Publikované: 05.04.2009 / Za ITNEWS.SK sa rozprával: Juraj Bednár, čítaní: 2136
INFOWARE: Internetová sivá komunita už nie je o prestíži alebo umení programovať, ako to bolo v 90. rokoch. Je predovšetkým o biznise – malware sa robí pre zárobok a rovnako je to so spamom. Ako vlastne ľudia zarábajú na spame?
Hrvoje Dogan: Zarábanie peňazí sa vyvíjalo spolu s tým, ako sa správy stávali sofistikovanejšími. Momentálne jestvuje viacúrovňová infraštruktúra, ktorá funguje rovnako ako globálna ekonomika. Existujú továrne vyrábajúce (falošné) produkty, ako napr. tabletky alebo hodinky. Zarábajú na tom, že produkujú lacné výrobky vo veľkých množstvách. Potom je tu sieť rôznych B2C (business to customer – pozn. red.) stránok, ktoré sa starajú o logistiku a hrajú rolu sprostredkovateľov medzi producentmi a spamermi, často dokonca prevádzkujú aj klasické platobné brány, aby mohli v mene spamerov akceptovať kreditné karty. Tie zarábajú percentá z transakcií rovnako ako klasické e-commerce stránky. Potom sú tu sami spameri – tí na seba berú z právneho hľadiska najväčšie riziko, a teda zarábajú jednoducho na tom, že produkt ponúkajú.
Potom existuje prepracovaná sieť botnetov, ktorá poskytuje pre spamerov služby rozposielania a hostovania, aby mohli rozposielať spamy. A nakoniec je tu obrovské množstvo autorov malware, ktorí vytvárajú rôzne exploity, crackovacie nástroje, spywarových agentov a iný škodlivý kód a predávajú ho spamerom. Samozrejme, aj autori škodlivého kódu využívajú služby platobných portálov, o ktorých som hovoril predtým.
Žiaľ, ide o viacvrstvový model, kde skutočne každý v reťazci dokáže zarobiť dostatok peňazí na živobytie.
INFOWARE: Koľko veľkých spamerských skupín existuje? Je komunita spamerov nejako prepojená alebo integrovaná?
Hrvoje Dogan: Nejde ani tak o spamerské skupiny, najväčší problém sú botnety. Vieme o niekoľkých veľmi veľkých botnetoch, ktoré jednoducho prenajímajú svoje „služby“ komukoľvek, kto má peniaze a nejaký zámer. Zámerom nemusí nevyhnutne byť rozposielanie spamov alebo predaj produktov, môže ísť o DoS útok, analýzu dát alebo čokoľvek, čo môže bežať na veľkej sieti distribuovaných systémov. Často rôzni spameri zdieľajú spoločnú infraštruktúru.
Samozrejme spolupracujú. Všetci koniec koncov bojujú proti spoločnému nepriateľovi. Je to veľmi podobné nám na opačnej strane – aj napriek tomu, že existuje veľa dodávateľov antispamu a skupín bojujúcich o svoj podiel na trhu, spolupracujeme, aby sme dosiahli spoločný cieľ.
Takisto často zdieľajú rovnakého poskytovateľa pripojenia na internet. Nie je veľa poskytovateľov, ktorí túžia hostovať ich infraštruktúru (command & control centrá, servery s obsahom...). Botnety, ktoré nie sú také rozumné ako napr. Storm (ktorý používa protokol P2P medzi nainfikovanými počítačmi na vytvorenie gigantického distribuovaného C&C centra), sú závislé od malého počtu poskytovateľov pripojenia, ktorí sú ochotní hostovať ich.
Existuje aj niekoľko komunitných stránok, kde si participanti v spamerskom biznise vymieňajú informácie a ponúkajú si navzájom svoje služby – spameri, autori škodlivého kódu, majitelia botnetov...
