Vyštudoval Fakultu ekonomiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Má vyše 15 rokov skúseností z obchodných pozícií v rôznych oblastiach priemyslu. Zamestnancom IBM sa stal v roku 2003, keď v Českej republike začal pôsobiť na pozícii manažéra sektorov, zodpovedného za štyri oblasti: verejnú správu, finančné služby, komunikácie a priemysel.
Roman Brestovanský, generálny riaditeľ
IBM Slovensko, s. r. o.
Vyštudoval Fakultu ekonomiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Má vyše 15 rokov skúseností z obchodných pozícií v rôznych oblastiach priemyslu. Zamestnancom IBM sa stal v roku 2003, keď v Českej republike začal pôsobiť na pozícii manažéra sektorov, zodpovedného za štyri oblasti: verejnú správu, finančné služby, komunikácie a priemysel. Onedlho postúpil na rôzne obchodné a manažérske pozície v IBM Česká republika a v
IBM stredná a východná Európa.
IW: Aký je váš pohľad na dosah krízy na IT sektor vo svete? Ako sa podľa vás dotkla kríza IT trhu na Slovensku?
Brestovanský: Kríza ovplyvnila podľa môjho názoru svet a vnímanie sveta z pohľadu IT. Problémy sa už neriešia tak, že miesto dvoch serverov kúpime jeden výkonnejší a urobíme z toho úspešný obchodný prípad, lebo to lacnejšie aj vrátane údržby. Ale donútila nás uvažovať tvrdšie, racionálnejšie, hľadať o úroveň vyššie, systémovejšie spôsoby riešenia. To znamená, keď zefektívniť, tak zefektívniť procesne a komplexne, teda systémovo. Až na úroveň optimalizácii obchodných modelov a s tým súvisiacich procesov.
IW: Ako sa vám podarilo zvládnuť neľahký minulý rok?
Brestovanský: Minulý rok bol dobrý na to, že keď je dobre a robíte biznis v rastúcej ekonomike, veľa vecí si nestihnete všimnúť. Všetko ide tak rýchlo, že mnohé prehliadnete. Ale keď nastanú tvrdé časy, zrazu zistíte, že niektorí ľudia sa k tomu postavia tak, že zoberú problém za svoj a snažia sa dostať firmu, a teda aj seba z tejto situácie. Čiže zoberú zodpovednosť na vlastné plecia. A okamžite vidíte, ktorí ľudia nie sú schopní to urobiť. Minulý rok bol výborný na to, že sme videli, na ktorých ľuďoch stojí firma, ktoré sú jej zdravé základy, a takisto sme zistili, ktorí ľudia sú tu navyše. A to sa, samozrejme, premietne nielen do vášho vnútorného fungovania, ale automaticky aj do fungovania navonok k zákazníkom. Aby som to zjednodušil, celá situácia bola pre nás z tohto pohľadu veľmi dobrá. Využili sme ju na to, aby sme firmu ozdravili. Nehovorím, že to bol ľahký rok, to vôbec nie. Bol veľmi tvrdý, no myslím si, že sme ho zobrali zo správneho konca a stali sme sa efektívnejšími. Po predchádzajúcom roku, ktorý bol absolútne najúspešnejší v histórii IBM na Slovensku, sme minulý rok tento výsledok zopakovali, čo v takej ťažkej dobe nebolo vôbec jednoduché.
IW: Keď ste vedeli, že sa blížia horšie časy, komunikovali ste o tom so zamestnancami alebo ste to nechali na nich?
Brestovanský: V takejto ťažkej dobe je komunikácia kľúčová vec. Na tomto si dalo celé vedenie záležať. Prichádzalo to pomaly, ale v jednom momente nastal zlom a všetkým bolo jasné, že prišli horšie časy. Na začiatku roka, keď sme cítili a videli, ako vyzerá ekonomika, okamžite sme začali s ľuďmi komunikovať o tom, že tento rok nebude jednoduchý a čo treba urobiť, aby sme prežili dobre a zvládli ho. Vyjasnili sme si základné princípy nášho fungovania. Od začiatku sme veľmi pravidelne a jasne hovorili o našej situácii, otvorene sme ľuďom povedali, ako sme na tom ekonomicky. Jasne sme deklarovali, čo chceme urobiť v tejto situácii, ako chceme našu loď manévrovať, a na každom stretnutí sme analyzovali, čo sa podarilo a čo nie. A to ľudia veľmi ocenili.
