Rozhovor: Konzultačné služby v IT - vysoká cena negarantuje vysokú kvalitu

IW: Aký je sú­čas­ný IT trh na Slo­ven­sku?
Ras­tis­lav Ja­náč: Fe­no­mén IT na Slo­ven­sku má svo­je ča­ro naj­mä v tom, že je to ob­lasť, kto­rá má čas­to ove­ľa vy­ššiu ce­nu než pri­da­nú hod­no­tu. A sú­čas­ne v ča­se krí­zy bo­li stop­nu­té mno­hé IT in­ves­tí­cie a niek­de sú in­for­mač­né tech­no­ló­gie vy­tes­ňo­va­né do po­zí­cie nák­la­do­vé­ho stre­dis­ka. Oba extré­my sú škod­li­vé. Pr­vý prev­lá­dal naj­mä v štát­nej sprá­ve a dru­hý hlav­ne v ko­mer­čnom sve­te.

IW: Ako sa extré­mom vy­hnúť?
Ras­tis­lav Ja­náč: Nech­cel by som, aby to zne­lo ako kli­šé, ale zdra­vý prís­tup je pre­po­jiť biz­nis s IT pod­po­rou. Zna­me­ná to, že sa na IT po­ze­rá­me ako na služ­bu, kto­rá má in­šti­tú­ciu po­su­núť k jej ob­chod­ným cie­ľom. Ak je tá­to služ­ba ne­dos­ta­toč­ná, mô­že za­prí­či­niť ne­do­siah­nu­tie cie­ľov. Ak sa pre­ce­ňu­je, spra­vid­la spô­so­bu­je roz­poč­to­vé kom­pli­ká­cie. Na­čo je ta­ká služ­ba, kto­rá nes­me­ru­je k cie­ľu pod­ni­ka­nia?

IW: Sú schop­né in­šti­tú­cie de­fi­no­vať ta­ké­to pre­po­je­nie?
Ras­tis­lav Ja­náč: Ve­ľa ma­na­žé­rov si mys­lí, že áno, a mno­hí aj op­ráv­ne­ne. Môj ná­zor však je, že ak ma­na­žér ne­má IT mi­nu­losť, ale iba ob­chod­né po­za­die, ne­po­cho­pí špe­ci­fi­ká IT služ­by a mal by si náj­sť po­rad­cu. Ná­kup IT sa za­čí­na od to­ho, že sa niek­to za­mys­lí nad pot­re­ba­mi biz­ni­su, kto­ré­mu má IT slú­žiť. To sa for­mál­ne aj de­je, ale pod­ľa mňa chý­ba stred­ná časť toh­to pro­ce­su.

IW: Čo pred­sta­vu­je tú stred­nú časť?
Ras­tis­lav Ja­náč: Po­žia­dav­ky biz­ni­su sú zná­me a za­zna­me­na­né – to je dob­rý za­čia­tok. Niek­to ich po­sú­di a ob­sta­rá IT rie­še­nie – to je na kon­ci. Stred­ná časť je spra­co­va­nie IT stra­té­gie ale­bo IT kon­cep­cie, kto­rá je dos­ta­toč­ne de­tail­ná a spĺňa po­žia­dav­ky as­poň na stred­no­do­bé plá­no­va­nie. Sú­čas­ťou by ma­la byť aj tzv. pod­ni­ko­vá IT ar­chi­tek­tú­ra, kto­rá po­vie, akým sme­rom sa má IT vy­ví­jať v naj­bliž­ších ro­koch. Kon­krét­ne ob­sta­ra­nia a ná­ku­py vy­ply­nú až z nej.

IW: A to sa ne­de­je?
Ras­tis­lav Ja­náč: Čas­to iba for­mál­ne. Naj­mä tam, kde do­pyt „po­má­ha­jú“ for­mo­vať do­dá­va­te­lia. Ob­chod­ní zá­stup­co­via IT fi­riem ma­jú za úlo­hu pres­ved­čiť zá­kaz­ní­ka o ná­ku­pe ich rie­še­nia. Nie­ke­dy sa pri tom ne­zoh­ľad­ňu­je sú­lad so stred­no­do­bou pod­ni­ko­vou kon­cep­ciou a ar­chi­tek­tú­rou. A prá­ve to by ma­lo byť naj­dô­le­ži­tej­šie.

