Rozhovor: Využívanie sociálnych sietí vo firmách

Rozhovor s Michalom Klačanom, členom predstavenstva spoločnosti DATALAN, a. s., ktorý je zodpovedný za softvérové a infraštruktúrne projekty.

So­ciál­ne sie­te aj kla­sic­ké mé­diá vý­znam­ne ov­plyv­ňu­jú náš súk­rom­ný ži­vot a ich vý­znam stá­le ras­tie. Aké sú tren­dy a bu­dúc­nosť spo­lup­rá­ce a so­ciál­nych sie­tí?
So­ciál­ne sie­te tre­ba chá­pať ako sa­mos­tat­né pa­ra­lel­né vir­tuál­ne sve­ty. Tie sú viac ale­bo me­nej pre­po­je­né so sku­toč­ným ži­vo­tom. O tom, že bu­dú pretr­vá­vať a zdo­ko­na­ľo­vať sa, už dnes nie je po­chýb. Ich bu­dúc­nosť sa vní­ma naj­mä v zdo­ko­na­ľo­va­ní spô­so­bov vý­me­ny in­for­má­cií, vy­hľa­dá­va­nia in­for­má­cií a vy­tvá­ra­nia vä­zieb me­dzi ich člen­mi. V rám­ci spo­lup­rá­ce tech­no­ló­gie sme­ru­jú k in­teg­rá­cii a pre­pá­ja­niu. Či už pre­pá­ja­niu do so­ciál­nych sie­tí, ale­bo k vzá­jom­né­mu pre­pá­ja­niu dnes pou­ží­va­ných tech­no­ló­gií.

Čo by moh­li fir­mám po­núk­nuť ve­rej­né so­ciál­ne sie­te?
So­ciál­ne sie­te sú v biz­ni­se stá­le v štá­diu tes­to­va­nia. Spo­loč­nos­ti mu­sia náj­sť spô­sob, ako pros­tred­níc­tvom so­ciál­nej sie­te za­ro­biť. Mu­sí­me sa nau­čiť, ako si zís­kať ko­mu­ni­tu, aké služ­by a ob­sah po­núk­nuť a naj­mä ako zme­niť ko­mu­ni­tu na na­ku­pu­jú­cich zá­kaz­ní­kov. So­ciál­na sieť mô­že po­núk­nuť za­ují­ma­vé in­for­má­cie o väz­bách a po­môcť nap­rík­lad pri hľa­da­ní no­vých zá­kaz­ní­kov, resp. správ­nej cie­ľo­vej sku­pi­ny. So­ciál­na sieť sa mô­že stať no­vým pre­daj­ným ka­ná­lom, za­tiaľ však slú­ži pri­már­ne na mar­ke­ting.

Kto­ré pro­jek­ty v so­ciál­nych sie­ťach ťa za­uja­li?
Za­ují­ma­vé sú tech­no­ló­gie, ako je por­tál ji­ve. Ten mo­ni­to­ru­je so­ciál­ne sie­te a na zá­kla­de šta­tis­tík vy­hod­no­cu­je ús­peš­nosť kam­pa­ne – ako sa pro­dukt „chy­til“, koľ­kok­rát sa spo­mí­na v dob­rom ale­bo v zlom, kto ho od­po­rú­čal zná­mym. Ten­to a po­dob­né pro­duk­ty jem­ne naz­na­ču­jú mož­nú bu­dúc­nosť. Pá­či sa mi však aj mar­ke­tin­go­vá ap­li­ká­cia pre pro­jekt 72 ho­dín bez kom­pro­mi­sov, kto­rý ge­ne­ru­je vý­ho­vor­ky. Sta­čí len za­dať typ ak­ti­vi­ty. Pro­jekt mal za nie­koľ­ko dní vy­še 20 000 náv­štev­ní­kov a zvý­ši­la sa aj náv­štev­nosť strán­ky tvor­cov. Je za­ují­ma­vé, čo všet­ko do­ká­že za­ujať.

O so­ciál­nych sie­ťach sa ho­vo­rí ako o fe­no­mé­ne do­by. Len má­lo fi­riem však vy­uží­va pri­vát­ne so­ciál­ne sie­te na ko­mu­ni­ká­ciu so za­mes­tnan­ca­mi. Pre­čo?
Vo fir­mách je to zlo­ži­tej­šie. Je­den z pri­már­nych cie­ľov fir­my je vy­tvo­riť sil­nú spo­lu­pat­rič­nosť za­mes­tnan­cov ku sku­pi­ne, te­da k fir­me. Ako za­pá­liť za­mes­tnan­cov pre vec, aby so spo­loč­nos­ťou dý­cha­li? To je pre ma­na­žé­rov jed­na z naj­dô­le­ži­tej­ších, ale aj naj­ná­roč­nej­ších vý­ziev. Ak náj­de­me spô­sob, ako to do­cie­liť, je so­ciál­na sieť len vhod­ný dopl­nok.

