Rozhovor: Steve Wozniak: Jednoduché riešenia sú mnohokrát tie najlepšie

Le­gen­da, vi­zio­nár, vy­ná­lez­ca a tvor­ca pr­vé­ho osob­né­ho po­čí­ta­ča pre do­mác­nos­ti, spo­lu­zak­la­da­teľ spo­loč­nos­ti App­le Com­pu­ter Ste­ve Woz­niak za­ví­tal 26. 9. 2008 na Slo­ven­sko. Na po­du­ja­tí Oran­ge Biz­nis Fo­rum sa ako hlav­ný hosť po­de­lil o svo­je ži­vot­né skú­se­nos­ti a po skon­če­ní pred­náš­ky od­po­ve­dal aj na otáz­ky pred­sta­vi­te­ľov slo­ven­skej biz­nis sfé­ry. Pri­ná­ša­me skrá­te­ný pre­pis kľú­čo­vých čas­tí pred­náš­ky a dis­ku­sie.

Ste­ve Woz­niak: Veľ­ké spo­loč­nos­ti zvy­čaj­ne nep­ri­ná­ša­jú veľ­ké zme­ny, pre­to­že tie zna­me­na­jú aj veľ­ké ri­zi­ká a spo­loč­nos­ti nie sú ochot­né na ne pris­tu­po­vať. Spo­loč­nos­ti v Si­li­con Valley väč­ši­nou po­há­ňa in­ži­nier­stvo, te­da in­ži­nie­ri, kto­rí ma­jú pred­sta­vu o tom, ako dať doh­ro­ma­dy tech­no­ló­gie, kto­ré po­ve­dú k vy­tvo­re­niu nie­čo­ho no­vé­ho, mož­no no­vé­ho ty­pu za­ria­de­nia, nie­čo­ho, čo bu­de efek­tív­ne. Keď sme so Ste­vom Job­som roz­bie­ha­li App­le, ma­li sme dvad­sať ro­kov, bo­li sme bez pe­ňa­zí, ne­ma­li sme ban­ko­vé úč­ty ani pod­ni­ka­teľ­ské skú­se­nos­ti, nik­to z nás nep­ra­co­val pred­tým pre ne­ja­kú spo­loč­nosť. Neab­sol­vo­va­li sme ani kur­zy o pod­ni­ka­ní, v pod­sta­te sme len ro­bi­li ve­ci, kto­ré nás lo­gic­ky vte­dy na­pad­li o tom, čo mô­že­me ro­biť s tý­mi ob­me­dze­ný­mi zdroj­mi, kto­ré sme ma­li k dis­po­zí­cii.
Uká­za­lo sa, že ve­ľa dob­rých ve­cí, kto­ré sme spra­vi­li v mi­nu­los­ti, bo­li prá­ve dôs­led­kom ne­dos­tat­ku pe­ňa­zí. Pre ob­me­dze­né zdro­je a ta­kis­to pre­to, že sme bo­li ochot­ní, in­te­li­gen­tní a ener­gic­kí a mla­dí, sme za­ča­li lo­viť naj­lep­šie my­šlien­ky, kto­ré vied­li k vy­tvo­re­niu no­vých pro­duk­tov. Keď sme za­ča­li s App­le, bo­la to uni­kát­na si­tuácia. Dnes mož­no po­čuť toľ­ko prí­be­hov o no­vých spo­loč­nos­tiach v Si­li­con Valley, že tak­mer všet­ci ľu­dia, kto­rí ma­jú skú­se­nosť so zhro­maž­de­ním ka­pi­tá­lu a za­lo­že­ním spo­loč­nos­ti, sú schop­ní na­pí­sať vzo­rec, ako pos­tu­po­vať. Po­kiaľ ide o App­le, bo­lo to troš­ku iné. Ma­li sme pro­dukt, uká­za­li sme ho os­tat­ným a ve­de­li sme, čo má­me v ru­kách, eš­te pred­tým, ako sme zoz­bie­ra­li ka­pi­tál. Či­že ma­li sme pro­dukt, až po­tom sme spus­ti­li pod­ni­ka­nie, aby sme ho pre­da­li, nie opač­ne. Pus­ti­li sme sa do to­ho pre­to, aby sme pri­nies­li sve­tu dob­rú tech­no­ló­giu, kto­rú sme vy­mys­le­li, aby sme ju dos­ta­li na trh a, sa­moz­rej­me, aby sme pop­ri tom za­ro­bi­li.