INFOWARE: Problém s e-mailom je v tom, že používame staré protokoly (najmä SMTP) a neoverované posielanie e-mailov. Spam nás prinútil robiť množstvo opatrení – od vynútenia reverzných záznamov DNS až po obskúrnejšie praktiky, ako napr. greylisting alebo hashcash. Takisto bola snaha zaviesť autentifikáciu aspoň na úrovni domény odosielateľa pomocou Sender Policy Framework a Domain Keys. Aké efektívne sú tieto opatrenia?
Hrvoje Dogan: Som rád, že ste spomenuli niektoré technické omyly v tejto otázke :). V podstate reverzné DNS lookupy a greylisting patria k najneefektívnejším spôsobom, ako bojovať proti spamu. Žiaľ, v čase, keď boli vynájdené (týka sa to hlavne greylistingu), boli vyhlásené za svätý grál boja proti spamu. V skutočnosti spamerom trvalo pravdepodobne menej ako pár hodín programovania, kým sa prispôsobili.
Reverzné záznamy DNS sú zlé jednoducho preto, že na dnešnom internete počítač môže mať (a SMTP gateway pravdepodobne má) viacero doménových mien. Keďže záznamy MX nemôžu ukazovať na CNAME (doménový alias – pozn. red.), musíte mať niekoľko záznamov A a PTR asociovaných s každým serverom. Reverzné lookupy zlyhávajú práve na záznamoch PTR – ak sa jeden počítač tvári, že prichádza napríklad z 10 rôznych domén (čo sa musí, lebo niektoré servery kontrolujú, či doména korešponduje s príkazmi EHLO/HELO a MAIL FROM), značí to, že musí mať 10 záznamov PTR. To však znamená, že buď kontrola na reverzný záznam zlyhá, alebo musíte spraviť 10 lookupov (v závislosti od implementácie DNS a pravdepodobnosti), aby ste overili ten správny. Predstavte si, aké oneskorenie pri tom vzniká. A napriek všetkému ste dosiahli jedine to, že viete, že spamer je dostatočne rozumný, aby si vybral zdrojovú doménu so správnym záznamom DNS a sfalšoval svoje HELO a MAIL FROM na základe toho.
Greylisting prináša podobné oneskorenie s tým rozdielom, že je oveľa väčšie (až po 4 hodiny s väčšinou štandardných inštalácií MTA). Za greylistingom bola myšlienka, že spameri väčšinou skúšajú poslať spam raz, a keď zlyhajú, vzdajú sa. Takže ak každému neznámemu odosielateľovi odpovieme chybovým kódom dočasnej chyby, spameri to vzdajú a normálni odosielatelia skúsia odoslať správu znovu.
Toto konanie má dva dôsledky. Spameri sa naučili, že má cenu posielať spamy neskôr. Druhý dôsledok je však oveľa podstatnejší. Spôsobíte, že maily od všetkých dobrých odosielateľov, ktorí vám predtým nikdy nepísali, oneskoríte.
Správny prístup k riešeniu problémov, ktoré sa snažil riešiť greylisting a reverzné DNS, je použitie technológií ako SPF a DKIM. Ale ako pri každej novej technológii na internete aj tu je veľký problém s ich osvojením si. Aj napriek tomu, že obe tieto komplementárne technológie existujú, a aj napriek tomu, že sú to správne nástroje na tento problém, IETF a technická komunita musí spraviť ešte veľa preto, aby presvedčila každého odosielateľa publikovať záznamy SPF a podpisovať správy pomocou DKIM a prijímateľov verifikovať tieto záznamy a podpisy a zahadzovať neplatné e-maily. Väčšina „veľkých“ hráčov už používa obe technológie, ale je to práve veľké množstvo malých odosielateľov, ktorí realizujú prevažnú väčšinu spamovej prevádzky.
SPF a DKIM však riešia iba časť problému: pomôžu stanoviť autenticitu správy a znemožnia odosielateľom spamu falšovanie identít. Ale ak správa obsahuje spamový obsah a kontrola SPF a DKIM prejde, spam stále príde do adresátovej poštovej schránky. Pozitívnym dôsledkom však bude, že eliminujeme phishing a zdroje spamu budú jednoduchšie identifikovateľné a vystopovateľné.
