Rozhovor: Virtuálny kabát si chcú obliecť aj dátové centrá

Martin Čirik vyštudoval odbor prístrojová, informačná a automatizačná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Od roku 2006 pôsobí v spoločnosti Avnet Technology Solutions, kde pracoval na konzultačných a obchodných pozíciách. V roku 2011 bol vymenovaný za riaditeľa divízie HDS & Security.

Zrejme najväčší technologický rozvoj zažíva v posledných mesiacoch virtualizácia dátových centier. O tom, ako virtualizácia mení prístupy v archivácii dát, hovoríme so šéfom divízie HDS & Security spoločnosti Avnet Technology Solutions Martinom Čirikom.

IW: Sú prínosy virtualizácie naozaj také významné, ako tvrdia výrobcovia informačných technológií?
Martin Čirik: Pojem virtualizácia sa v poslednom čase stal jedným z najčastejšie používaných buzzwordov a všade skloňovanou témou. Vo všeobecnosti ide o veľmi širokú tému. Bolo by však naivné myslieť si, že virtualizácia je niečo úplne nové. Začalo sa o nej hovoriť už dávnejšie, hoci je pravda, že v súčasnosti zažíva obrovský boom. Jej prínosy môžu byť pre firmy naozaj významné, ale do akej miery, to závisí od konkrétnej situácie.

IW: Ktoré sú tie najdôležitejšie?
Martin Čirik: Pokiaľ zostaneme v oblasti dátových centier, ich virtualizácia prináša organizáciám množstvo prevádzkových a ekonomických benefitov. Je to predovšetkým možnosť rýchleho zriaďovania nových a pozmeňovania už existujúcich služieb. Ďalšia výhoda je efektívnejšie využívanie hardvérových prostriedkov, čo prináša menší počet prevádzkovaných zariadení. V praktickej rovine je to napr. prevádzkovanie viacerých operačných systémov v rámci jedného fyzického „železa“, správa pridelených prostriedkov (RAM, CPU, HDD) podľa požiadaviek, jednoduchšie testovanie nových verzií aplikácií pred ich nasadením do produkčného prostredia či zabezpečenie vysokej dostupnosti. A nesmieme zabudnúť ani na vyššiu energetickú efektívnosť a nižšie nároky na priestor. Podľa analytickej spoločnosti Gartner virtualizácia zlepšuje využitie serverov o viac ako 40 percent.

IW: Z čoho pramenia všetky tieto výhody?
Martin Čirik: To je jednoduché. Stačí si uvedomiť, že využitie fyzických serverov v minulosti dosahovalo ani nie desať percent. Ak z nich dokážeme vyťažiť viac, musí sa to niekde prejaviť.

IW: Možno teda povedať, že virtualizácia je pre organizáciu za každých okolností výhodná?
Martin Čirik: Určite sa to nedá takýmto spôsobom zovšeobecniť. Nikto vám nezaručí, že virtualizácia bude pre každú firmu stopercentne výhodná. Ako som spomenul, jej prínosy závisia od konkrétnej situácie a požiadaviek klienta. Aj naďalej budú na trhu organizácie, ktoré zostanú s určitou časťou svojej infraštruktúry vo fyzickom prostredí, pretože to pre ne bude výhodnejšie.

IW: Mnoho firiem považuje virtualizáciu za niečo, čo sa vyplatí iba veľkým hráčom. Má význam aj pre malé a stredné organizácie?
Martin Čirik: Bol by som opatrný pri týchto tvrdeniach. Nedá sa jednoznačne povedať, že virtualizácia je výhodná len pre veľké organizácie a nevýhodná pre malé, práve naopak. Za určitých okolností môže prinášať výhody aj firmám s niekoľkými zamestnancami, obzvlášť keď sa postupne štandardizuje a virtualizačné technológie sa stávajú cenovo dostupnejšími.

IW: Aký ďalší vývoj predpokladáte v tejto oblasti?
Martin Čirik: Virtualizáciu dnes už nemožno zužovať iba na vytváranie virtuálnych serverov, ktoré sa tvária ako fyzické, ale významne zasahuje aj do dátových centier a je základným pilierom cloud computingu. Hlavný motív je snaha poskytovať IT infraštruktúru ako službu. V posledných dvoch či troch rokoch sme svedkami toho, že veľkí hráči zvádzajú intenzívny boj o rozdelenie trhu. Ich záujem sa pritom nesústreďuje len na korporátnu sféru, ale stále viac smeruje aj k fyzickým osobám.

