BLOGY: Už som ako japonský turista

Ako uvi­dí­te v tom­to vy­da­ní, v sep­tem­bri sme sa po­riad­ne roz­ces­to­va­li. Na vý­sta­ve IFA sa 1. sep­tem­bra (to bol u nás štát­ny svia­tok) ziš­lo v Berlí­ne päť re­dak­to­rov ma­ga­zí­nu PC RE­VUE, ma­li sme na­šich ľu­dí pri pr­vom pred­sta­ve­ní Mic­ro­soft Win­dows 8 v ka­li­for­nskom Ana­hei­me, ale aj na uve­de­ní no­vi­niek od In­te­lu v San Fran­cis­cu a bo­li sme aj na her­nom sviat­ku Ga­mes­com. Rov­na­ko sme nav­ští­vi­li fab­ri­ku na vý­ro­bu te­le­fó­nov v Ne­mec­ku. Skrát­ka, za­ča­la sa ty­pic­ká ho­rú­ca no­vi­nár­ska je­seň. Z môj­ho osob­né­ho poh­ľa­du bo­la naj­dô­le­ži­tej­šia vý­sta­va IFA, le­bo to je ak­cia, na kto­rej uká­žu svo­je trom­fy všet­ky roz­ho­du­jú­ce spo­loč­nos­ti. Má­te mož­nosť dr­žať v ru­ke ve­ci, kto­ré sa u nás ob­ja­via nie­ke­dy v no­vem­bri.

Na vý­sta­vu IFA cho­dím zá­sad­ne autom. Jed­nak po­va­žu­jem vzdia­le­nosť Bra­tis­la­va - Berlín za ta­kú, pri kto­rej sa vám neop­la­tí bo­jo­vať s neus­tá­lym ča­ka­ním na od­ba­ve­nie le­tu, od­let, príl­et, ba­to­ži­nu a neexis­tu­jú­cu dop­ra­vu z le­tis­ka na vý­sta­vis­ko. Rov­na­ko je pre mňa auto vy­ni­ka­jú­ci sklad, ale aj pos­led­ná mož­nosť, kde sa dá nú­dzo­vo vy­spať. Pre­ži­jem tak aj tú straš­nú ces­tu čes­kou di­aľ­ni­cou me­dzi Br­nom a Pra­hou. Mož­no si pa­mät­ní­ci mo­jich úvod­ní­kov spo­me­nú, že už som v aute po­čas tej­to vý­sta­vy spal, v le­te sa to nao­zaj dá. Ho­tel je však ove­ľa po­hodl­nej­ší, na­vy­še tam mož­no na­biť ba­té­rie, vy­ba­viť mai­ly a ani s hy­gie­nou to v aute nie je ru­žo­vé. Poz­ván­ky od fi­riem sa mi po­da­ri­lo zo­ra­diť tak, že som si vy­skla­dal mož­nosť uby­to­va­nia po­čas troch no­cí a na vý­sta­vu sa dos­ta­li aj všet­ci mo­ji ko­le­go­via. Do Berlí­na som sa vy­bral so svo­jím syn­om, kto­rý je už môj tra­dič­ný par­tner na tej­to vý­sta­ve a je dob­re vy­cvi­če­ný na ce­lo­den­né no­se­nie „pl­nej poľ­nej" i na­tá­ča­nie.

