Publikované: 18.02.2011 / Za ITNEWS.SK sa rozprával: Redakcia Infoware, čítaní: 4114
Sociálne siete aj klasické médiá významne ovplyvňujú náš súkromný život a ich význam stále rastie. Aké sú trendy a budúcnosť spolupráce a sociálnych sietí?
Sociálne siete treba chápať ako samostatné paralelné virtuálne svety. Tie sú viac alebo menej prepojené so skutočným životom. O tom, že budú pretrvávať a zdokonaľovať sa, už dnes nie je pochýb. Ich budúcnosť sa vníma najmä v zdokonaľovaní spôsobov výmeny informácií, vyhľadávania informácií a vytvárania väzieb medzi ich členmi. V rámci spolupráce technológie smerujú k integrácii a prepájaniu. Či už prepájaniu do sociálnych sietí, alebo k vzájomnému prepájaniu dnes používaných technológií.
Čo by mohli firmám ponúknuť verejné sociálne siete?
Sociálne siete sú v biznise stále v štádiu testovania. Spoločnosti musia nájsť spôsob, ako prostredníctvom sociálnej siete zarobiť. Musíme sa naučiť, ako si získať komunitu, aké služby a obsah ponúknuť a najmä ako zmeniť komunitu na nakupujúcich zákazníkov. Sociálna sieť môže ponúknuť zaujímavé informácie o väzbách a pomôcť napríklad pri hľadaní nových zákazníkov, resp. správnej cieľovej skupiny. Sociálna sieť sa môže stať novým predajným kanálom, zatiaľ však slúži primárne na marketing.
Ktoré projekty v sociálnych sieťach ťa zaujali?
Zaujímavé sú technológie, ako je portál jive. Ten monitoruje sociálne siete a na základe štatistík vyhodnocuje úspešnosť kampane – ako sa produkt „chytil“, koľkokrát sa spomína v dobrom alebo v zlom, kto ho odporúčal známym. Tento a podobné produkty jemne naznačujú možnú budúcnosť. Páči sa mi však aj marketingová aplikácia pre projekt 72 hodín bez kompromisov, ktorý generuje výhovorky. Stačí len zadať typ aktivity. Projekt mal za niekoľko dní vyše 20 000 návštevníkov a zvýšila sa aj návštevnosť stránky tvorcov. Je zaujímavé, čo všetko dokáže zaujať.
O sociálnych sieťach sa hovorí ako o fenoméne doby. Len málo firiem však využíva privátne sociálne siete na komunikáciu so zamestnancami. Prečo?
Vo firmách je to zložitejšie. Jeden z primárnych cieľov firmy je vytvoriť silnú spolupatričnosť zamestnancov ku skupine, teda k firme. Ako zapáliť zamestnancov pre vec, aby so spoločnosťou dýchali? To je pre manažérov jedna z najdôležitejších, ale aj najnáročnejších výziev. Ak nájdeme spôsob, ako to docieliť, je sociálna sieť len vhodný doplnok.
V čom by mohli byť prínosom privátne sociálne siete?
Sociálna sieť môže byť výborný zdroj informácií. S informáciami pracujeme denne, množstvo firemných informácií a procesov je neštruktúrovaných. Nemožno ich uložiť do klasickej šablóny, napríklad v CRM. Bolo by to značne neefektívne. Práve neštruktúrované dáta sú však často kľúčové, napríklad pri predaji. Na výmenu týchto informácií a na vhodné vytvorenie cieľovej skupiny prijímateľov sa dajú využiť sociálne siete.
Na sociálnej sieti nájdeme aj niekoľko verejných inštitúcií, komunikácia je však opatrná...
Vidím tu obrovský potenciál. Osobne by som bol rád, keby som mohol s úradom komunikovať elektronicky. Ale bol by som ešte radšej, keby táto komunikácia prebehla mne zrozumiteľne. Štátna správa by mala začať viac využívať technológie na najefektívnejšiu výmenu informácií. V tejto oblasti nepoznám konzervatívnejšiu spoločnosť, ako je štát.
Čo by mohol ponúknuť štát občanom prostredníctvom sociálnych sietí?
Zlepšiť služby pre občanov, rýchlo, jednoducho a bez veľkých investícií. Napríklad chcem postaviť dom. Potrebujem relevantné informácie, získať povolenie, zorientovať sa v zákonoch. Stojí ma to čas a rovnako oberám o čas a zdroje aj úrady. Toto by mohla byť úloha sociálnej siete v štátnej správe – podpora prostredníctvom komunít. Komunity by mohli ponúkať on-line pomoc s riešením problémov. Ďalšia nevyužívaná služba je ohlasovanie udalostí občanom – napríklad upozornenie na zvýšené riziko povodní aj prostredníctvom sociálnej siete.
Niekoľko odvážnych vizionárov tvrdí, že v priebehu pár rokov vymiznú klasické formy komunikácie a úplne ich nahradia prvky komunikácie sociálnej siete.
To je veľmi smelé tvrdenie. Muselo by to vážne zasiahnuť všetky generácie používateľov a zmeniť ich terajší zaužívaný spôsob fungovania. Budeme, samozrejme, používať sociálne siete či akékoľvek nové formy komunikácie. Osobná komunikácia však zostane aj naďalej kľúčovou.
Využívanie verejných sociálnych sietí v podnikovom prostredí na súkromné účely je väčšinou buď zablokované, zakázané, alebo ticho tolerované. Aký by mal byť správny prístup zo strany vedenia podnikov?
Je na firme, aké pravidlá používania sociálnej siete si určí. Správny prístup neexistuje, všetko záleží od kultúry firmy a jej komunikácie. Firma môže byť otvorená, konzervatívna či exkluzívna vo forme VIP klubu pre vybranú cieľovú skupinu. Chápem, že niektoré firmy zakazujú sociálne siete a starostlivo strážia svoje hodnoty. Rozumiem však aj úplnému opaku.
Aký model by si zvolil ty?
U nás vo firme sme nič podobné nezakázali. Pri používaní sociálnych sietí zatiaľ nezavádzame žiadne striktné pravidlá, dôverujeme zamestnancom a neveríme, že by nám chcel niekto zo zamestnancov úmyselne ublížiť. Sociálne siete však môžu okrem hrozby prinášať aj množstvo inšpirácií, prípadne môžu byť zdrojom zaujímavých poznatkov. Tomu veríme.
Ja osobne som zástancom toho, že každý zamestnanec nesie osobnú zodpovednosť za svoje činy. Musíme si však byť vedomí následkov, či bude naše správanie spoločensky a morálne akceptované.
John Cohn je držiteľom viac ako 50 patentov, je absolventom MIT a patrí do prestížnej skupiny IBM Fellows. Cestuje po svete a motivuje mladých ľudí, aby študovali technické smery. V Bratislave sme sa s ním rozprávali počas jeho návštevy STU... viac »
Oracle bol dlho vnímaný ako dodávateľ databázových technológií, potom k tomu postupne pribúdali aplikácie a akvizíciou firmy Sun sa firma vrhla aj do oblasti hardvéru. Teraz v Bratislave chystá Extreme Performance Tour, najväčšiu hardvérovú konferenciu Oracle na Slovensku... viac »
Štefan Szabó je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave a štúdia MBA na University of Pittsburgh... viac »
Peter Prónay vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, zameranie automatizácia a regulácia... viac »
Martin Čirik vyštudoval odbor prístrojová, informačná a automatizačná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v spoločnosti Avnet Technology Solutions... viac »