V čom by moh­li byť prí­no­som pri­vát­ne so­ciál­ne sie­te?
So­ciál­na sieť mô­že byť vý­bor­ný zdroj in­for­má­cií. S in­for­má­cia­mi pra­cu­je­me den­ne, množ­stvo fi­rem­ných in­for­má­cií a pro­ce­sov je neš­truk­tú­ro­va­ných. Ne­mož­no ich ulo­žiť do kla­sic­kej šab­ló­ny, nap­rík­lad v CRM. Bo­lo by to znač­ne nee­fek­tív­ne. Prá­ve neš­truk­tú­ro­va­né dá­ta sú však čas­to kľú­čo­vé, nap­rík­lad pri pre­da­ji. Na vý­me­nu tých­to in­for­má­cií a na vhod­né vy­tvo­re­nie cie­ľo­vej sku­pi­ny pri­jí­ma­te­ľov sa da­jú vy­užiť so­ciál­ne sie­te.

Na so­ciál­nej sie­ti náj­de­me aj nie­koľ­ko ve­rej­ných in­šti­tú­cií, ko­mu­ni­ká­cia je však opatr­ná...
Vi­dím tu ob­rov­ský po­ten­ciál. Osob­ne by som bol rád, ke­by som mo­hol s úra­dom ko­mu­ni­ko­vať elek­tro­nic­ky. Ale bol by som eš­te rad­šej, ke­by tá­to ko­mu­ni­ká­cia pre­beh­la mne zro­zu­mi­teľ­ne. Štát­na sprá­va by ma­la za­čať viac vy­uží­vať tech­no­ló­gie na naj­efek­tív­nej­šiu vý­me­nu in­for­má­cií. V tej­to ob­las­ti ne­poz­nám kon­zer­va­tív­nej­šiu spo­loč­nosť, ako je štát.

Čo by mo­hol po­núk­nuť štát ob­ča­nom pros­tred­níc­tvom so­ciál­nych sie­tí?
Zlep­šiť služ­by pre ob­ča­nov, rých­lo, jed­no­du­cho a bez veľ­kých in­ves­tí­cií. Nap­rík­lad chcem pos­ta­viť dom. Pot­re­bu­jem re­le­van­tné in­for­má­cie, zís­kať po­vo­le­nie, zo­rien­to­vať sa v zá­ko­noch. Sto­jí ma to čas a rov­na­ko obe­rám o čas a zdro­je aj úra­dy. To­to by moh­la byť úlo­ha so­ciál­nej sie­te v štát­nej sprá­ve – pod­po­ra pros­tred­níc­tvom ko­mu­nít. Ko­mu­ni­ty by moh­li po­nú­kať on-li­ne po­moc s rie­še­ním prob­lé­mov. Ďal­šia ne­vyu­ží­va­ná služ­ba je oh­la­so­va­nie uda­los­tí ob­ča­nom – nap­rík­lad upo­zor­ne­nie na zvý­še­né ri­zi­ko po­vod­ní aj pros­tred­níc­tvom so­ciál­nej sie­te.

Nie­koľ­ko od­váž­nych vi­zio­ná­rov tvr­dí, že v prie­be­hu pár ro­kov vy­miz­nú kla­sic­ké for­my ko­mu­ni­ká­cie a úpl­ne ich nah­ra­dia pr­vky ko­mu­ni­ká­cie so­ciál­nej sie­te.
To je veľ­mi sme­lé tvr­de­nie. Mu­se­lo by to váž­ne za­siah­nuť všet­ky ge­ne­rá­cie pou­ží­va­te­ľov a zme­niť ich te­raj­ší za­uží­va­ný spô­sob fun­go­va­nia. Bu­de­me, sa­moz­rej­me, pou­ží­vať so­ciál­ne sie­te či aké­koľ­vek no­vé for­my ko­mu­ni­ká­cie. Osob­ná ko­mu­ni­ká­cia však zos­ta­ne aj na­ďa­lej kľú­čo­vou.

