ná pre náš ča­so­pis. Od­po­veď je jas­ná, PC RE­VUE pok­ra­ču­je ďa­lej, ako vi­dí­te aj na tom­to vý­tlač­ku, ako jed­ni z má­la na slo­ven­skom, ale i čes­kom tr­hu má­me aj let­né vy­da­nie. Ak­tuál­ne vstu­pu­je­me už do 19. ro­ka, kon­čí sa te­da náš „tí­ne­džer­ský" vek (pr­vé čís­lo vy­šlo v augus­te 1993). Hneď dru­hým dy­chom však tre­ba fé­ro­vo po­ve­dať, že dnes vy­dá­vať tla­če­ný ma­ga­zín je v pod­sta­te ume­nie. Na roz­diel od zá­pad­nej Euró­py je u nás si­tuácia ones­ko­re­ná a mám ta­ký po­cit, že sku­toč­né pre­ja­vy eko­no­mic­kej krí­zy u nás ak­tuál­ne vr­cholia. Stá­le sa sna­ží­me za­cho­vať ce­nu ma­ga­zí­nu tak, aby si ho moh­li kú­piť čo naj­šir­šie sku­pi­ny ľu­dí. V op­ráv­ne­ných prí­pa­doch má­me aj so­ciál­ne pred­plat­né, kto­ré do­tu­je­me z na­šich vlas­tných zdro­jov. No ak má­me pri­niesť hod­not­né a je­di­neč­né člán­ky, mu­sí­me mať dos­ta­toč­né zdro­je napr. na ces­tov­né nák­la­dy a ak­tua­li­zá­ciu tes­to­va­cej vý­ba­vy. Rov­na­ko re­dak­to­ri i všet­ci ko­le­go­via z re­dak­cie mu­sia byť za­pla­te­ní, ce­ny ener­gií kon­ti­nuál­ne ras­tú. V hod­no­te­niach, kto­ré od vás pra­vi­del­ne dos­tá­vam, sa ob­čas vy­skyt­ne kon­šta­to­va­nie, že v na­šom mé­diu má­me ve­ľa in­zer­cie. Tá je však neod­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou kaž­dé­ho tla­če­né­ho mé­dia, ale aj roz­hla­su i te­le­ví­zie. Bez toh­to zdro­ja by to ce­lé ne­fun­go­va­lo, resp. PC RE­VUE by bo­lo ta­ké dra­hé ako niek­to­ré za­hra­nič­né IT ma­ga­zí­ny. In­zer­cia pri­tom má svo­ju in­for­mač­nú hod­no­tu, čas­to to­tiž kon­zul­tu­je­me so za­dá­va­teľ­mi in­zer­cie for­mu pred­sta­ve­nia ich pro­duk­tov v PC RE­VUE, aby to ce­lé ma­lo zmy­sel. Pr­vo­ra­dým cie­ľom je pri­niesť čo naj­viac hod­not­ných in­for­má­cií pre vás či­ta­te­ľov.