Hneď po náv­ra­te z vý­sta­vy som pos­ky­tol roz­ho­vor pre inter­ne­to­vý por­tál. Jed­na z otá­zok re­dak­tor­ky bo­la úpl­ne vý­stiž­ná: Ako mož­no vy­dá­vať IT ma­ga­zín, keď všet­ko je na webe, a to ove­ľa skôr, ako to stih­ne­me my zve­rej­niť na pa­pie­ri? Od­po­ve­dal som, že inter­net nie je náš ne­pria­teľ - ne­mô­že ním byť. Nao­pak, inter­net je pre nás tým, čo nás nú­ti byť stá­le lep­ším, z čís­la na čís­lo. Aby sme to­tiž do­siah­li to, že si nás nao­zaj kú­pi­te, pri­čom je jas­né, že rých­los­ťou in­for­má­cií sú­pe­riť ne­mô­že­te, mu­sí­me po­nú­kať sku­toč­ne kva­lit­né in­for­má­cie. To zna­me­ná, že za­tiaľ čo väč­ši­na no­vi­ná­rov prí­de na ta­kú vý­sta­vu, ako je IFA, napr. s no­te­boo­kom, uro­bí si pár fo­tiek mo­bi­lom a spo­ľah­ne sa na fot­ky a vi­deá dos­tup­né na iných server­och ale­bo por­tá­li us­po­ria­da­te­ľa, my ide­me na to tro­chu inak. Stok­rát zve­rej­ne­né fo­tog­ra­fie na všet­kých mož­ných strán­kach vo webo­vej kva­li­te, to ve­ru nie je št­ýl PC RE­VUE. Už dáv­nej­šie sme pl­ne mul­ti­me­diál­ni a má­me vlas­tné fo­tog­ra­fie i vi­deo, kto­ré je pos­tri­ha­né a spra­co­va­né do sle­do­va­teľ­nej po­do­by. Po­zor, ur­či­te nech­cem ha­niť prá­cu ni­ko­ho z mo­jich no­vi­nár­skych ko­le­gov z iných mé­dií. Ro­bia si svo­ju prá­cu dob­re, čas­to ich stre­tá­vam nes­ko­ro ve­čer v tla­čo­vom stre­dis­ku, ako do­pi­su­jú sprá­vy a bo­ju­jú s rých­los­ťou. To je jed­no­du­cho iný prís­tup, kto­rý zod­po­ve­dá dneš­nej do­be po­ža­du­jú­cej rých­le in­for­má­cie. Všet­ko tre­ba spra­co­vať rých­lo, na ak­ciu tre­ba hneď za­bud­núť a ve­no­vať sa ďal­ším uda­los­tiam. My má­me a mu­sí­me mať iný prís­tup - in­for­má­cie spra­cu­je­me, mno­ho z nich si ove­ru­je­me a pre­mie­ta­me na si­tuáciu na Slo­ven­sku a v ta­kej­to po­do­be zve­rej­ní­me. Sú­čas­ťou na­šej re­por­tá­že je aj ce­lá sé­ria vi­deí, kto­ré náj­de­te na DVD a nes­kôr na inter­ne­te. Chce­me, aby ste ma­li po­cit, že ste tam bo­li spo­lu s na­mi a se­de­li ste v pr­vom ra­de. Pre­to som sa do­ho­dol aj so všet­ký­mi svo­ji­mi ko­le­ga­mi, aby za­zna­me­na­li úpl­ne všet­ko dô­le­ži­té a ja to spra­cu­jem. Na vý­sta­ve IFA sme tak ma­li do­ved­na šesť ka­mier, tri zr­kad­lov­ky, dva kom­pak­ty, bez­drô­to­vé mik­ro­fó­ny, tri sta­tí­vy, množ­stvo ba­té­rií a na­pá­ja­cích adap­té­rov. Keď sme to všet­ko v Bra­tis­la­ve na­ba­li­li do au­ta, už to­ho mies­ta na vy­spa­nie ani ve­ľa neos­tá­va­lo.

Pra­co­vať s ta­kou­to vý­ba­vou ve­ru nie je jed­no­du­ché. Ak chce­te mať dob­ré fot­ky, chce to dosť ča­su, mať schop­nosť pre­biť sa me­dzi no­vi­nár­mi úpl­ne dop­re­du, ne­han­biť sa sad­núť si na zem a tr­pez­li­vo ča­kať na ten správ­ny čas. Vý­sta­va ta­ké­ho­to roz­me­ru je príl­eži­tosť aj pre pro­fe­sio­nál­nych fo­tog­ra­fov, te­da ľu­dí, kto­rí net­vo­ria člán­ky, ale len fo­tog­ra­fu­jú a po­tom pre­dá­va­jú svo­je fo­tog­ra­fie vy­da­va­teľ­stvám. Me­dzi nich tre­ba za­pad­núť. Ako som zis­til, ich fot­ky mu­sia byť po­riad­ne dra­hé, le­bo ma­jú eš­te o nie­čo lep­šiu vý­ba­vu, ako sme ma­li my, a to sme väč­ši­nu z ve­cí po­ži­ča­li od všet­kých mož­ných za­stú­pe­ní fi­riem na Slo­ven­sku ako tie úpl­ne naj­lep­šie pro­duk­ty. A k svo­jej vý­ba­ve sa nes­prá­va­li extra zho­vie­va­vo. Ko­neč­ne som po­cho­pil, že je fakt dob­ré, keď je ten „fo­ťák" s ob­jek­tí­vom zhru­ba v ce­ne au­ta vy­ro­be­ný z hor­čí­ko­vej zlia­ti­ny a vy­dr­ží aj rôz­ne úde­ry a pá­dy. Fot­ky po­rov­na­teľ­né s pro­fe­sio­nál­nym vý­stu­pom vy­ža­du­jú ve­ľa ča­su a sús­tre­de­nia - mu­sí­te dbať na to, aby bie­la bo­la nao­zaj bie­la, pris­pô­so­bo­vať sa me­nia­cim sve­tel­ným po­za­diam na scé­ne, za­chy­tiť stav, keď pre­zen­tu­jú­ci nie­čo vez­me do ru­ky a nad­še­ne tým má­va. Po­cho­pil som, že pa­mä­ťo­vé kar­ty ma­jú pre­to ta­kú veľ­kú ka­pa­ci­tu, že na ho­di­no­vej tla­čov­ke uro­bí­te tak 500 fo­tiek, z čo­ho mož­no dve sa bu­dú dať pou­žiť. Fo­til som tak aj ja, len­že to zna­me­ná, že som sa mu­sel ove­ľa viac sús­tre­diť na fo­te­nie ako na pre­zen­tá­ciu. A fo­til som nao­zaj schu­ti, všim­li si to aj os­tat­ní. Ne­ja­ko sa mi po­da­ri­lo dos­tať aj me­dzi ofi­ciál­ne fot­ky tej­to vý­sta­vy.

