BLOGY: Hold Stevovi Jobsovi

Keď som si 6. ok­tób­ra rá­no pus­til rá­dio, od­mie­tal som ve­riť to­mu, čo som po­čul. O cho­ro­be Ste­va Job­sa sa ho­vo­ri­lo dáv­nej­šie, všet­ko mi bo­lo jas­né aj z to­ho, ako vy­ze­ral na fo­tog­ra­fiách a vi­deu z pre­zen­tá­cií, ale keď to nao­zaj priš­lo, bo­lo to úpl­né iné - de­fi­ni­tív­ne. „Ste­ve Jobs preh­ral svoj boj s ra­ko­vi­nou," to zne­lo straš­ne. Inter­net bol ten deň pl­ný toh­to me­na, je­ho po­do­bi­zeň sa dos­ta­la na ti­tul­ky via­ce­rých ma­ga­zí­nov, do­kon­ca aj na Slo­ven­sku. O je­ho nie prá­ve jed­no­du­chom ži­vo­te sa už po­ve­da­lo ve­ľa. Is­te vie­te o tom, že bol z fir­my App­le „od­íde­ný", aby sa za­se ví­ťa­zos­láv­ne vrá­til, pra­co­val za je­den do­lár a uro­bil z App­le naj­hod­not­nej­šiu znač­ku na sve­te.

PC RE­VUE vy­chá­dza vždy na za­čiat­ku me­sia­ca, a tak mô­že­me o tom­to vý­ni­moč­nom člo­ve­ku in­for­mo­vať len s is­tým od­stu­pom. Uro­bí­me to te­da tro­chu inak ako os­tat­ní ☺. Mal som v ži­vo­te šťas­tie stret­núť sa so Ste­vom Job­som osob­ne. Zna­me­na­lo to pre mňa dosť ve­ľa, do­kon­ca som si z tej do­by od­lo­žil no­vi­nár­sku ak­re­di­tá­ciu. Pí­sal sa rok 2002, bo­lo to tak­mer pres­ne rok po tom, ako v New Yor­ku pad­li dvo­jič­ky. App­le eš­te vte­dy or­ga­ni­zo­val vlas­tnú vý­sta­vu App­le expo, a to do­kon­ca v Euró­pe. Priaz­niv­ci tej­to znač­ky sa stre­ta­li v Pa­rí­ži a poz­va­ní bo­li aj no­vi­ná­ri. App­le bo­la už vte­dy úpl­ne iná znač­ka než všet­ky os­tat­né. V tom ča­se sa eš­te ne­ho­vo­ri­lo o krí­ze, pre­da­je po­čí­ta­čov stá­le pek­ne rást­li, hlav­ne v na­šom re­gió­ne. Inter­net eš­te ne­mal ta­kú po­do­bu ako dnes a naj­hod­not­nej­šie bo­li vte­dy člán­ky v pa­pie­ro­vých od­bor­ných mé­diách. Pre­to som už mal za se­bou nie­koľ­ko kon­fe­ren­cií, ko­na­ných naj­čas­tej­šie v USA, a fir­my si nás dosť roz­maz­ná­va­li. App­le však pris­tu­po­val k no­vi­ná­rom už v tom ča­se inak. Pa­mä­tám sa, že v tla­čo­vom stre­dis­ku bo­li na je­de­nie k dis­po­zí­cii vý­hrad­ne jabl­ká, ma­li sme nao­zaj na­bi­tý od­bor­ný prog­ram, zá­bav­ná časť ab­sen­to­va­la. Tak­mer všet­ci poz­va­ní no­vi­ná­ri pra­co­va­li na „ma­coch". Keď som vy­tia­hol svoj no­te­book úpl­ne evi­den­tne sa spo­lie­ha­jú­ci na Win­dows, mo­ji ko­le­go­via sa tvá­ri­li, ako­by som ot­vo­ril tr­sti­no­vú ná­do­bu s kob­rou a pod­ľa in­dic­ké­ho vzo­ru za­čal mo­no­tón­ne hrať na píš­ťa­le. App­le bo­la už vte­dy ro­di­na s pev­nou súdr­žnos­ťou a ja som bol čier­na ov­ca. Viac som na tej­to kon­fe­ren­cii svoj no­te­book ne­vy­tia­hol, všet­ko som spra­cú­val osa­mo­te v ho­te­li.