INFOWARE: Existuje zoznam IP adries, o ktorých sa vie, že rozosielajú spamy. Takisto zoznam dynamicky prideľovaných IP adries a iné „real time blacklisty“. No je to dvojsečná zbraň, poskytovatelia sa do týchto zoznamov často dostanú, pretože počítače alebo dokonca dedikované servery ich zákazníkov posielajú spam. Mal by byť poskytovateľ pripojenia na internet zodpovedný za to, akým spôsobom používajú e-mailové protokoly jeho zákazníci?
Hrvoje Dogan: Takáto debata prebieha v internetovej komunite. Typický argument proti zodpovednosti ISP je, že výrobcovia revolverov alebo automatických zbraní tiež nie sú zodpovední za žiadne vraždy, ktoré sa danou zbraňou vykonajú – koniec koncov na to treba niekoho prst, aby stlačil spúšť. Na druhej strane výrobcovia zbraní sa starajú o to, aby nepredávali svoje produkty rizikovým skupinám. Navyše škodlivý obsah na internete sa posiela väčšinou cez infikované počítače, ktorých vlastníci nevedia, že páchajú zločin a už vôbec nemajú taký úmysel. Takže prst, ktorý stlačí spúšť, tak neurobí z vlastnej vôle.
Samozrejme, poskytovatelia pripojenia na internete by mali byť zodpovední za obsah, ktorý odchádza z ich siete. Dobrý krok tým smerom je používanie služieb poskytujúcich informácie o reputácii a blacklistov. Tým dáva internetová komunita jasnú správu nezodpovedným poskytovateľom pripojenia. Ale na druhej strane je tu priveľa poskytovateľov pripojenia, ktorým je to jednoducho jedno, a príjemcovia správ ich často pridávajú do whitelistov, riskujúc viac spamu od nich a prispievajúc k riešeniu nesprávneho problému. Databázy reputácií sa málokedy mýlia.
INFOWARE: Takže poskytovatelia majú v podstate dve možnosti: Môžu predávať nefiltrované pripojenie na internet a zodpovednosť zmluvne preniesť na zákazníka, takže keď ich server, sieť alebo počítač začne posielať spamy bez ohľadu na spôsob (hack, cielené posielanie), zákazník bude odpojený bez nároku na zľavu z poplatku.
Druhá možnosť je, že ISP pridá aktívny filter, ktorý sa bude snažiť blokovať spam (alebo akýkoľvek iný škodlivý obsah), čím sa mu zvýšia náklady a zvýši sa jeho zodpovednosť oboma smermi. Ak je filter zlý a blokuje legitímnu odchádzajúcu poštu, má zodpovednosť voči zákazníkovi. Ak nezablokuje odchádzajúci spam, je zodpovedný voči databázam reputácie. V prípade aktívneho filtra sa zvýšené náklady pravdepodobne premietnu do ceny pripojenia na internet.
Vyzerá to tak, že byť poskytovateľom pripojenia je čoraz náročnejšie. Už nejde len o to, kúpiť rýchle internetové pripojenie, rozdeliť ho, doviesť k zákazníkom a predávať. Treba udržiavať logy, spolupracovať s úradmi, preberať zodpovednosť za skutky zákazníkov a filtrovať spam a odchádzajúce útoky DoS...
Hrvoje Dogan: Žiaľ, pre poskytovateľov to je naozaj zložitejšie. V skutočnosti poskytovatelia pripojenia to mali doteraz ľahké, ak sa pozriete na dodávateľov elektriky, plynu, vody, každý z týchto poskytovateľov musí dodržiavať veľmi striktné pravidlá o tom, čo môže inštalovať u zákazníkov, ako to pripojiť do svojej distribučnej siete, a existujú veľmi prísne parametre produktu (čistota vody, elektrické napätie a frekvencia...). Teraz sa objavujú rovnaké podmienky aj pre poskytovateľov pripojenia na internet, ibaže v tomto prípade je to o niečo zložitejšie, pretože ide o informačný obsah.
