Rozhovor: Ako pomôcť mestám, aby fungovali efektívnejšie

Branislav Šebo bol vymenovaný do pozície generálneho riaditeľa IBM na Slovensku v januári 2011. Do spoločnosti nastúpil v apríli 2008 na pozíciu obchodného riaditeľa. Svojím príchodom priniesol vyše 15 rokov skúseností, prevažne z oblasti informačných technológií, obchodu a marketingu. Pred príchodom do IBM bol členom výkonného tímu IT spoločnosti, v ktorom mal na starosti strategický rast, nové značky či kľúčové akvizície spolu v 7 krajinách. Branislav Šebo vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Plynule hovorí tromi svetovými jazykmi. Titul MBA získal na University of Pittsburgh, Katz Graduate School of Business, USA.

Na svete žije viac ako 50 % populácie v mestách, v rámci EÚ je to takmer 80 %. Tomu zodpovedá ekonomický potenciál miest na jednej strane a na druhej strane problémy, ako je napr. obmedzené využitie územia, preťaženosť verejnej dopravy, stále rastúca kriminalita, starnutie populácie, vysoká nezamestnanosť a podobne. Dajú sa takéto problémy vôbec riešiť? Vedia sa s tým mestá popasovať? O iniciatíve Inteligentných miest - Smarter Cities - sme sa rozprávali s Braňom Šebom, generálnym riaditeľom IBM na Slovensku.

IW: Čo sa pod pojmom inteligentné mestá skrýva?
Branislav Šebo: IBM došlo do fázy transformácie, keď ide o veľmi komplexnú firmu. V snahe vysvetliť, čo ponúkame, prichádzajú rôzne koncepcie a Smarter Planet je logické vyústenie toho, čo všetko IBM robí. Ako viete, máme softvér, hardvér, poradenské a infraštrukturálne služby. Smarter Planet je koncept sústreďujúci sa na riešenia, ktoré majú zlepšiť kvalitu života ľudí. Celá agenda má niekoľko podoblastí, ako napr. inteligentné mestá, zdravotníctvo, doprava, informatizácia. Snahou je využiť všetky informácie, ktoré nám oblasť IT ponúka, a nájsť najefektívnejšie riešenia na dlhodobo udržateľný rozvoj.

IW: Je to koncept postavený výlučne na technológiách IBM alebo sú do toho vtiahnutí aj iní partneri a IT hráči na trhu?
Branislav Šebo: S konceptom Smarter Planet prišla spoločnosť IBM. Tento koncept pokrýva široké spektrum oblastí, nie sú to len technológie IBM. Tie technológie nie sú až také podstatné. Podstatné sú projekty, ktoré slúžia ľuďom. Realizujú ich väčšinou konzorciá firiem, ktoré sa pozrú na danú problematiku a hľadajú riešenia. Nie sú to ani čisto opakovateľné riešenia, každý projekt býva veľmi špecifický.

IW: Čiže implementácia bude postavená na jednotlivých projektoch, a nie na celosvetovej iniciatíve?
Branislav Šebo: Áno, je to postavené na projektoch. IBM zadefinovala jednotlivé oblasti Smarter Planet a tieto oblasti ďalej rozvíja. Definícia akoby dozrievala spolu s dozrievaním zákazníkov. Mesto má napríklad problém s odpadovým hospodárstvom alebo preťaženosťou dopravy a my mu poradíme, ako na to, dodáme vhodné riešenia.

IW: Mohli by ste uviesť niekoľko príkladov, kde sa iniciatíva premietne do praktického života?
Branislav Šebo: Keď hovoríme o Smart Cities, v mestách je najhorúcejší problém inteligentná doprava. Je na to jednoduché odôvodnenie. V roku 1900 žilo v mestách len 13 % svetovej populácie, do roku 2050 však toto číslo vzrastie, a to až na 70 %. Preto nie je reálne, aby kvalita a kapacita miest pokryla tieto prudko narastajúce potreby. Mestá zadefinovali oblasti, ktoré sú problematické z hľadiska prudkého nárastu. Patrí tam doprava, školstvo, energetika, odpadové hospodárstvo a pod. Napríklad v Štokholme boli časté zápchy, a tak zaviedli jednoduché mýto s prediktívnym modelom premávky, čím sa doprava výrazne zlepšila. V Singapure riadia dopravu centrálne prostredníctvom systému Traffic Life. Ten predpovedá, kde sa budú tvoriť zápchy, a vodiči sa im môžu vyhnúť. To sú konkrétne projekty. Takto implementované riešenia vedia obmedziť dopravné zápchy o pätinu a znížiť objem emisií až o 12 %. Ale koncept je oveľa širší. Týka sa aj efektívneho parkovania či využitia hromadnej dopravy, pokiaľ je to priorita mesta.

IW: V meste je zvyčajne viac dodávateľov služieb. Kto je pre vás partnerom? Akým spôsobom sa postupuje?
Branislav Šebo: Mesto má väčšinou viaceré dcérske spoločnosti alebo jednu takú, ktorá rieši napríklad všetkých dopravcov. Dôležité je to skombinovať. Spoločnosť IBM už realizovala projekt centrálneho dispečingu, kde s jedným lístkom môžete použiť mestskú dopravu, vlak alebo autobus. V takom prípade treba zladiť všetko, teda autobusy, vlaky a prímestskú aj lokálnu dopravu. Dôležité sú jasné priority. Či chce mesto využívať viac mestskú dopravu, obmedziť zápchy alebo, naopak, zrýchliť prepravu.

