Rozhovor: Netransparentnosť pri dohodovaní je cesta do pekiel

IW: V sú­čas­nos­ti sú fir­my nú­te­né hľa­dať pries­tor na ze­fek­tív­ňo­va­nie svo­jich ob­chod­ných pro­ce­sov. Sú po­dľa váš­ho ná­zo­ru rie­še­ním in­for­mač­né sys­té­my?
To­máš Niel­sen: Ur­či­te po­mô­žu. No asi ne­po­viem nič no­vé, keď do­dám, že in­for­mač­ný sys­tém je iba nás­troj na rie­še­nie vnú­tor­ných i von­kaj­ších tran­sak­cií. Aby sa stal i nás­tro­jom na väč­šiu efek­ti­vi­tu, tre­ba sa za­mys­lieť nad fun­go­va­ním fi­rem­ných pro­ce­sov, a to ideál­ne eš­te pred im­ple­men­tá­ciou no­vé­ho sys­té­mu ale­bo v jej prie­be­hu.

IW: Sle­du­je­te v ob­las­ti in­for­ma­ti­zá­cie fi­riem ne­ja­ké no­vé tren­dy?
To­máš Niel­sen: Stá­le viac fi­riem na stra­ne zá­kaz­ní­kov dá­va pred­nosť ná­ku­pu slu­žieb sof­tvé­ru pred ich pria­mym vlas­tníc­tvom. Nie­ke­dy sa v tej­to sú­vis­los­ti ho­vo­rí o out­sour­cin­gu, nie­ke­dy o mo­de­li Software as a Servic­e. To je je­den z tren­dov, kto­rý sle­du­je­me dl­ho­do­bo a kto­rý, sa­moz­rej­me, vy­vo­lá­va rad ob­chod­ných, tech­nic­kých i práv­nych otá­zok. Ďal­ší trend je sna­ha fi­riem in­teg­ro­vať exis­tu­jú­ce sys­té­my pod jed­not­nú plat­for­mu a pod jed­né­ho do­dá­va­te­ľa. Sys­té­mo­vá in­teg­rá­cia to­tiž vy­tvá­ra pries­tor na efek­tív­nej­šiu prá­cu s dá­ta­mi, uľah­ču­je ich zdie­ľa­nie a ich udr­žo­va­nie v ak­tuál­nom sta­ve.

IW: Aké práv­ne otáz­ky po­va­žu­je­te pri sys­té­mo­vej in­teg­rá­cii za naj­dô­le­ži­tej­šie?
To­máš Niel­sen: Sys­té­mo­vá in­teg­rá­cia po­dob­ne ako out­sour­cing spo­čí­va väč­ši­nou v tom, že je­den do­dá­va­teľ spra­vu­je sof­tvér a nie­ke­dy i har­dvér tre­tích strán. To vy­vo­lá­va po­tre­bu rie­šiť práv­ne vzťa­hy med­zi sys­té­mo­vým in­teg­rá­to­rom a do­dá­va­teľ­mi spra­vo­va­ných sys­té­mov z hľa­dis­ka autor­ských práv, z hľa­dis­ka zá­ruk za chy­by a po­dob­ne. Spra­vid­la v si­tuá­cii, keď má in­teg­rá­tor po­sky­to­vať zá­kaz­ní­ko­vi služ­by na vop­red do­hod­nu­tej kva­li­ta­tív­nej úrov­ni na zá­kla­de tzv. Servic­e Le­vel Ag­ree­ment, tre­ba po­drob­ne ana­ly­zo­vať zmluv­né po­dmien­ky os­tat­ných do­dá­va­te­ľov. Na ich zá­kla­de sa po­tom mu­sí po­sta­viť štruk­tú­ra zmlu­vy med­zi do­dá­va­te­ľom a zá­kaz­ní­kom tak, aby po­sky­to­va­la zá­kaz­ní­ko­vi is­to­tu, kto­rú od sys­té­mo­vej in­teg­rá­cie oča­ká­va, a aby sú­čas­ne chrá­ni­la in­teg­rá­to­ra pred zod­po­ved­nos­ťou za si­tuácie, kto­ré pri naj­lep­šej vô­li ne­mô­že ov­plyv­niť, nap­rík­lad za ne­čin­nosť tre­tích strán. Zmlu­va mu­sí ďa­lej ref­lek­to­vať exis­tu­jú­ce i bu­dú­ce autor­skop­ráv­ne vzťa­hy. Mu­sí rie­šiť otáz­ku osob­ných úda­jov a ich spra­co­va­nie a po­dob­ne.