Zá­ro­veň sa sna­ží­me náj­sť zdro­je vo vlas­tných ra­doch, hľa­dá­me re­zer­vy vša­de a chce­me byť čo naj­efek­tív­nej­ší. Za­vá­dza­me zme­ny, kto­ré nie sú pre všet­kých prí­jem­né, ale sú ne­vyh­nut­né, ak chce­me os­tať na vr­cho­le slo­ven­skej IT žur­na­lis­ti­ky. Ďalej sme po­riad­ne pri­da­li aj na mul­ti­me­diál­nom ob­sa­hu. Pred dvo­ma rok­mi bo­li na­še vi­deo­re­cen­zie, ale i fo­to­ga­lé­rie na úpl­ne inej úrov­ni, než je to te­raz. Ako sa uka­zu­je, vi­deo je kľú­čo­vá ap­li­ká­cia sú­čas­nos­ti a zá­ujem o re­dak­čné vi­deo­re­po­tá­že i vi­deo­re­cen­zie ras­tie. Mi­mo­cho­dom, na­ším za­tiaľ naj­ús­peš­nej­ším vi­deom bol os­tat­ný crash test no­te­boo­ku, spo­je­ný so zos­ko­kom s pa­dá­kom. Len troš­ku sa poch­vá­li­me, že vý­rob­ca toh­to no­te­boo­ku nás už po­žia­dal o po­vo­le­nie pou­ží­vať to­to vi­deo na ce­los­ve­to­vej úrov­ni a za­kom­po­no­vať doň an­glic­ké ti­tul­ky. To po­va­žu­jem za ús­pech, keď­že oby­čaj­ne dos­tá­va­me od fi­riem vi­deá k pro­duk­tom s an­glic­kým zne­ním, bu­de to asi pr­výk­rát, čo sa vi­deo s ori­gi­nál­nym slo­ven­ským hla­som dos­ta­ne k IT no­vi­ná­rom v ce­lom sve­te. Tak­že aby som to zhr­nul, PC RE­VUE ne­má je­di­ný dô­vod pre­chá­dzať na čis­to elek­tro­nic­kú po­do­bu, eš­te viac pri­dá­me na za­ují­ma­vos­ti na­šich člán­kov, ale stá­le os­tá­va­me hlav­ne na pa­pie­ri. To však ur­či­te nez­na­me­ná, že by sme za­ned­bá­va­li elek­tro­nic­kú po­do­bu. Nao­pak, sme pred pod­pi­som zmlu­vy s kon­krét­nou fir­mou, kto­rá nám pos­kyt­ne tech­no­lo­gic­kú vý­ba­vu na to, aby sme moh­li byť aj v mul­ti­me­diál­nej po­do­be na čo­raz po­pu­lár­nej­ších tab­le­toch. Už na je­seň si nás tak bu­de­te môcť po­zrieť napr. na tab­le­te App­le iPad. Vie­me, že exis­tu­je sku­pi­na ľu­dí, kto­rá pre­fe­ru­je ten­to spô­sob čí­ta­nia ma­ga­zí­nov, ho­ci na dru­hej stra­ne ove­ľa väč­šia sku­pi­na ne­dá na pa­pier do­pus­tiť a tab­le­ty ako čí­tač­ky od­mie­ta. Vy­ho­vie­me obom sku­pi­nám, bu­de na vás, čo si vy­be­rie­te. A te­raz k ob­ľú­be­nej té­me, kto­rú má­te ra­di v mo­jich úvod­ní­koch - zá­žit­ky zo slu­žob­ných ciest.

Ten­to­raz som ab­sol­vo­val ces­tu do Var­ša­vy. Po­zý­va­teľ zrej­me tiež hľa­dal vnú­tor­né re­zer­vy a roz­ho­dol sa, že to bu­de jed­nod­ňo­vá ak­cia. Ne­bu­dú te­da vý­dav­ky na ho­tel a ani na ve­če­ru. Mne osob­ne to vy­ho­vo­va­lo, mám rád krát­ke ak­cie, ale na stret­nu­tí som ho­vo­ril s čes­ký­mi ko­le­ga­mi a tí ne­bo­li extra nad­še­ní. Je to dosť una­vu­jú­ce - vstá­va­te o 5. ho­di­ne, ute­ká­te na le­tis­ko do Vied­ne, po­tom po rôz­nych zdr­ža­niach ko­neč­ne nas­le­du­je ak­cia, vzá­pä­tí za­sa ces­ta na le­tis­ko a o de­sia­tej ve­čer pris­tá­va­te vo Vied­ni. To všet­ko v pia­tok, una­ve­ný po ce­lom týž­dni. Ale pro­sím, ušet­rí­me čas a to sa u mňa po­čí­ta.