IW: Sna­hu pos­ta­viť pr­vý osob­ný po­čí­tač ste bra­li viac ako ob­chod­nú príl­eži­tosť ale­bo ste sa len sna­ži­li byť prev­rat­ní?
Ste­ve Woz­niak: Ne­bo­la to ob­chod­ná príl­eži­tosť. Po­čí­ta­čo­vý klub, kto­rý sme ma­li, zdru­žo­val ľu­dí z niž­ších vrs­tiev, ne­bo­li to ni­ja­kí bo­há­či, ni­ja­kí ve­dú­ci. Všet­ko to bo­li mla­dí ľu­dia a štu­den­ti a my sme ma­li zá­ujem o no­vé tech­no­ló­gie a ve­de­li sme, že tech­no­ló­gia nám dá špe­ciál­ne zruč­nos­ti a nie­kam nás do­ve­die. Bo­li to ľu­dia, kto­rí ma­li po­čí­ta­če ako hob­by.

IW: Do­ká­za­li by ste pos­ta­viť po­čí­tač aj dnes?
Ste­ve Woz­niak: Po­čí­tač, kto­rý sa dá pre­dať, sme vte­dy do­ká­za­li zos­tro­jiť, pre­to­že jed­not­li­vé kom­po­nen­ty sa da­li kú­piť a za­po­jiť. Dnes na to tre­ba špe­ciál­ne vý­rob­né tech­no­ló­gie, aby tie ve­ci bo­li men­šie a men­šie, aby to bo­lo stá­le at­rak­tív­ne. Na­vy­še na to tre­ba ve­ľa ľu­dí. Bo­lo ob­do­bie, keď je­den člo­vek do­ká­zal vše­tok har­dvér a sof­tvér – jed­no­du­cho všet­ko – za­po­jiť cez káb­le, de­bu­go­vať, od­la­diť. Ale to je his­tó­ria, to už nep­la­tí pre sú­čas­né po­čí­ta­če.

IW: Čo je pod­ľa vás dô­le­ži­té pri za­kla­da­ní fir­my, kto­rá by ma­la byť ús­peš­ná ako tá va­ša?
Ste­ve Woz­niak: Po pr­vé, za­kla­da­te­lia mu­sia mať nie­čo vo svo­jom sr­dci, akú­si hna­ciu si­lu, vá­šeň, aby moh­li vy­tvo­riť ta­ký­to pro­dukt ale­bo služ­bu. Mu­sí to byť nie­čo, čo chce­li ro­biť od­ma­lič­ka, od mla­dos­ti, mu­sia v to ve­riť. Bu­dú ove­ľa ús­peš­nej­ší, keď si bu­dú my­slieť, že sú s tým by­tos­tne spä­tí. Ide vlas­tne o vy­jad­re­nie za­kla­da­te­ľov spo­loč­nos­ti o tom­to pro­duk­te. A mu­sí to byť vý­bor­né a su­per. To je hlav­ná vec. A to sta­čí.