Tí no­vi­ná­ri, kto­rí ku­pu­jú fo­tog­ra­fie od pro­fí­kov, to ro­bia vlas­tne veľ­mi dob­re, le­bo ich úlo­ha je vy­tvo­riť dob­rý člá­nok, a nie zá­pa­siť s fo­toa­pa­rá­tom či ka­me­rou. Naš­ťas­tie z kaž­dej väč­šej ak­cie niek­to z nás ro­bil vi­deo, a tak som si až nes­kôr v po­ko­ji do­mo­va pri stri­ha­ní vi­dea a je­ho ne­ko­neč­nom ti­tul­ko­va­ní do slo­ven­či­ny uve­do­mil, o čom tá­to vý­sta­va vlas­tne bo­la. Tak to ro­bia aj ja­pon­skí tu­ris­ti. Zis­tia, čo vi­de­li a v akej kra­ji­ne to vlas­tne bo­li, až dáv­no po náv­ra­te do­mov, keď si za dl­hých zim­ných ve­če­rov poz­rú ti­sí­ce svo­jich fo­tiek a vi­deí… :-)

Keď som pri Ja­pon­coch, mu­sím skon­šta­to­vať, že je to úžas­ný ná­rod. Po mar­co­vej ka­tas­tro­fe som sle­do­val ja­pon­ské fir­my z na­šej ob­las­ti ove­ľa sta­ros­tli­vej­šie ako pred­tým. Zhru­ba do má­ja sa zda­lo, že ten­to rok skôr od­pí­šu a bu­dú sa sna­žiť ne­ja­ko pre­žiť. Všet­ko sa zme­ni­lo po­čas le­ta, vte­dy priš­li tie­to fir­my s ta­ký­mi pre­lo­mo­vý­mi pro­duk­tmi, ako keby sa vô­bec nič ne­bo­lo sta­lo. Mal som do­jem, že ich to­to neš­ťas­tie eš­te viac zom­klo a sú te­raz schop­ní ro­biť neu­ve­ri­teľ­né ve­ci. Ne­mám od­va­hu sám se­ba sa spý­tať, ako by to v ta­kej­to si­tuá­cii vy­ze­ra­lo u nás.

Tak­že na­še ces­ty po sve­te do­pad­li dob­re, lie­tad­lá šťas­tne do­le­te­li a auto slú­ži­lo bez za­vá­ha­nia. Po náv­ra­te do­mov sme zis­ti­li, že sme tak­mer nič nes­tra­ti­li. Ako sme to všet­ko spra­co­va­li, to po­sú­di­te sa­mi. Eš­te pár slov k náš­mu no­vé­mu di­zaj­nu - s vý­nim­kou jed­né­ho ne­ga­tív­ne­ho mai­lu ste ho hod­no­ti­li veľ­mi dob­re. Pou­ká­za­li ste aj na to, čo má­me zlep­šiť, ale vcel­ku ste om­la­de­nie pri­ví­ta­li. Di­zajn pos­tup­ne zdo­ko­na­lí­me a bu­de­me eš­te lep­ší, čo sa tý­ka ob­sa­hu.

Pra­jem vám prí­jem­ný zá­ži­tok s ok­tób­ro­vým vy­da­ním PC RE­VUE.

Zdroj: PC REVUE 10/2011