Čo môžu poskytovatelia robiť? Oba prístupy, ktoré ste spomenuli, by sa mali aplikovať, ale pre rôznych zákazníkov. Firemní zákazníci môžu dostať nefiltrované pripojenie na internet a zodpovednosť za „čistotu“ ich prenosov sa prenesie na nich. Domáci používatelia väčšinou nemajú prostriedky alebo znalosti na kontrolu svojej prevádzky, takže by im ju mal čistiť ich ISP – najlepšie s možnosťou odmietnuť toto čistenie a prijať zodpovednosť za svoju prevádzku. Toto je v skutočnosti dobré pre obe strany: Domáci používatelia budú šťastní, že nedostávajú spamy, a poskytovatelia môžu získať dodatočný zisk poskytovaním „čisteného“ pripojenia biznis zákazníkom, ktorí sa nechcú starať o bezpečnosť obsahu a radšej ju outsourceujú k ISP.
INFOWARE: Antispamová ochrana je dosť komplikovaná. Ak sa pozrieme dovnútra každého moderného antispamového filtra, nájdeme použitie real-time blacklistov, distribuovaných databáz kontrolných súčtov, veľmi silné použitie Bayesových filtrov či neurónových sietí. Väčšina moderných antispamových systémov dokonca obsahuje technológie OCR (Optical Character Recognition – rozpoznávanie písma) na odhaľovanie textu ukrytého v obrázkoch.
Je tu obrovská nerovnováha – posielanie veľkého množstva spamu je relatívne jednoduché, potrebujete infikovaný počítač a množstvo e-mailových adries, ktoré si dokonca môžete relatívne lacno kúpiť on-line. Na druhej strane blokovanie spamu vyžaduje obrovský výpočtový výkon, a teda náklady na strane operátorov e-mailových serverov. Aj napriek tomu sa zdá, že spameri sú vždy krok vpred alebo aspoň na rovnakej úrovni ako antispamové riešenia. Ako môžeme túto situáciu otočiť? Existuje spôsob, ako urobiť boj proti spamu jednoduchším a spamovanie zložitejším?
Hrvoje Dogan: Samozrejme, že existuje. V tomto rozhovore som to už párkrát spomínal: široká adopcia DKIM a SPF, poskytovatelia, ktorí na seba preberú zodpovednosť za svoj traffic, siete používajúce holistické bezpečnostné riešenia na monitorovanie infekcií. Takisto sú tu netechnologické spôsoby, ako napr. vytvorenie spoločnej legislatívy na boj proti bezpečnostným prienikom, zvyšovanie bezpečnostného povedomia ľudí... Pointa je taká, že posielanie spamu by malo prestávať spamerom prinášať zisky. Vtedy bude boj jednoduchší a to v skutočnosti pôjde iba inými spôsobmi ako zlepšovaním antispamových enginov. Riešenie musí byť zamerané na infraštruktúru spamerov, nie na ich výsledky.
INFOWARE: Spam, to nie sú už iba e-maily, často vidíme spamovanie webových fór, dokonca v dnešnej dobe je tu už spamovanie stránok prevádzkujúcich virtuálne sociálne siete alebo instantmessagingové služby. Ide o rovnaký problém – spamovanie je jednoduché, boj proti nemu zložitý. Obrázky captcha boli populárny spôsob ochrany na fórach, ale boli otravné pre ľudí, ktorí chceli prispievať na tieto fóra. Dnes sú počítače lepšie v lámaní obrázkov captcha ako ľudia (napríklad služba captchakiller.com vie zlomiť väčšinu dnešných captcha stránok). Ako bojovať proti webovému spamu?