IW: Čo mys­lí­te, ako sa zme­nia vstup­no-vý­stup­né za­ria­de­nia v bu­dúc­nos­ti?
Ste­ve Woz­niak: Na za­čiat­ku bol Ma­cin­tosh veľ­mi in­tui­tív­ny a te­raz ide skôr o to, že sa ľu­dia mu­sia nau­čiť, ako kaž­dý prog­ram pra­cu­je. No mys­lím, že sa mu­sí­me vrá­tiť k in­tui­tív­nos­ti prog­ra­mov. Mu­sí­me sa pou­si­lo­vať v ob­las­ti ume­lej in­te­li­gen­cie, aby sa po­čí­tač ja­vil ako ľud­ská by­tosť. Vždy, keď sme prip­ra­vo­va­li po­čí­ta­če ur­če­né uči­te­ľov, ma­li prí­jem­ný hlas a lep­šiu gra­fi­ku, aby pri­ťa­ho­va­li de­ti, aby sa chce­li učiť, tak­že s ta­kou­to tech­no­ló­giou mô­že­me byť prie­kop­ník­mi. Vstup­no-vý­stup­né za­ria­de­nia bu­dú mu­sieť zvlá­dať tech­ni­ky, ako je ges­to pred ka­me­rou, pri­ro­dze­ný ja­zyk, na­vy­še bu­dú pot­reb­né skla­da­teľ­né dis­ple­je, kto­ré by sa da­li no­siť nap­rík­lad vo vrec­ku. Ale­bo to bu­de iný di­zajn au­ta, stla­čí­te gom­bík a auto sa pre­ma­ľu­je na po­li­caj­né far­by...  Ale­bo by ste si moh­li uro­biť gló­bus, kto­rý bu­de ce­lý Goog­le Earth a mô­že­te si tam na­ťu­kať, aby ste si prib­lí­ži­li kto­ré­koľ­vek mies­to.

IW: Kto­rú inú IT fir­mu – sa­moz­rej­me ok­rem App­le – ob­di­vu­je­te a pre­čo?
Ste­ve Woz­niak: Goog­le by ur­či­te bol jed­not­kou. Goog­le vy­hra­dzu­je za­mes­tnan­com 10 – 20 % ich ča­su na to, aby pra­co­va­li na pro­jek­toch vo vlas­tnom zá­uj­me, aby ro­bi­li to, čo chcú ro­biť. A ta­kis­to aj v Hewlett-Pac­kard exis­to­va­la po­dob­ná po­li­ti­ka. Da­lo sa ta­kým­to spô­so­bom dos­tať aj k lac­né­mu vzde­lá­va­niu, pre­to­že ta­lent aj zruč­nos­ti za­mes­tnan­cov sa tak­to po­sil­ňo­va­li. Keď bu­dú ro­biť na ve­ciach, kto­ré ich by­tos­tne za­ují­ma­jú, po­ve­die to k ze­fek­tív­ne­niu a k lep­šej kva­li­te. Ja som nap­rík­lad po­čas svoj­ho pô­so­be­nia v Hewlett-Pac­kard päť­krát po­nú­kol ve­de­niu kon­cept osob­né­ho po­čí­ta­ča.

IW: Ako vní­ma­te úlo­hu štá­tu v ino­vá­ciách?
Ste­ve Woz­niak: Osob­ne by som neo­ča­ká­val žiad­nu an­ga­žo­va­nosť štá­tu v tej­to ob­las­ti. Štát by mož­no mo­hol mať po­li­ti­ku níz­kych da­ní, tak je to aj v na­šom prí­pa­de. Tak­to by mal po­môcť štát.