Vy­uží­va­nie ve­rej­ných so­ciál­nych sie­tí v pod­ni­ko­vom pros­tre­dí na súk­rom­né úče­ly je väč­ši­nou buď za­blo­ko­va­né, za­ká­za­né, ale­bo ti­cho to­le­ro­va­né. Aký by mal byť správ­ny prís­tup zo stra­ny ve­de­nia pod­ni­kov?
Je na fir­me, aké pra­vid­lá pou­ží­va­nia so­ciál­nej sie­te si ur­čí. Správ­ny prís­tup neexis­tu­je, všet­ko zá­le­ží od kul­tú­ry fir­my a jej ko­mu­ni­ká­cie. Fir­ma mô­že byť ot­vo­re­ná, kon­zer­va­tív­na či exklu­zív­na vo for­me VIP klu­bu pre vy­bra­nú cie­ľo­vú sku­pi­nu. Chá­pem, že niek­to­ré fir­my za­ka­zu­jú so­ciál­ne sie­te a sta­ros­tli­vo strá­žia svo­je hod­no­ty. Ro­zu­miem však aj úpl­né­mu opa­ku.

Aký mo­del by si zvo­lil ty?
U nás vo fir­me sme nič po­dob­né ne­za­ká­za­li. Pri pou­ží­va­ní so­ciál­nych sie­tí za­tiaľ ne­za­vá­dza­me žiad­ne strik­tné pra­vid­lá, dô­ve­ru­je­me za­mes­tnan­com a ne­ve­rí­me, že by nám chcel niek­to zo za­mes­tnan­cov úmy­sel­ne ub­lí­žiť. So­ciál­ne sie­te však mô­žu ok­rem hroz­by pri­ná­šať aj množ­stvo in­špi­rá­cií, prí­pad­ne mô­žu byť zdro­jom za­ují­ma­vých poz­nat­kov. To­mu ve­rí­me. Ja osob­ne som zá­stan­com to­ho, že kaž­dý za­mes­tna­nec ne­sie osob­nú zod­po­ved­nosť za svo­je či­ny. Mu­sí­me si však byť ve­do­mí nás­led­kov, či bu­de na­še sprá­va­nie spo­lo­čen­sky a mo­rál­ne ak­cep­to­va­né.

Ohodnoťte článok:
 

Váš názor:

 
 
  • Avatar natalienka: chcem si vytvorit socialnu siet.
    Ako si ju mam vytvorit?
    Poradte mi niekto prosim.
    Mam to na D.U. zo školy
    31.10.2011 18:27  |  Reagovať
     
  • Avatar Rado: Vie niekto link na portal jive? 24.02.2011 15:42  
    • Avatar brun0: http://www.jivesoftware.com/products/social-media-engagement
      je to platená služba
      26.02.2011 11:55
       
    • Avatar Rado: Dakujem 28.02.2011 13:15  
    •  
       
 

Najnovšie rozhovory

Roz­ho­vor: John Cohn a tech­no­lo­gic­ké pok­ro­ky, kto­ré zme­nia svet
(Publikované pred 3 týžňami) John Cohn je držiteľom viac ako 50 patentov, je absolventom MIT a patrí do prestížnej skupiny IBM Fellows. Cestuje po svete a motivuje mladých ľudí, aby študovali technické smery. V Bratislave sme sa s ním rozprávali počas jeho návštevy STU... viac »
 
Roz­ho­vor: Hardware ma­de in Orac­le
(Publikované pred 2 mesiacmi) Oracle bol dlho vnímaný ako dodávateľ databázových technológií, potom k tomu postupne pribúdali aplikácie a akvizíciou firmy Sun sa firma vrhla aj do oblasti hardvéru. Teraz v Bratislave chystá Extreme Performance Tour, najväčšiu hardvérovú konferenciu Oracle na Slovensku... viac »
 
Vý­zva pre CIO: zjed­no­du­šuj­te!
(Publikované pred 3 mesiacmi) Štefan Szabó je absolventom Elektrotechnickej ­fakulty SVŠT v Bratislave a štúdia MBA na University of Pittsburgh... viac »
 
Roz­ho­vor: Sme „biz­nis tech­no­lo­gis­ti“ / Pe­ter Pró­nay, ATOS
(Publikované pred 6 mesiacmi) Peter Prónay vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, zameranie ­automatizácia a regulácia... viac »
 
Roz­ho­vor: Vir­tuál­ny ka­bát si chcú obliecť aj dá­to­vé cen­trá
(Publikované pred 9 mesiacmi) Martin Čirik vyštudoval odbor prístrojová, informačná a automatizačná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v spoločnosti Avnet Technology Solutions... viac »