Hrvoje Dogan: Toto je priamy dôsledok rozvoja antispamovej technológie pre e-mail. Pretlačenie spamu cez e-mail sa stáva výrazne zložitejším a spameri spomalili svoje snahy bojovať proti tejto technológii a prešli na iné bojiská. Web 2.0 a všetky social networking stránky im nesťažovali prácu – to, čo implementovali, je funkčný ekvivalent e-mailu, ale bez antispamovej technológie! Bol to spamerov splnený sen. S malou investíciou do technológie (lámače captcha a nástroje na masové vytváranie účtov) môžu mať obrovskú infraštruktúru na posielanie spamu – bez nástrojov na ich zablokovanie. V podstate sú v situácii, v akej boli s protokolom SMTP pred 15 rokmi, a disponujú 15 rokmi skúseností s vývojom spamových technológií. Toto je fakt, ktorého si neboli vedomí žiadni producenti webového obsahu. Ešte horšie bolo to, že so vznikom webových technológií si spameri vytvárali množstvá účtov na rôznych webových freemailových službách, ako napr. Yahoo, Gmail a Hotmail, a posielali spamy cez webmail. Rozdiel je však v tom, že tieto spamy prichádzajú z klasických, veľmi silných e-mailových providerov. Tým, že robia niečo také, podrývajú kľúčový princíp boja proti spamu v dnešnej dobe: reputáciu. S použitím rôznych mechanizmov reputácie (od jednoduchých DNS blacklistov až po pokrokové systémy, ako napr. SenderBase od IronPortu) príjemcovia môžu znížiť počet spamov o 50 – 95 % ešte pri vytváraní spojenia (keď sa ešte žiadny e-mail neprenáša, iba mailový server odosielateľa sa pripojí na mailový server prijímateľa, čím sa výrazne šetria systémové prostriedky a server potom nie je povinný vracať chybu o doručení – pozn. red.). Veľké množstvo spamu z dobre známych serverov znižuje efektivitu filtrovania na základe reputácie a zvyšuje množstvo false positives.
INFOWARE: Boj proti spamu na technologických základoch je iba čerešnička na torte. Mali by sme predsa skúsiť nájsť samotných spamerov a potrestať ich. Odhaliť tok peňazí...
Hrvoje Dogan: Samozrejme. Toto je však, žiaľ, veľmi ťažké. Internet je zbierka nesúvisiacich sietí z celého sveta a neexistuje spoločný právny základ na boj proti zlému obsahu. Spameri zahladzujú svoje stopy a fungujú z krajín, ktoré ich netrestajú. Prípadne v tých, ktoré tak robia, nachádzajú diery v zákonoch a využívajú ich. Keďže spam je viacvrstvový biznis, skôr či neskôr narazíte na štátnu moc v nejakej vzdialenej krajine, ktorá jednoducho nechce spolupracovať.
Niekedy štátna moc chce počúvať a vtedy sa dejú veci ako vypnutie McColo (známy spamerský ISP). Mali by sme zvýšiť povedomie a zaviesť na internete zodpovednosť. Ak sa poskytovatelia pripojenia a firmy začnú starať o svoju bezpečnosť, ak vlády prijmú legislatívu zakazujúcu ilegálnu reklamu, scam marketing a podvody a ak stránky poskytujúce podporu ilegálnym aktivitám budú pravidelne odpájané, spameri stratia pôdu pod nohami.
Štefan Szabó je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave a štúdia MBA na University of Pittsburgh... viac »
Peter Prónay vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, zameranie automatizácia a regulácia... viac »
Martin Čirik vyštudoval odbor prístrojová, informačná a automatizačná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v spoločnosti Avnet Technology Solutions... viac »
Rozhovor s Branislavom Šebom, generálnym riaditeľom IBM Slovensko... viac »
Ako sa nestratiť v záplave údajov? Ako z týchto údajov profitovať? Firmy, organizácie, mestá či vláda potrebujú pochopiť kontext údajov a získať z nich informácie... viac »