IW: Bo­li sme sved­ka­mi vý­raz­ných zmien, kto­ré pri­nies­li no­vé in­for­mač­né tech­no­ló­gie. Čo pod­ľa vás by moh­lo byť bu­dúc­nos­ťou? Bu­dú to bio­tech­no­ló­gie? Aký bu­de vý­voj?
Ste­ve Woz­niak: Po­kiaľ ide o in­for­mač­né tech­no­ló­gie, osob­né po­čí­ta­če zme­ni­li spô­sob, ako ži­je­me. Po­tom pri­šiel inter­net, ta­kis­to to bo­lo veľ­mi dô­le­ži­té, ur­či­te by sa to nes­ta­lo bez osob­ných po­čí­ta­čov. Roz­diel v po­čí­ta­čoch bol hlav­ne v sof­tvé­ri a v spô­so­be, ako pra­co­va­li a čo nám bo­li schop­né pos­kyt­núť. Dnes to nie je len sof­tvér, je to aj no­vý inter­net, hlav­ne so­cial networ­king. Otáz­ka je, ako to bu­de pok­ra­čo­vať. Po­čí­ta­če si ne­naš­li no­vú ro­lu v na­šich ži­vo­toch, le­da­že by ste bra­li smar­tpho­ne za no­vú ces­tu pre po­čí­ta­če, kto­ré sa ocit­nú vo va­šich vrec­kách. Či­že ťaž­ko po­ve­dať. Mož­no o šty­rid­sať ro­kov bu­de­me eš­te stá­le ťu­kať do klá­ves­ni­ce, kde bu­de ne­ja­ký dis­plej. Všet­ky tie­to elek­tro­nic­ké vý­do­byt­ky vlas­tne sia­ha­jú späť k Tho­ma­so­vi Edi­so­no­vi. Ten pra­co­val na fo­nog­ra­fe, kto­rý mal rep­ro­du­ko­vať hud­bu, ta­kis­to pra­co­val na spra­co­va­ní vi­deo­záz­na­mu, na te­le­fó­ne cez mik­ro­fón... Tak­mer na všet­kom s vý­nim­kou po­čí­ta­čov. A všet­ky tie za­ria­de­nia zos­tá­va­jú nez­me­ne­né a rov­na­ké. Ob­ja­vu­jú sa len iné oba­ly, iné prís­tu­py a vždy nás po­te­ší, že tech­no­ló­gia nap­re­du­je.


Zľa­va: Ste­ve Jobs, John Sculley a Ste­ve Woz­niak pri pr­vej pre­zen­tá­cii mo­de­lu po­čí­ta­ča App­le lic v ro­ku 1984

IW: Ho­vo­ri­li ste, že s tech­no­ló­gia­mi ste sa oboz­na­mo­va­li pre­to, že ste bo­li zve­da­vý, ako to všet­ko fun­gu­je. Mno­ho ľu­dí však v sú­čas­nos­ti ne­do­ká­že zvlád­nuť no­vé tech­no­ló­gie, le­bo sú príl­iš le­ni­ví na to, aby po­cho­pi­li, ako to fun­gu­je. Nie je to pod­ľa vás troš­ku prob­lém?
Ste­ve Woz­niak: Áno, tro­chu mi chý­ba­jú ča­sy, keď sme sa ma­so­vo stre­tá­va­li v po­čí­ta­čo­vých klu­boch. Vra­vel som si, že ľu­dia sa sta­nú majstra­mi nad svo­ji­mi ži­vot­mi, keď prí­du po­čí­ta­če a oni bu­dú schop­ní vy­tvo­riť ten správ­ny prog­ram. Te­raz si kú­pi­te prog­ram nie­ko­ho iné­ho, kto­rý to vy­rie­ši za vás, nau­čí­te sa, ako pou­ží­vať pro­dukt, rie­še­nie, ale tým sa ni­čí pr­vok krea­tív­nos­ti. Keď si kú­pi­te aký­koľ­vek po­čí­tač, ho­ci aj iP­ho­ne, že­lal by som si, aby ste sa moh­li po­sa­diť a na­pí­sať prog­ram v ne­ja­kom jed­no­du­chom prog­ra­mo­va­com ja­zy­ku. Po­čí­ta­čo­vé ja­zy­ky, kto­ré sa pou­ží­va­jú na vý­voj v rám­ci spo­loč­nos­ti, sa veľ­mi ťaž­ko os­vo­ju­jú, je ťaž­ké ich pou­ží­vať. Vlas­tne tech­no­ló­gie za­ča­li ov­lá­dať nás, sta­li sme sa ot­rok­mi tech­no­ló­gií.