Z vý­chod­nej Euró­py sme bo­li vy­bra­ní tra­ja a po skon­če­ní veľ­ko­le­pej pre­zen­tá­cie, vte­dy neod­mys­li­teľ­ne ve­de­nej sa­mot­ným Ste­vom, sme sa s ním stret­li za jed­ným sto­lom. Až ta­ké jed­no­du­ché to však ne­bo­lo. Keď­že 11. sep­tem­ber bol v čer­stvej pa­mä­ti, preš­li sme de­tail­nou kon­tro­lou osob­ných stráž­cov. Nie­čo ta­ké poz­ná­te z le­tis­ka, iba­že to­to bo­lo asi trik­rát pod­rob­nej­šie a dlh­šie. Eš­te pred stret­nu­tím sme od­ov­zda­li svo­je otáz­ky, kto­ré chce­me po­lo­žiť. To nie je nič neob­vyk­lé ani v iných fir­mách, po­má­ha to prip­ra­viť sa na otáz­ky aj no­vi­ná­rom, aj od­po­ve­da­jú­cim. Kaž­dý bol ob­me­dze­ný na tri otáz­ky. Ste­ve Jobs pô­so­bil na stret­nu­tí úpl­ne uvoľ­ne­ne, po­nú­kol nás jabl­ka­mi z tla­čo­vé­ho stre­dis­ka a sám si jed­no zob­ral. Jabĺk som mal už od rá­na dosť, ale jesť ho so Ste­vom Job­som je pred­sa len nie­čo úpl­ne iné ☺. Ťaž­ko opí­sať at­mos­fé­ru stret­nu­tia, le­bo som to pred­tým nik­dy ne­za­žil. Je to asi ta­ké, ako keď sa ocit­ne­te v pries­to­re, kto­rý je pre­sý­te­ný množ­stvom my­šlie­nok a tie prú­dia oko­lo vás všet­ký­mi smer­mi. Ener­ge­tic­ký po­ten­ciál by ste moh­li v mies­tnos­ti krá­jať na plát­ky. Ste­ve Jobs na otáz­ky od­po­ve­dal zo­ši­ro­ka, nič si ne­ro­bil z to­ho, že sta­no­ve­ný čas náš­ho stret­nu­tia dáv­no up­ly­nul. Ro­bil si zá­ba­vu aj z ochran­ky, kto­rá nás tak dôk­lad­ne pre­ze­ra­la, aj z člo­ve­ka, kto­rý reali­zo­val zá­pis z náš­ho stret­nu­tia. Nes­kôr vy­tia­hol z vrec­ka tri preh­rá­va­če prá­ve uve­de­nej dru­hej ge­ne­rá­cie iPod Clas­sic a dal nám ich do ru­ky. Chcel ve­dieť, ako uro­biť ten­to preh­rá­vač lep­ším, a po­zor­ne sle­do­val, ako s ním na­rá­ba­me. Ja a môj ko­le­ga z Ma­ďar­ska sme to­to ču­do dr­ža­li v ru­ke pr­výk­rát. iPod Clas­sic sa vte­dy ov­lá­dal ta­kým čud­ným do­ty­ko­vým ko­lies­kom, mal mo­no­chro­ma­tic­ký texto­vý dis­plej, pri­po­je­nie len cez Fi­reWire a priz­ná­vam, že mi je­ho ov­lá­da­nie vô­bec neš­lo. Bo­la to pre mňa dosť zvláš­tna si­tuácia, le­bo som svo­ju ne­ši­kov­nosť de­monštro­val pred člo­ve­kom, kto­rý ho vy­mys­lel prá­ve na jed­no­du­ché ov­lá­da­nie kým­koľ­vek. Ste­ve Jobs sa len pous­mial a nes­kôr som si po­ve­dal: Mu­sí­me asi nie­čo uro­biť s tým dis­ple­jom a bu­de to lep­šie ☺. iPo­dy sme nes­kôr mu­se­li ,sa­moz­rej­me, od­ov­zdať.