Ten­to­raz som na kon­fe­ren­ciu išiel s dvo­ma ko­le­gy­ňa­mi z IT bran­dže a roz­diel me­dzi na­mi sa pre­ja­vil ih­neď. Ro­ky cho­dím na vie­den­ské le­tis­ko, poz­nám úpl­ne pres­ne, kde sa dá naj­lac­nej­šie naj­esť a na­piť, viem aj to, že je tu inter­net za­dar­mo, ale ve­ru ob­chod s oku­liar­mi či mód­ny­mi to­pán­ka­mi som si za tie ro­ky vô­bec nev­ši­mol. Ur­či­te nech­cem há­dzať všet­ky prís­luš­níč­ky než­né­ho poh­la­via do jed­né­ho vre­ca. Viem, že sú me­dzi ni­mi veľ­ké roz­die­ly, ale tie­to dá­my to bra­li tak, že ak sa nas­kyt­ne voľ­ná mi­nút­ka, tre­ba ísť po­zrieť ob­cho­dy. Môj pos­toj je úpl­ne iný - ak je voľ­ná mi­nút­ka, sna­žím sa nie­čo na­pí­sať, naj­lep­šie pria­mo re­por­táž. Sta­čí mi po­koj, elek­tric­ká zá­suv­ka, ideál­ne aj ká­va. Cho­diť po ná­ku­poch je asi pos­led­né, čo pre­fe­ru­jem. Na le­tis­ku vo Var­ša­ve sa to opa­ko­va­lo, a tak som sa stal stráž­com dvoch ka­be­liek. Keď som chcel ísť na zá­chod, mu­sel som zob­rať so se­bou všet­ku svo­ju tech­ni­ku fo­to/vi­deo, no­te­book, dve ka­bel­ky a dám­ske sa­ká. Aj keď poh­ľa­dy náv­štev­ní­kov rov­na­kej mies­tnos­ti na mňa a mo­ju net­ra­dič­nú vý­ba­vu bo­li skôr skú­ma­vé, to­to mi pre­ká­ža­lo len tro­chu. Keď však doš­lo k to­mu, že le­tis­ko­vý per­so­nál ozná­mil pos­led­nú vý­zvu na na­sad­nu­tie do lie­tad­la a ja som ne­mal strá­že­né ka­bel­ky a sa­ká ko­mu od­ov­zdať, už mi až tak do smie­chu ne­bo­lo. Ur­či­te som ne­tú­žil po pre­ži­tí no­ci kde­si vo Var­ša­ve, aby som po­mo­hol vy­hľa­dať naj­kraj­šie to­pán­ky vhod­nej veľ­kos­ti. Pre­šiel som te­da za pult s kon­tro­lou pa­lub­ných lís­tkov, ale do prip­ra­ve­né­ho auto­bu­su k lie­tad­lu som ne­nas­tú­pil. Steward sa ma pri­šiel spý­tať, čo sa sta­lo, že ne­pos­tu­pu­jem ďa­lej, ale na vy­svet­ľo­va­nie ce­lej zlo­ži­tej si­tuácie som ne­mal chuť, a tak som mu po­ve­dal, že eš­te mi­nút­ku poč­kám. Is­te poz­ná­te ten po­cit, keď na vás spo­či­nú oči oko­los­to­ja­cich s tým, že tu nie­čo nie je v po­riad­ku, a čím viac ča­su ubie­ha, tým sú oba­vy väč­šie. V tej chví­li som sa už roz­ho­dol za­vo­lať na mo­bi­ly, aby som ve­del, čo sa vlas­tne de­je. Oba mo­bi­ly však zvo­ni­li v ka­bel­kách v mo­jich ru­kách a poh­ľa­dy per­so­ná­lu eš­te viac spo­zor­ne­li. Aby som to nep­redl­žo­val, bo­lo jas­né, že dá­my prí­du, len ne­ved­no ke­dy, a keď som už strá­cal všet­ku ná­dej, ob­ja­vi­li sa. Sa­moz­rej­me, ni­ja­ké to­pán­ky, ale bo­li spo­koj­né. Ja som až ta­ký spo­koj­ný ne­bol, ale nes­kôr som si po­ve­dal, na ve­ci sa tre­ba po­ze­rať z nad­hľa­du. Vlas­tne sa nič nes­ta­lo, ale na­bu­dú­ce už bu­dem múd­rej­ší - už ne­bu­dem stráž­com ve­cí nie­ko­ho iné­ho na le­tis­ku.

Že­lám vám prí­jem­né pre­ži­tie zvyš­ku le­ta, ve­ľa prí­jem­ných zá­žit­kov. A hlav­ne - po­ze­raj­te sa na ve­ci z nad­hľa­du...

Zdroj: PC REVUE 8/2011