IW: Exis­tu­je ne­ja­ký ná­vod, ako tie­to otáz­ky rie­šiť správ­ne?
To­máš Niel­sen: Asi ni­ko­ho nep­rek­va­pím, keď po­viem, že kaž­dý pro­jekt je in­di­vi­duál­ny. Je to sku­toč­ne tak. Sa­moz­rej­me, exis­tu­jú zá­klad­né prin­cí­py, kto­rý­mi by sa stra­ny pri po­dob­ných pro­jek­toch ma­li ria­diť. Ide o prin­cí­py, kto­ré sa nám os­ved­či­li v mno­hých pro­jek­toch, na kto­rých sme sa zú­čas­tni­li. O týc­hto prin­cí­poch čas­to ho­vo­rí­me v rám­ci rôz­nych od­bor­ných kon­fe­ren­cií aj so zá­stup­ca­mi oboch strán, te­da s in­teg­rá­tor­mi i zá­kaz­ník­mi. K plat­for­mám, kde je tá­to té­ma pra­vi­del­ne pred­me­tom roz­siah­lych dis­ku­sií, pa­tria nap­rík­lad kon­fe­ren­cie Sys­té­mo­vá in­teg­rá­cia, us­po­ria­da­né Slo­ven­skou spo­loč­nos­ťou pre sys­té­mo­vú in­teg­rá­ciu. Dô­le­ži­té je ta­kis­to, aby si stra­ny uve­do­mi­li, že v po­dob­ných IT pro­jek­toch sa len ťaž­ko mô­žu op­rieť o zá­kon­né us­ta­no­ve­nia, pre­to­že zá­kon in­for­mač­né sys­té­my a tec­hno­ló­gie veľ­mi ne­ref­lek­tu­je. Pre­to by si stra­ny ma­li v zmlu­ve jas­ne de­fi­no­vať po­jmy, ako sú chy­by sys­té­mu a po­dob­ne. Bez ta­ké­ho spres­ne­nia sa to­tiž zby­toč­ne ot­vá­ra pries­tor na bu­dú­ce spo­ry.

IW: Spo­me­nu­li ste všeo­bec­né prin­cí­py IT zmlúv. Mô­že­te byť kon­krét­nej­ší?
To­máš Niel­sen: Naj­dô­le­ži­tej­ší je prin­cíp ot­vo­re­nos­ti a vy­vá­že­nos­ti ob­chod­ných po­dmie­nok. Nie­ke­dy sa dos­tá­va­me do si­tuá­cií, keď niek­to­rá zo strán úmy­sel­ne ta­jí ur­či­té zá­sad­né in­for­má­cie v dom­nien­ke, že si tým zlep­ší po­zí­ciu pri ro­ko­va­ní. Ale­bo vy­uží­va sil­nej­šie po­sta­ve­nie na to, aby pret­la­či­la po­dmien­ky zjav­ne ne­vý­hod­né pre dru­hú stra­nu. To je ces­ta do pe­kiel. Kaž­dý väč­ší pro­jekt pri­ná­ša rad ri­zík. Stra­ny by sa pri ro­ko­va­ní o po­dmien­kach spo­lup­rá­ce ma­li sna­žiť tie­to ri­zi­ká mi­ni­ma­li­zo­vať. Po­kiaľ si je jed­na zo strán ne­ja­ké­ho ri­zi­ka ve­do­má a neu­po­zor­ní naň, vy­tvá­ra tým pries­tor na bu­dú­ci spor, kto­ré­ho rie­še­nie ne­mu­sí byť jed­no­duc­hé. Pre­to pla­tí: ho­vor­te o pro­jek­te a je­ho nás­tra­hách ot­vo­re­ne, vy­hne­te sa tým ra­du bu­dú­cich spo­rov. Na­vy­še i zá­kaz­ní­ci už zis­ti­li, že do­dá­va­teľ, kto­rý s ni­mi ro­ku­je na ro­vi­nu a upo­zor­ňu­je ich i na mož­né ri­zi­ká, má skú­se­nos­ti a zrej­me bu­de schop­ný mi­ni­ma­li­zo­vať bu­dú­ce prob­lé­my.