Ja som sa ok­rem ob­vyk­lých otá­zok o po­zí­cii fir­my spý­tal na to, či bu­de App­le vy­rá­bať mo­bil­ný te­le­fón. Od­po­veď bo­la v tom du­chu, že ten­to trh je už ob­sa­de­ný a mno­hí vý­rob­co­via sú už pri­ďa­le­ko, aby sa ich nás­kok dal len tak do­beh­núť. Len­že je­ho hlas vte­dy znel úpl­ne inak ako pri pred­chá­dza­jú­cich od­po­ve­diach. Otáz­ka to bo­la lo­gic­ká, iPod (vte­dy za­lo­že­ný na pev­nom dis­ku) bol ús­peš­ný, a to na­priek svo­jej vy­so­kej ce­ne (nek­res­ťan­ských 399 USD za 10 GB ver­ziu). Spo­je­nie preh­rá­va­ča s mož­nos­ťou te­le­fo­no­va­nia a prís­tu­pu na inter­net na zís­ka­nie no­vých pes­ni­čiek bol zrej­mý krok. Len pred tak­mer 10 rok­mi na to bo­lo tre­ba člo­ve­ka ako Ste­ve Jobs, kto­rý po ne­ce­lých pia­tich ro­koch uvie­dol na trh le­gen­dár­ny iP­ho­ne a zme­nil vní­ma­nie mo­bil­né­ho te­le­fó­nu na pla­né­te. Náš člá­nok spo­lu s roz­ho­vo­rom s ria­di­te­ľom spo­loč­nos­ti App­le náj­de­te na www.fa­ce­book.com/pcre­vue.

Nuž, svet pri­šiel o Ste­va Job­sa, kto­ré­ho už via­ce­rí ozna­ču­jú ako Leo­nar­da na­šej do­by. Ho­vo­rí sa, že kaž­dý je nah­ra­di­teľ­ný, ale ne­viem, či je to aj v tom­to prí­pa­de prav­da. App­le má mať pod­ľa Ste­va Job­sa svo­je naj­lep­šie ro­ky eš­te len pred se­bou, tak­že uvi­dí­me. Ve­rím, že taj­né zá­suv­ky je­ho pra­cov­né­ho sto­la vy­dr­žia eš­te dl­ho.

Nie­ke­dy po­čú­vam, že PC RE­VUE je hlav­ne o ope­rač­nom sys­té­me Mic­ro­soft Win­dows. Na to je je­di­ná od­po­veď – PC RE­VUE ko­pí­ru­je si­tuáciu na slo­ven­skom tr­hu a orien­tu­je­me sa na to, o čo ma­jú ľu­dia u nás zá­ujem a čo ku­pu­jú. Ako hold oso­be Ste­va Job­sa však v no­vem­bri ro­bí­me vý­nim­ku a dá­va­me tej­to znač­ke net­ra­dič­ne veľ­ký pries­tor vrá­ta­ne obál­ky. Pri­ná­ša­me aj člá­nok o tom, ako sa dá prejsť na ope­rač­ný sys­tém od fir­my App­le, pred­sta­vu­je­me Mac­Book Pro, exklu­zív­ne vám pri­ná­ša­me aj re­cen­ziu naj­nov­šie­ho Mac­Book Air a do de­tai­lu opi­su­je­me vy­ni­ka­jú­ci iC­loud. A ne­má to vô­bec nič spo­loč­né s tým, že pod­ľa TV Mar­kí­za som sa stal no­vým ria­di­te­ľom App­lu... ☺

Pra­jem prí­jem­né čí­ta­nie no­vem­bro­vé­ho vy­da­nia PC RE­VUE.

Zdroj: PC REVUE 11/2011