IW: Mô­že­te uviesť prík­lad?
Ras­tis­lav Ja­náč: Daj­me to­mu, že zá­kaz­ník cí­ti pot­re­bu ob­sta­rať si kon­krét­ny sys­tém A. Vy­bra­ný do­dá­va­teľ mu do­dá sys­tém A a zá­ro­veň vy­tvo­rí pod­mien­ky, aby mo­hol po­núk­nuť aj sys­tém B a C ako nad­stav­bu A. V ďal­šom kro­ku zin­teg­ru­je A, B a C do D a roz­voj pok­ra­ču­je ďa­lej ná­ku­pom roz­ší­re­ní E a F atď. To je prís­tup pod­po­ro­va­ný do­dá­va­te­ľom, kto­rý si tak tr­va­le za­bez­pe­ču­je prá­cu. Ale zá­kaz­ník pô­vod­ne chcel iba A, ak ďal­šie roz­ši­ro­va­nie je­ho IT kon­cep­cia ne­de­fi­nu­je, ne­mal by do to­ho ísť.

IW: In­ves­tu­je sa do IT bez pred­sta­vy o prí­no­se?
Ras­tis­lav Ja­náč: Čas­to, pri­čom mô­že ísť o tech­no­lo­gic­ky špič­ko­vé rie­še­nia. Teória pro­jek­to­vé­ho ma­naž­men­tu ho­vo­rí, že s od­stu­pom po skon­če­ní pro­jek­tu zhod­noť­te, aký prí­nos pre vás pro­jekt zna­me­nal. Kto to tak ro­bí? Kto vy­ko­ná spät­nú va­li­dá­ciu op­ro­ti pod­ni­ko­vej IT kon­cep­cii? Kto zhod­no­tí, ako sa pro­jekt spl­nil a kto­ré pot­re­by biz­ni­su pod­po­ril? Má­lok­to.

IW: Čo ak ob­jed­ná­va­teľ ne­má inter­nú IT kon­cep­ciu?
Ras­tis­lav Ja­náč: Väč­ši­na az­da má, otáz­ka znie, či je kva­lit­ná. To je prá­ve pries­tor pre IT kon­zul­tač­né služ­by. Naj­ať si exter­né­ho po­rad­cu na for­mu­lo­va­nie stra­te­gic­kých do­ku­men­tov po­va­žu­jú mno­hí za pri­veľ­mi dra­hú zá­le­ži­tosť. Nie­ke­dy aj je, ale ne­mu­sí byť, ak po­mô­že pre­dísť ne­kon­cep­čným IT in­ves­tí­ciám, o kto­rých zá­kaz­ník na za­čiat­ku ne­mal ani tu­še­nie. Je nap­rík­lad bež­né, že vy­so­kí štát­ni fun­kcio­ná­ri za­mes­tná­va­jú po­rad­cov pre rôz­ne ob­las­ti, do­kon­ca ce­lé tí­my po­rad­cov. O IT po­rad­coch po­čuť zried­ka, ho­ci prá­ve ten­to mo­del je vhod­ný aj pre IT, a to nie­len v štát­nej sprá­ve.

IW: S čím mô­že kon­zul­tač­ná pod­po­ra po­môcť?
Ras­tis­lav Ja­náč: S kon­cep­čný­mi ve­ca­mi. Aby sa us­trá­žil sú­lad s cieľ­mi biz­ni­su. Po­tom s pre­mys­le­ným plá­no­va­ním a in­ves­to­va­ním. Ďalej s tým, aby sa ob­sta­rá­va­li kom­pa­ti­bil­né a in­teg­ro­va­teľ­né čas­ti. S de­fi­ní­ciou a príp­ra­vou pro­jek­tov a ich ria­de­ním v me­ne ob­sta­rá­va­te­ľa a pod. Ob­sta­rá­va­teľ a je­ho IT od­bor v spo­lup­rá­ci s do­dá­va­teľ­mi čas­to ťa­ha­jú za krat­ší ko­niec, a pre­to­že lo­gic­ky exper­ti ne­mô­žu byť uni­ver­zál­ni, sú od­ká­za­ní dô­ve­ro­vať do­dá­va­teľ­skej fir­me. Pri in­ves­to­va­ní pe­ňa­zí je ro­zum­né naj­ať si kon­zul­tan­ta na svo­ju stra­nu a vy­rov­nať tak si­ly.

IW: Nie je to tak len v štát­nej sprá­ve?
Ras­tis­lav Ja­náč: Naj­mä tam, ale nie­len v nej. V štát­nej sprá­ve do­po­siaľ ne­bo­lo bež­né pros­tred­níc­tvom exter­ných kon­zul­tač­ných slu­žieb dob­re za­de­fi­no­vať ob­sta­ra­nie, ria­diť pro­jekt a prev­ziať di­elo. Ale ne­dá sa pau­ša­li­zo­vať, sú in­šti­tú­cie, o kto­rých viem, že to tak ro­bia. Iba­že to nie je bež­né. Poh­ľad ma­naž­men­tu bý­va čas­to ta­ký­to: „Veď má­me vlast­ný IT od­bor, tak na­čo by sme ma­li pla­tiť exter­ných kon­zul­tan­tov?“