IW: Kde sa pri im­ple­men­tá­cii no­vých sys­té­mov ob­ja­vu­jú naj­čas­tej­šie spo­ry?
To­máš Niel­sen: Po­dľa môj­ho ná­zo­ru vzni­ka­jú spo­ry prá­ve z dô­vo­du ne­dos­ta­toč­nej ot­vo­re­nos­ti účas­tní­kov pro­jek­tu. V žiad­nom prí­pa­de pri­tom nie je chy­ba vždy na stra­ne do­dá­va­te­ľov. Ve­ľa zá­kaz­ní­kov pred za­ča­tím pro­jek­tu skrý­va ale­bo as­poň nie úpl­ne úp­rim­ne opi­su­je ak­tuál­ny stav vlas­tných pro­ce­sov ale­bo svo­je reál­ne po­tre­by. V prie­be­hu im­ple­men­tá­cie in­for­mač­né­ho sys­té­mu po­tom tie­to sku­toč­nos­ti vy­jdú naj­avo a mô­že dôjsť k de­zi­lú­zii. Stra­ny jed­no­duc­ho zis­tia, že po­čia­toč­ná zho­da o prí­no­soch pro­jek­tu sa za­čí­na vy­trá­cať. Vzhľa­dom na to, že ide o pl­ne­nie, kto­ré je v mno­hých prí­pa­doch ob­ťaž­ne me­ra­teľ­né a je­ho prí­no­sy ne­mu­sia byť hneď zre­teľ­né, ob­ja­vu­jú sa i prí­pa­dy, keď sa niek­to­rá zo strán rov­na­ko ako v iných od­bo­roch po­dni­ka­nia úče­lo­vo po­kú­ša vy­hnúť napr. pla­te­niu.

IW: Ako sa ta­ké spo­ry kon­čia?
To­máš Niel­sen: Vždy od­po­rú­ča­me do­ho­du strán. I pre­to sa sús­tre­dí­me i na ta­ké špe­cia­li­zá­cie, ako sú ne­go­ciácie a me­diácie, te­da od­bo­ry, kto­ré dnes pa­tria k štan­dar­dným práv­nym služ­bám v ob­las­tiach s dl­ho­do­bou práv­nou tra­dí­ciou, ty­pic­ky v Spo­je­ných štá­toch, Veľ­kej Bri­tá­nii či Škan­di­ná­vii. Es­ka­lo­vať spor na súd je vždy až po­sled­ná mož­nosť a väč­ši­nou k nej doc­hád­za v si­tuá­cii, keď niek­to­rá zo strán neu­va­žu­je úpl­ne ob­chod­ne, a tak je úpl­ne uzav­re­tá aké­koľ­vek do­ho­de.

IW: V čom je po­dľa vás prob­lém rie­še­nia spo­rov z IT pred súd­mi?
To­máš Niel­sen: Dô­vo­dy sú v zá­sa­de dva. Je­den je úpl­ne všeo­bec­ný – súd­ne spo­ry tr­va­jú stá­le neú­mer­ne dl­ho. Vo chví­li, keď roz­hod­nu­tie na­do­bud­ne práv­nu moc, už vý­sle­dok čas­to ne­má ani pre jed­nu stra­nu po­dstat­ný efekt. Dru­hý dô­vod je po­mer­ne níz­ke po­ve­do­mie sú­dov o ta­kej kom­plexnej prob­le­ma­ti­ke, ako sú in­for­mač­né tec­hno­ló­gie. V tej­to ob­las­ti ani neexis­tu­je žiad­na po­uži­teľ­ná ju­di­ka­tú­ra. Vý­sle­dok súd­ne­ho spo­ru je tak väč­ši­nou veľ­mi ťaž­ké pred­pok­la­dať.

IW: Čo by ste te­da od­po­rú­ča­li stra­nám v IT spo­re, po­kiaľ do­ho­da už nie je mož­ná?
To­máš Niel­sen: Po­kiaľ sú vzťa­hy med­zi stra­na­mi ta­ké na­ru­še­né, že nie sú schop­né do­hod­núť sa, ma­li by sa po­kú­siť vy­užiť služ­by me­diá­to­ra, kto­rý by po zvá­že­ní si­tuácie a ar­gu­men­tov navr­hol stra­nám ne­ja­ké spra­vod­li­vé rie­še­nie. Ak ne­po­mô­že ani me­diá­tor, po­tom od­po­rú­čam do­hod­núť sa na vy­rie­še­ní spo­ru v rám­ci roz­hod­cov­ské­ho ko­na­nia. To je oby­čaj­ne po­dstat­ne krat­šie. Po­znám prí­pa­dy, keď sa spor skon­čil prá­vop­lat­ne do 30 dní! Je­den z dô­vo­dov je, že roz­hod­cov­ské sú­dy štan­dar­dne roz­ho­du­jú jed­noin­štan­čne, to zna­me­ná, že pro­ti ich ná­le­zu sa ne­mož­no od­vo­lať, po­kiaľ si však stra­ny ne­do­hod­nú mož­nosť pres­kú­ma­nia roz­hod­nu­tia iným roz­hod­cov­ským se­ná­tom. Ďal­šia vý­ho­da roz­hod­cov­ské­ho ko­na­nia je mož­nosť ur­čiť, aby spor roz­ho­do­va­li roz­hod­co­via, kto­rí sú v IT od­bor­ne zbeh­lí, a te­da mož­no pred­pok­la­dať, že roz­hod­nú zmys­lupl­ne.