Rozhovor so študentom Marošom Kukanom o medzinárodnej súťaži NetRiders

Aká bo­la tvo­ja mo­ti­vá­cia zú­čas­tniť sa na sú­ťa­ži Net­ri­ders?
Mys­lím, že hlav­ná ce­na – vý­let cen­trá­ly Cis­co Sys­tems v USA – bo­la dos­ta­toč­ne veľ­kým lá­kad­lom zú­čas­tniť sa v sú­ťa­ži Net­ri­ders. Ok­rem to­ho mož­nosť zme­rať si svo­je si­ly s os­tat­ný­mi štu­den­tmi sie­ťo­vých aka­dé­mií po ce­lom sve­te je na ne­zap­la­te­nie a kaž­dé­mu, kto má mož­nosť, to od­po­rú­čam.

Z čo­ho po­zos­tá­va­la tvo­ja príp­ra­va? Mal si stres pred sú­ťa­žou? Č si oča­ká­val od Net­ri­ders? Spl­ni­li sa tvo­je oča­ká­va­nia?
Na jed­nej stra­ne mô­žem po­ve­dať, že na sú­ťaž som sa oso­bit­ne nep­rip­ra­vo­val, ale na dru­hej stra­ne som sa prip­ra­vo­val po­sled­né tri ro­ky. Čo sa tý­ka stre­su pred sú­ťa­žou, ten som ur­či­te mal, ale keď som sa už usa­dil za PC a bol som pri otáz­ke čís­lo 1, vše­tok po­mi­nul. Pre­to do kaž­dej sú­ťa­že idem s tým, že si vra­vím: „Sprav to čo naj­lep­šie a oča­ká­vaj to naj­hor­šie.“ Mys­lím, že si člo­vek zo sú­ťa­ží, ako je Net­ri­ders ale­bo NAG, od­ne­sie ve­ľa skú­se­nos­tí, kto­ré ho po­su­nú vždy o kú­sok ďa­lej.

V čom bol Net­ri­ders iný ako NAG?
Po­ve­dal by som, že naj­väč­ší roz­diel v týc­hto dvoch sú­ťa­žiach spo­čí­va v tom, že NAG má pri­már­ne ťa­žis­ko v tec­hno­lo­gic­kej a kon­fi­gu­rač­nej strán­ke jed­not­li­vých za­da­ní a Net­ri­ders vy­ža­du­je, aby sa na jed­not­li­vé úlo­hy po­ze­ra­lo aj z iné­ho po­hľa­du, keď­že niek­to­ré úlo­hy ne­bo­li pria­mo po­kry­té v kur­ze CCNA. Prá­ve pre­to si po­dľa mňa Net­ri­ders vy­ža­do­val šir­ší roz­hľad.

Te­šíš sa na vý­let do USA?
Jas­ne, že áno, v deň, keď som sa doz­ve­del tú­to fan­tas­tic­kú sprá­vu, som to­mu ne­mo­hol uve­riť eš­te zo­pár ho­dín. Ve­rím, že to bu­de ne­za­bud­nu­teľ­ný zá­ži­tok a skve­lá príl­eži­tosť stret­núť osob­ne ľu­dí, kto­rí sú špič­kou v networ­kin­gu.

Čo ťa naj­viac lá­ka na vý­le­te do USA?
Naj­viac ma lá­ka, že bu­dem mať mož­nosť as­poň troc­ha nah­liad­nuť, ako sa ve­ci riešia v Cis­co Sys­tems a aké tec­hno­lo­gic­ké če­reš­nič­ky sa chys­ta­jú na naj­bliž­šie ro­ky, že bu­dem mať mož­nosť sa stret­núť s naj­lep­ší­mi rie­ši­teľ­mi tej­to sú­ťa­že a, sa­moz­rej­me, dot­knúť sa zla­tej brá­ny – mos­ta Gol­den Ga­te Brid­ge.

Kde sa vi­díš o 5 ro­kov?
Je straš­ne ve­ľa ve­cí, kto­ré mô­žu ov­plyv­niť smer, kto­rým sa ube­rám. Naj­rad­šej by som sa v tom ča­se ve­no­val sie­ťo­vej ar­chi­tek­tú­re a di­zaj­nu, kto­rý ma sku­toč­ne veľ­mi za­ují­ma, vy­ža­du­je si však eš­te mno­ho ča­su a hlav­ne skú­se­nos­tí, kým sa dos­ta­nem na ten le­vel.

Ako vní­maš to, že si ako štu­dent stred­nej ško­ly pred­be­hol svo­ji­mi ve­do­mos­ťa­mi aj vy­so­koš­ko­lá­kov?
Nik­dy som neb­ral vek ako roz­ho­du­jú­ci fak­tor, kto­rý by roz­ho­do­val o tom, ako je kto ús­peš­ný. Mys­lím, že sku­toč­ne zá­le­ží iba na tom, aby ste to, čo ro­bí­te (nech je to čo­koľ­vek), ro­bi­li s ra­dos­ťou, pre­to­že len vte­dy to pre vás nie je utr­pe­nie, ale zá­ba­va, keď po­cho­pí­te, ako ve­ci fun­gu­jú a hlav­ne ako vzá­jom­ne na se­ba nad­vä­zu­jú.

Čo od­po­rú­čaš svo­jim ro­ves­ní­kom, kto­rí chcú po­kra­čo­vať v tvo­jich šľa­pa­jach?
Buď­te ak­tív­ni, za­pá­jaj­te sa do ak­ti­vít a sú­ťa­ží, kto­ré sie­ťo­vá aka­dé­mia po­nú­ka, a aj keď sa vám ne­po­da­rí zví­ťa­ziť, spoz­ná­te mno­ho no­vých pria­te­ľov. Ta­kis­to by som vám chcel po­priať veľ­kú dáv­ku tr­pez­li­vos­ti, kto­rá aj mne čas­to chý­ba. Na­ko­niec by som chcel pri­dať jed­nu ve­tu, kto­rá ma in­špi­ro­va­la na za­čiat­ku mo­jej ces­ty: „Eve­ry jour­ney, even the lon­gest one be­gins with a sing­le step.“