IW: Aké problémy majú slovenské mestá? Kde sa im dá najviac pomôcť?
Branislav Šebo: Mestá si musia zadefinovať svoju stratégiu a priority. Priority kritických problémov a potrebné zdroje. Slovenské mestá majú príležitosť nájsť financovanie na zmysluplné projekty cez fondy EÚ alebo rôzne rozvojové fondy. Niektorí primátori už takto rozmýšľajú. Na rozumné projekty sa peniaze vždy nájdu. Rozpočty sú však veľmi nízke, zvyčajne nepokrývajú ani prevádzkové náklady. To je strana nákladov. Ak majú mestá pozitívny postoj k zmene a transformačným projektom, je to základ úspechu.

IW: Môžete im pomôcť aj v oblasti strategického manažmentu?
Branislav Šebo: Áno, toto je prvý krok, ktorý IBM ponúka. Prídeme so skupinou odborníkov v tejto oblasti, ktorí majú širokú celosvetovú databázu miest, a robíme štúdiu, tzv. smart assessment, kde analyzujeme, ako vyzerajú procesy v rámci mesta, aký má rozpočet, analyzujeme príjmovú a výdavkovú stránku rozpočtu a porovnáme to s mestami v regiónoch podobnej veľkosti, porovnateľnými podľa hodnoty HDP na obyvateľa, podľa zamestnanosti, a identifikujeme jednotlivé oblasti, o ktorých si myslíme, že by sa mali prioritne zlepšiť. Našou snahou je načrtnúť možnosti dlhodobého vývoja.

IW: Je starosta ochotný za takúto poradenskú činnosť zaplatiť?
Branislav Šebo: Niektorý áno, iný nie. Závisí to od starostu a jeho rozpočtu. My sa snažíme prísť s prísľubom, že je to vklad IBM do dlhodobejšej spolupráce. Chceme do tejto spolupráce zainvestovať, aj keď to nie je z krátkodobého hľadiska zaujímavé. Naším cieľom je poskytnúť takéto štúdie za minimálne sumy, ktoré nie sú problémom pre mestské rozpočty.

IW: Alebo skôr starostovia počúvajú na projektové riešenia typu „zlepšíme vám dopravu a prinesie vám to o 30 % nižšie náklady a 20 % vyššiu efektivitu"?
Branislav Šebo: Každý starosta či mestské zastupiteľstvo majú odlišné priority. V jednom prípade je to doprava, v inom turizmus, v ďalšom zase infraštruktúra. Nedá sa to úplne zovšeobecniť. Nemožno presne povedať, aké je KPI na daný konkrétny projekt. Bratislava urobila dobré kroky tým, že najala na jednotlivé oblasti konkrétnych expertov. Je to najlepšia cesta.

IW: Zdá sa, že problémy a potreby miest sú si dosť podobné. Znamená to, že by sa dali zlúčiť do nejakého cloudového riešenia?
Branislav Šebo: Cloud pre mestá je jednoznačne koncepčne zaujímavé riešenie, keď pre mestá je najefektívnejšie platiť cenu za službu a využívaný výpočtový výkon. Cloudové riešenia ponúkajú flexibilný model, najmä ak sú centralizované a tým umožnia všetkým zúčastneným mestám mať dostatočný výpočtový výkon, ktorý potrebujú na jednotlivé projekty.

IW: Znamená to, že existuje na lokálnej úrovni zámer pripraviť a ponúknuť takéto riešenie?
Branislav Šebo: Na lokálnej úrovni sa diskutuje o alternatívach, ako cloudové riešenia uplatniť. Dlho diskutovaná alternatíva je dátové centrum miest a obcí, ktoré sa už niekoľkokrát predefinovalo. Verím, že v súčasnosti sa definuje cloudové riešenie, ktoré by mestám a obciam malo slúžiť. Fondy EÚ sú veľmi vhodný zdroj financovania na takýto projekt. To znamená, že vytvorenie centrálneho dátového centra na báze cloudovej technológie a poskytnutie dostatočného výkonu pre mestá je asi najvhodnejšie riešenie.

IW: Viete nám priblížiť svoju víziu inteligentného mesta? Ako by mohlo vyzerať v praktickom živote?
Branislav Šebo: Inteligentné mesto z hľadiska IT je postavené na zelenej lúke, kde je perfektná dopravná sieť, odpadové a vodné hospodárstvo, sociálny a školský systém pokrývajú presne profil populácie. V našom vnímaní inteligentné mesto je také, ktoré zvláda nárast populácie čo najefektívnejšie. To znamená, že demografickému profilu obyvateľstva je prispôsobená celá infraštruktúra. V prvom rade doprava, na to nadväzuje parkovanie, bezpečnosť obyvateľstva a jej monitoring, centralizácia hasičov, bezpečnosti, záchranných služieb a napokon elektronizácia služieb občanom mesta. V ideálnom prípade by inteligentné mesto malo vyzerať tak, že zvládne nápor narastajúcej populácie, prispôsobí sa demografickému profilu obyvateľov a centralizovane sa pristupuje k riešeniu jednotlivých oblastí. Jednoducho mesto, kde sa dobre žije jeho obyvateľom i návštevníkom.

IW: Ďakujeme za rozhovor.