IW: Nie je prí­či­nou vy­so­ká ce­na kon­zul­tač­ných slu­žieb?
Ras­tis­lav Ja­náč: Pres­nej­šie po­ve­da­né, vy­so­ká ce­na a níz­ka pri­da­ná hod­no­ta. Sú aj ta­ké kon­zul­tač­né fir­my, kto­ré do­ká­žu zni­čiť dô­ve­ru zá­kaz­ní­kov v exter­né po­ra­den­stvo prá­ve ta­kým­to prís­tu­pom. A po­čul som o po­dob­ných prí­pa­doch aj me­dzi tý­mi „znač­ko­vý­mi“. Veľ­ké me­no eš­te nie je zá­ru­kou kva­li­ty, pre­to­že si tre­ba uve­do­miť, že aj za fir­mu s dob­rým me­nom prá­cu vy­ko­ná­va lo­kál­na po­boč­ka. A kva­li­ta ľu­dí bý­va rôz­na. Ce­na je ta­ká vy­so­ká pre­to, že pros­tre­die je kom­pli­ko­va­né a žia­da si kva­li­fi­ká­ciu a preh­ľad. Po­dob­ne ako v biz­nis kon­zul­tin­gu, kde je to eš­te kom­pli­ko­va­nej­šie a ce­na je vy­ššia. Is­té však je, že veľ­ké me­no zna­me­ná vy­so­kú ce­nu. Me­nej to pla­tí pre ma­lé a stred­né fir­my. V ob­las­ti IT kon­zul­tin­gu vy­so­ká ce­na ne­mu­sí ga­ran­to­vať vy­so­kú kva­li­tu.

IW: Tak je to vša­de, nie­len v IT, či nie?
Ras­tis­lav Ja­náč: Áno, ale ak si chcem kú­piť te­nis­ky, ak­cep­tu­jem, že znač­ko­vé sú drah­šie, pre­to­že ich vy­ro­bi­li na zá­kla­de ce­los­ve­to­vých pos­tu­pov kva­li­ty ga­ran­to­va­ných fir­mou. Ale kva­li­ta po­rad­cu nie je pria­mo - úmer­ná znač­ke, kto­rú na trič­ku no­sí. To je roz­diel, kto­rý som sa nau­čil. Znač­ko­vá fir­ma sí­ce nes­por­ne dis­po­nu­je kva­lit­ný­mi ľuď­mi, ale tí sú čas­to v za­hra­ni­čí a vô­bec sem nep­rí­du. Ale­bo len za eš­te väč­šie pe­nia­ze...

IW: A čo lo­kál­ne kon­zul­tač­né IT fir­my?
Ras­tis­lav Ja­náč: Od nich ako­by kaž­dý oča­ká­val niž­šiu kva­li­tu a ak­cep­to­val ju. Pa­ra­doxne to ne­mu­sí tak byť. Vždy je to v ľu­ďoch. Skú­se­ný kon­zul­tant je člo­vek, kto­rý sa vy­zná, špe­cia­li­zu­je sa a nie­čo už za­žil a vi­del. Nie je pod­stat­né, v akej fir­me pra­cu­je. Zá­kaz­ník by si mal ku­po­vať služ­by to­ho člo­ve­ka, resp. tí­mu. A roz­ho­do­vať sa pod­ľa re­fe­ren­cií a ce­ny. Slo­ven­sko je ma­lé, kon­zul­tač­ných IT fi­riem mož­no sto a ur­či­te nie je prob­lém zís­kať in­for­má­cie o ich prá­ci a spo­koj­nos­ti s ňou. Naj­lep­ší spô­sob, ako svo­je služ­by po­nú­kať, je slo­gan: „Spý­taj­te sa na nás na­šich zá­kaz­ní­kov.“

IW: Ta­ké­to in­for­má­cie sú vzác­ne, nie?
Ras­tis­lav Ja­náč: Nie je to ne­mož­né. Ne­dáv­no na kon­fe­ren­cii o pro­jek­to­vom ma­naž­men­te v rám­ci pa­ne­lo­vej dis­ku­sie pad­la otáz­ka od pred­sta­vi­te­ľa jed­nej ban­ky, čo má ro­biť s pro­jek­tom, v rám­ci kto­ré­ho znač­ko­vá kon­zul­tač­ná fir­ma do­dá­va pod­prie­mer­né vý­stu­py, kto­ré mu spô­so­bu­jú viac prá­ce, ako ke­by si ich vy­tvo­ril sám. Na to je je­di­ná od­po­veď: dru­hýk­rát sa s ňou už na spo­lup­rá­ci ne­do­hod­núť. A ta­ké­to re­fe­ren­cie by sa ma­li ší­riť, aby to neu­ro­bi­li ani os­tat­ní. Ja sám mám ta­kis­to nie­koľ­ko po­dob­ných zá­žit­kov.