IW: Ako to myslíte?
Martin Čirik: Dnes si už aj jednotlivec môže svoje dáta, ktoré má uložené doma na počítači, zálohovať prostredníctvom internetu na virtuálnom úložisku. Podobne drobní vývojári, ktorí potrebujú na otestovanie svojich produktov rôzne operačné systémy a prostredia, prípadne majú vďaka virtualizácii k dispozícii dostatočný výpočtový výkon na realizáciu svojich projektov. Rád by som však v tejto súvislosti upozornil ešte na jednu vec. Cloudové riešenia vytvárajú priestor aj pre ďalšie oblasti IT, napr. v spojitosti s ochranou dát. Najväčší hendikep v ich rozvoji je totiž neochota firiem či jednotlivcov umiestňovať dáta na neznáme virtuálne servery a právna rovina bezpečnosti dát. A takýchto oblastí je viac, takže virtualizácia prináša nové možnosti na uplatnenie naprieč celým spektrom IT.

IW: Mení virualizácia aj prístupy k archivácii dát?
Martin Čirik: Dátové systémy sú z technologickej stránky už dlhšie pripravené na virtuálne riešenia. V súčasnosti sa kladie najväčší dôraz na štandardizáciu, certifikáciu a vytváranie rozhraní na programovanie aplikácií v jednotlivých virtualizačných prostrediach. Výsledkom by mala byť vyššia úroveň integrácie, interoperability, správy a implementácie virtualizačných nástrojov.

IW: Možno v dôsledku virtualizácie považovať magnetické pásky už za mŕtve médium alebo majú ešte šancu na uplatnenie?
Martin Čirik: Nemyslím si, že virtualizácia prinesie zánik magnetických pások, aj keď medzi odbornou verejnosťou zaznievajú aj takéto názory. Stále existujú organizácie, ktoré uprednostňujú práve toto médium. Magnetické pásky sú totiž najspoľahlivejšie a najlacnejšie médium na dlhodobé uchovávanie dát. Ich nevýhoda je relatívne pomalšia dostupnosť archivovaných údajov, preto sú vhodné najmä na archivovanie dát, pri ktorých čas nehrá rozhodujúcu úlohu.

IW: Možno uvažovať s nasadením magnetických pások vo virtuálnych dátových centrách?
Martin Čirik: Vývoj sa dnes jednoznačne uberá k diskovým úložným systémom, veľkú rolu pri virtualizácii asi nebudú hrať. Na druhej strane však existujú riešenia, ktoré kombinujú páskové knižnice s diskovými poľami, čím aspoň čiastočne eliminujú ich rýchlostný hendikep. Na disky sa ukladajú najčastejšie používané dáta, menej často používané záznamy sa archivujú na magnetických páskach. 

IW: Sú už pre virtuálne dátové centrá dostupné technológie, ktoré dokážu zaručiť dlhodobú životnosť archivovaných dát?
Martin Čirik: V minulosti sme boli svedkami množstva pokusov vyvinúť technológiu, ktorá by garantovala životnosť uložených dát v horizonte stoviek rokov. Keďže neexistuje spôsob, ako by sa to overilo, v súčasnosti prevláda tendencia, aby sa nehľadal hardvér, ktorý by to dokázal, ale štandardy a jednoduché migračné mechanizmy umožňujúce udržať kontinuitu dát i pri zmene hardvéru. Jeden z takýchto nástrojov je napríklad otvorený, objektovo orientovaný systém Hitachi Content Archive Platform, ktorý podporuje až 370 súborových formátov, veľké množstvo jazykov a v maximálnej miere sa drží štandardizácie v oblasti portability. Podstatná vlastnosť každého digitálneho archivačného systému je otvorenosť riešenia a aplikačná podpora množstva softvérových produktov, ktoré existujú na trhu. Použitie takýchto nástrojov umožňuje garantovať životnosť dát na dlhé roky.