IW: Myslíte si, že tento rok už bude lepší? Aké sú vaše očakávania a plány?
Brestovanský: Vidieť, že sa situácia ekonomicky pomaly posúva do lepších čísel. Viac zákazníkov sa chce s nami rozprávať. A tie projekty, o ktorých sme diskutovali s našimi zákazníkmi minulý rok a posúvali ich, sa teraz otvárajú. Cítim, že sa situácia zlepšuje, ale treba sa držať nohami pevne na zemi. Minulý rok bol dobrý na to, že zákazníci prestali snívať o tom, čo všetko by sa dalo urobiť, a zamerali sa na najdôležitejšie priority, čo bolo pre nás veľmi dobré. Z 10 - 15 projektov ročne v niektorých inštitúciách sa stali dva či tri. Ale o to lepšie boli naši partneri schopní definovať svoje očakávania. O to lepšie sme boli schopní povedať, čo si o nich myslíme a ako by sme s nimi chceli tie projekty robiť. A o to lepšie sa dalo porovnávať. Prioritizácia bola prvoradá. Pridanou hodnotou bolo, že síce sa spravilo menej, ale dosiahlo sa viac. Pre nás je vždy dobré, keď zákazník vie, čo chce. Pretože my mu vieme priniesť to, čo mu poskytne reálny benefit. Je rozdiel, keď chcete robiť v nejakej inštitúcii, kde sú dobrí manažéri, napr. 15 projektov v jednom roku, alebo keď v zlých časoch robíte tri projekty. Vtedy sa nerozptyľujete a sústredíte sa na to najkľúčovejšie. Diskusia je efektívnejšia. Konkurencia na takomto zúženom priestore je oveľa tvrdšia.
IW: Rok 2010 je na Slovensku aj volebným rokom. Neočakávate, že sa tak ako zvyčajne zastavia dôležité rozhodnutia a očakávané projekty?
Brestovanský: Tento rok sa neobávam vplyvu volieb. Konečne sa rozbehli projekty OPIS. A to je pozitívny vplyv na ekonomiku a finančné toky. Projekty treba zrealizovať bez ohľadu na to, aká vláda tu bude. Predstavitelia štátu to musia tlačiť dopredu, pretože prostriedky treba čerpať. Nechcem byť prehnaný optimista, ale myslím si, že aj napriek tomu, že štátny rozpočet bude nižší, dodatočné peniaze z Európskej únie to prekryjú a trh začne rásť.
IW: Do akej miery má celá IT infraštruktúra a všetky služby na nej postavené zmysel pre biznis daného podniku?
Brestovanský: Vezmime si našu spoločnosť. V Bratislave máme stredisko zdieľaných služieb na interné finančné, z veľkej časti aj logistické agendy. Máme tu centralizované vnútorné operácie pre časť sveta a niektoré pre celý svet. O týchto veciach sa dlhodobo nedalo s našimi zákazníkmi vôbec rozprávať. Vyčleniť činnosti z „vlastného domu“ alebo krajiny a dať to na iný kontinent bolo takmer nemysliteľné. Dnes ide predovšetkým o úsporu, ktorá má svoje plusy a mínusy. Veci, ktoré boli mentálne dlhodobo tabu, dnes takými prestávajú byť – podľa mňa vďaka tomu, že všetci museli ísť na dno svojich možností a zamyslieť sa nad tým, ako zoptimalizovať fungovanie. Tlaku na úsporu nákladov ich donútil prekonať takéto konzervatívne prístupy. Na Slovensku to bolo vidieť a cítiť na trhu. Prepad na trhu z pohľadu biznisu bol výrazný a dotkol sa všetkých odvetví. Dotkol sa nás nielen v tom, že náklady boli zredukované, ale všetky rozhodovacie procesy sa v korporácii posúvali vyššie. A o niektorých veciach sa rozhodlo na druhý, tretíkrát, prípadne ešte neskôr. Chod sa spomalil, pretože všetko sa posudzovalo a minca sa otáčala desaťkrát hore-dole. Bolo to všade cítiť.