IW: Ale pro­jek­tu to už ne­po­moh­lo, však?
Ras­tis­lav Ja­náč: Kaž­dá vec na to, aby ma­la zmy­sel, mu­sí byť uro­be­ná po­riad­ne. Aj pro­jek­to­vé ria­de­nie. Ak ob­sta­rá­va­teľ ide do pro­jek­tu s tým, že príp­ra­vu a ria­de­nie pro­jek­tu za­stre­šia ľu­dia z lí­nio­vých út­va­rov, do­púš­ťa sa ob­rov­ské­ho omy­lu. Ne­chať pro­jek­to­vú príp­ra­vu a ma­naž­ment na do­dá­va­te­ľa je po­dob­né ako uro­biť ca­pa zá­hrad­ní­kom.
IW: Pre­čo?
Ras­tis­lav Ja­náč: Lí­nio­vý ma­naž­ment vzni­kol na iný účel. Má pra­cov­né po­vin­nos­ti, kto­ré pl­ní aj bez pro­jek­tu, na­vy­še nie je v pro­jek­to­vom ma­naž­men­te vzde­la­ný a skú­se­ný. A ani ne­má byť pre­čo. Ok­rem to­ho pro­jek­ty ne­raz idú cez nie­koľ­ko lí­nio­vých út­va­rov, čo mô­že byť prob­lém. Pre or­ga­ni­zá­ciu, kto­rá reali­zu­je ve­ľa pro­jek­tov, je rie­še­ním sa­mos­tat­ná pro­jek­to­vá kan­ce­lá­ria s vy­ško­le­ný­mi pro­jek­to­vý­mi ma­na­žér­mi, inter­ný­mi me­to­di­ka­mi a nás­troj­mi, kto­rá exis­tu­je pa­ra­lel­ne s lí­nio­vým ma­naž­men­tom a ne­má s ním nič spo­loč­né.

IW: A pre in­šti­tú­cie s men­ším poč­tom pro­jek­tov?
Ras­tis­lav Ja­náč: Už sme o tom ho­vo­ri­li – exter­ní po­rad­co­via, napr. aj v ro­le pro­jek­to­vých ma­na­žé­rov a iných pro­jek­to­vých ro­lách. Pre­čo nie? Nák­la­dy na pro­jekt nie sú len to, čo má­me za­zmluv­ne­né s do­dá­va­te­ľom, sú om­no­ho vy­ššie a pro­fe­sio­nál­ny po­rad­ca ich dra­ma­tic­ky nez­vý­ši.

IW: Aké zme­ny oča­ká­va­te v IT kon­zul­tač­nom biz­ni­se v naj­bliž­šom ob­do­bí?
Ras­tis­lav Ja­náč: In­ves­tí­cie do IT by v súk­rom­nom sek­to­re po ob­do­bí zbr­zde­nia opäť moh­li rásť. Tam, kde sa plá­nu­jú in­ves­tí­cie, je ro­zum­né aj zvá­žiť ich kon­cep­čnú príp­ra­vu, čo je pries­tor pre IT kon­zul­tan­tov, kto­rí prip­ra­via štú­die, pro­jek­ty a ob­sta­ra­nie. Moh­li by byť vy­uži­tí aj pri ria­de­ní pro­jek­tov, ale ta­ký­to out­sour­cing za­tiaľ ne­má veľ­kú tra­dí­ciu – a to je ško­da. V štát­nom sek­to­re je ko­pa pe­ňa­zí na IT z euro­fon­dov, kto­rú tre­ba pou­žiť účel­ne. Kon­zul­tač­né fir­my už v tej­to ob­las­ti dos­ta­li pries­tor v mi­nu­los­ti, ale zďa­le­ka nie je vy­čer­pa­ný naj­mä pre­to, že ob­jem ro­zum­ne vy­uži­tých pros­tried­kov je do­po­siaľ mi­ni­mál­ny. A ide o veľ­ké pro­jek­ty, s kto­rý­mi si štát­ny úrad sám zrej­me ne­po­ra­dí.

IW: Na čo tre­ba dbať pri vý­be­re po­rad­cu?
Ras­tis­lav Ja­náč: In­for­mo­vať sa o je­ho re­fe­ren­ciách u zá­kaz­ní­kov. Zvá­žiť vý­hod­nosť po­me­ru vý­kon/ce­na. Vy­brať sku­toč­ne ne­zá­vis­lé­ho kon­zul­tan­ta, t. j. bez pre­po­je­nia na vý­rob­cov a do­dá­va­te­ľov IT. A na­po­kon ne­báť sa ho pos­ta­viť za svo­ju stra­nu vo­či do­dá­va­te­ľo­vi. Ur­či­te to pre ob­sta­rá­va­te­ľa bu­de na pros­pech.

IW: Ďaku­je­me za roz­ho­vor.