IW: Do akej mie­ry sa bu­de zvy­šo­vať zá­vis­losť ľu­dí od po­čí­ta­čov?
Ste­ve Woz­niak: Za­ují­ma­vá otáz­ka. Po­čí­ta­če sa stá­va­jú veľ­mi pri­ro­dze­nou sú­čas­ťou ži­vo­ta. Po­čí­tač je vo všet­kých tých ve­ciach, kto­ré pou­ží­va­me, či sú to ho­di­ny, mik­rovl­nky atď. Niek­de som čí­tal, že sú au­tá, kto­ré ma­jú až tris­to mik­rop­ro­ce­so­rov, ne­viem, či to­mu mám vô­bec ve­riť. Zdá sa, že sú vša­de a člo­vek o tom ani ne­vie, ale mys­lím, že je veľ­mi ve­ľa ve­cí, kde to mô­že zra­zu pres­tať fun­go­vať. Ka­me­ra pres­ta­ne fun­go­vať, tre­ba vy­me­niť ba­té­riu, te­le­ví­zia sa vy­pne v prie­be­hu vy­sie­la­nia – od­po­jiť, za­po­jiť zno­va. A ja ho­vo­rím: je to pre­to, že tam je po­čí­tač. Po­čí­tač mô­že tak­to zly­há­vať kde­koľ­vek. Ma­li by sme za­stre­liť ľu­dí, kto­rí to tak vy­mys­le­li .

IW: Ako vní­ma­te bu­dúc­nosť z poh­ľa­du moz­go­vej ka­pa­ci­ty, schop­nos­ti vní­mať množ­stvo pri­chá­dza­jú­cich in­for­má­cií?
Ste­ve Woz­niak: Nao­zaj na za­čiat­ku inter­net uka­zo­val sig­nál, že mô­že pre­rásť sám se­ba, ale te­raz v pod­sta­te ref­lek­tu­je sku­toč­ný svet. Aj vo veľ­kých ná­kup­ných stre­dis­kách ste za­pla­ve­ní in­for­má­cia­mi, pod­ľa mňa te­raz dos­tá­vam ove­ľa viac in­for­má­cií ako ke­dy­si. Poz­ri­te sa na Wiki­pé­diu, koľ­ko pou­ží­va­te­ľov tam pris­pie­va a ší­ri in­for­má­cie. Ne­mys­lím si, že aká­koľ­vek z tých­to tech­no­ló­gií nás z dl­ho­do­bé­ho hľa­dis­ka uro­bí šťas­tnej­ší­mi, ale as­poň by ma­li pris­pie­vať k väč­šie­mu po­ci­tu šťas­tia.

IW: Moh­li by ste opí­sať z váš­ho poh­ľa­du si­tuáciu, keď Ste­ve Jobs opus­til v 90. ro­koch App­le?
Ste­ve Woz­niak: Keď sme so Ste­vom Job­som za­lo­ži­li spo­loč­nosť, za­de­fi­no­va­li sme si na­še úlo­hy. Ja som mal na sta­ros­ti in­ži­nie­ring, Mi­ke Mar­che­lo bol in­ves­tor, vie­dol mar­ke­ting a bol ob­chod­ným po­rad­com, ma­li sme ta­kis­to pre­zi­den­ta, aby to všet­ko fun­go­va­lo. Ale úlo­ha Ste­va Job­sa bo­la za­de­fi­no­va­ná tak voľ­ne. On v pod­sta­te mal byť zod­po­ved­ný za kaž­dú di­ví­ziu v spo­loč­nos­ti. Či­že on bol vždy nad ve­cou. Sna­žil sa ve­ci ria­diť, čas­to ho­vo­ril tým, kto­rí ne­súh­la­si­li s je­ho ná­zo­rom, že idú nes­práv­ne, a mal ten­den­ciu ro­biť si ne­pria­te­ľov. Ja som to ne­za­ží­val, le­bo som bol v in­ži­nie­rin­gu. Tak­že jed­no­du­cho ho vy­ho­di­li. On v pod­sta­te chcel ro­biť di­zajn akých­koľ­vek pro­duk­tov a pod­ľa mňa bol troš­ka ne­lo­jál­ny, keď opúš­ťal spo­loč­nosť a roz­ho­dol sa konštruo­vať po­čí­tač mi­mo spo­loč­nos­ti.