IW: Ako sa vám robí biznis na Slovensku? Je to ešte stále o vzťahoch a často netransparentných tendroch? Alebo už vidno profesionálny prístup a snahu o výber naozaj najlepšieho riešenia pre zákazníka?
Brestovanský: Biznis je o vzťahoch a o dôvere. Keby som si mal vyberať medzi viacerými dodávateľmi, vyberiem si toho, komu verím a kto ma presvedčí. Je tu väčší posun k dôvere v profesionálnom zmysle slova, pretože dôležitý je finálny výsledok a konečný efekt.
IW: Ktoré sú podľa vás kľúčové slabiny či neduhy slovenského IT priemyslu?
Brestovanský: Mám možnosť porovnávať slovenský trh s inými, keďže som pôsobil aj v zahraničí. Osobne si myslím, že jediná vec, kde by sa slovenský trh mohol posunúť, je väčšia skúsenosť ľudí. Je tu veľa dobrých manažérov na vysokých pozíciách. Ale tá kritická masa ešte nie je tam, kde som to videl v iných krajinách. My stále máme tendenciu robiť si všetko po svojom. Bolo by prínosné posunúť mieru skúseností ľudí trošku ďalej. Treba sem prinášať veci a myšlienky, ktoré fungujú niekde inde. Nie však za každú cenu aplikovať veci, ktoré fungujú v iných krajinách, ale inšpirovať sa riešeniami a nápadmi a potom ich prispôsobiť našim podmienkam. V IBM je dlhodobo zabehnutá rotácia kádrov bez ohľadu na národnosť. Človek sa posúva ďalej tým, že vidí, ako veci fungujú, a dokáže ich potom porovnávať.
IW: Je podľa vás informatizácia na Slovensku už na dobrej ceste?
Brestovanský: Áno. Teraz sa rezort po rezorte modernizuje, stavajú sa nové riešenia. Začínam mať z toho dobrý pocit, lebo vidieť, že veci sa posúvajú. Ale musíme si dať veľký pozor, aby to na konci do seba zapadlo. A neviem, ako ďaleko sme na tom ako krajina. Je to nakreslené, je to v hlavách ľudí, lenže sme odštartovali paralelne veľmi veľa projektov po jednotlivých rezortoch, ktoré treba zladiť. Riadiť tieto projekty v čase, priestore a obsahovo bude veľký problém. Najdôležitejšie je, aby to čelní predstavitelia informatizácie na Slovensku nepodcenili.
IW: Ktoré nové prichádzajúce technológie sa podľa vás dobre uplatnia aj na slovenskom IT trhu?
Brestovanský: Z nových technológií sa môže uplatniť to, čo naozaj šetrí peniaze, čas, spotrebuje menej elektriky, zaberie menej miesta. Jednoducho veci, ktoré dávajú význam. Všetko ostatné ide bokom.
IW: Akú radu máte pre CIO v podniku, ktorí musia čeliť stále rastúcemu prílevu žiadostí na kvalitnejšie či nové služby podnikových IT, pričom sa musia uspokojiť so zoškrtanými zdrojmi, s menším rozpočtom? Brestovanský: Oveľa efektívnejší a lepší sú tí, ktorí sú viac manažérmi ako informatikmi. Jednoducho povedané, je to viac o prioritizácii. Podľa mojich skúseností napredujú rýchlejšie a efektívnejšie tí CIO, ktorí vedia bez emócií povedať, že toto by sa dalo urobiť z vlastných zdrojov a toto sú veci, ktoré treba nakúpiť . A potom si len ustrážiť, aby to bolo v súlade s rozpočtom, s požadovanou funkcionalitou a servisom. To sú ľudia, ktorí sú najefektívnejší.
IW: Ďakujeme za rozhovor.