IW: Ste­ve, hra­li ste ne­ja­kú úlo­hu v roz­ho­do­va­cích pro­ce­soch, keď si App­le úpl­ne na za­čiat­ku vy­be­ral lo­go a ná­zov spo­loč­nos­ti?
Ste­ve Woz­niak: Raz som Ste­va vy­zdvi­hol na le­tis­ku, po­tom sme iš­li spo­lu po di­aľ­ni­ci a on po­ve­dal, že má skve­lý ná­zov spo­loč­nos­ti. Spý­tal som sa aký. A on po­ve­dal App­le Com­pu­ter. Obid­va­ja sme sa sna­ži­li vy­my­slieť ne­ja­ké tech­nic­ké me­ná, ale žiad­ne ne­vyz­ne­lo tak dob­re. Keď sme sa sta­li sku­toč­nou spo­loč­nos­ťou, an­ga­žo­va­li sme rek­lam­nú agen­tú­ru, a keď prip­ra­vo­va­li na­šu pr­vú kam­paň, po­ve­da­li, že by sme ma­li zme­niť ná­zov spo­loč­nos­ti, pre­to­že App­le (jabl­ko) nep­red­sta­vu­je si­lu a po­čí­ta­če mu­sia byť spo­je­né s nie­čím sil­ným. Ste­ve ne­súh­la­sil, vraj v pod­sta­te „app­le a day keeps the doc­tor away“. Te­da išiel s inou my­šlien­kou – keď si dá­te jed­no jabl­ko za deň, ne­bu­de vás nav­šte­vo­vať dok­tor, bu­de­te zdrav­ší. Po­tom tá agen­tú­ra uro­bi­la eš­te lo­go a nám sa naj­viac pá­či­lo nah­ryz­nu­té jabl­ko. A bo­lo to vo far­bách dú­hy. Ste­ve to troš­ka zme­nil, tma­vé far­by dal do spod­nej čas­ti, či­že tro­cha pop­re­ha­dzo­val dú­hu. Ta­ký bol vlas­tne prí­beh vzni­ku.

IW: Akú úloh má pod­ľa vás etic­ký roz­mer v pod­ni­ka­ní?
Ste­ve Woz­niak: V mo­jej vý­cho­ve má veľ­mi dô­le­ži­tú vá­hu, v pod­sta­te čes­tnosť je na vr­cho­le tej py­ra­mí­dy. Keď sme za­čí­na­li s App­le, pr­výk­rát som vi­del, že osob­nú eti­ku tre­ba od­de­liť od tej kor­po­rát­nej. Mys­lím, že to sú­vi­sí s tým, že osob­né da­ne a kor­po­rát­ne da­ne nie sú rov­na­ké. Raz som po­čul v ob­cho­de s pot­ra­vi­na­mi roz­ho­vor o tom, že ke­by som mo­hol od­pí­sať mo­je auto, tak by som mal lep­šie, lep­šie by som si kú­pil. A ja som sa pý­tal, pre­čo sa k náš­mu ži­vo­tu nep­ris­tu­pu­je ako k nie­čo­mu pod­ni­ka­teľ­ské­mu aj z hľa­dis­ka da­ní. Keď sme za­ča­li s App­le, vi­del som ten roz­diel z etic­ké­ho poh­ľa­du: čo mu­sí spra­viť spo­loč­nosť na to, aby zos­ta­la na­ži­ve, aby moh­la pre­žiť. A to mi troš­ka pre­ká­ža­lo. V pod­sta­te eti­ka, to sú ve­ci, kto­ré si os­vo­ju­je­me a chce­me, aby tie pra­vid­lá pla­ti­li aj in­de. V pod­sta­te aj vlá­du som po­cho­pil vo svet­le veľ­kej spo­loč­nos­ti. Veľ­ké spo­loč­nos­ti sa učia ho­vo­riť ve­ci bez to­ho, aby po­ve­da­li sku­toč­nú prav­du. Mys­lím si, že je to sú­časť ži­vo­ta. Be­riem to tak. Naj­dô­le­ži­tej­šie by bo­lo zme­niť to, čo ľu­dia chcú vlas­tne po­čú­vať. Ťaž­ko by bo­lo do­siah­nuť zme­nu ce­lé­ho sys­té­mu.

Hodnotenie: