Publikované: 01.08.2012 / Za ITNEWS.SK sa rozprával: Redakcia Infoware, čítaní: 604
IW: Ako vnímate proces informatizácie spoločnosti na Slovensku? Vplyv volebných období, nedotiahnuté stratégie, byrokracia, predražené projekty, netransparentné výberové konania...Martin Kubala: Na Slovensku vznikol nebezpečný názor, že sa nemusíme venovať informatizácii. Že tu existuje akási prijateľná alternatíva, že sa znížia investície, zníži sa rýchlosť dobiehania Európy v tejto oblasti, ale nič sa nestane. To nie je pravda. Tento vývoj je nebezpečný. Ak vládne kruhy a celá spoločnosť má záujem dostať Slovensko tam, kde by sme ho chceli mať ako modernú, konkurencieschopnú krajinu, takú šťuku Európy, cesta bez informatizácie neexistuje. Nedá sa oddeliť stav spoločnosti od informatizácie spoločnosti. Nemusíme vymýšľať žiadne zásadne nové veci. Treba sa dostať tam, kde veľa štátov Európy už je. Na druhej strane stav, v akom sa nachádzame, je paradoxne šanca. Vidíme to na príklade iných krajín, ktoré vstupovali do tohto spoločenstva neskôr. Keďže nastupujú neskôr, nemajú zotrvačnosť starších systémov a môžu okamžite dosiahnuť lepšie výsledky. Náš sen je, aby informatizácia bola úplne nezávislá od akýchkoľvek politických smerovaní. Myslím si, že veľké odchýlky od tohto smerovania si ani nebudeme môcť dovoliť. Vidíme to na vzore krajín, ktoré boli na podobnej štartovacej čiare ako Slovensko, napr. Čechy alebo Estónsko. Estónsko je dobrý príklad, ktorý sa často a zaslúžene spomína. Obyvatelia tam majú skutočne kvalitnejšie služby a štát oveľa efektívnejšie a lacnejšie komunikuje, komfortnosť služieb pre obyvateľstvo je podstatne vyššia.
Martin Kubala: Možno dúfať v čistý samospád, ale je to trochu naivné. Treba konať, a to veľmi rýchlo. Možností, kde využiť peniaze, ktoré boli k dispozícii, je dosť, nemáme už v podstate čas na veľké vymýšľanie. Samospád je dobrá téma. Lebo ak je myšlienka dobrá, rôzne politické garnitúry ju nemôžu vyvrátiť. Chcel by som to ilustrovať na príklade projektu štátnej pokladnice. Bez ohľadu na meniace sa garnitúry za posledných desať rokov sa v tomto projekte napredovalo veľmi úspešne a s rýchlou návratnosťou investícií. Takto si to predstavujem aj v iných projektoch, ktorých ciele budú jasne artikulované, takže nebude šanca zásadne meniť ich smerovanie. Ak k tomu môžu dopomôcť nejaké regulatívy, je to iba dobré. Je to plnenie vízií Európy, ktorá má snahu zjednocovať niektoré projekty a prístupy.
Martin Kubala: Otázka desatora je dobrá. Sám som mal možnosť túto iniciatívu pripomienkovať priamo pri jej tvorbe. Na druhej strane zaškatuľkovať do komplikovane zadefinovaných normatív také zložité procesy, ako je výber a následná dodávka informačného systému, ktorý poslúži niekoľko rokov, kde sa zúčastňuje možno aj niekoľko desiatok subdodávateľov, je veľmi problematický proces. Veľmi oceňujem už základný parameter, ktorý sa podarilo zaviesť do života - stransparentnenie všetkých procesov. Zabezpečilo sa, že nemožno tender vypísať tak, že o tom nevedia všetci, podľa mňa je to veľmi dobrý krok. Na druhej strane nájsť systémového integrátora alebo dodávateľa komplikovaného riešenia, ktorého kvalita sa ukazuje aj niekoľko rokov, je ťažký logický problém. Tu niekedy komplikovanejšie zadanie a komplikovanejšie normatívy pôsobia kontraproduktívne. Videli sme to na viacerých tendroch, kde sa zúčastnili úplne všetci a na konci sa cez elektronickú aukciu mal vybrať dodávateľ zložitých vecí za ceny, o ktorých všetci vedeli, že sa nedajú dodržať. Takýmto spôsobom sa na niekoľko mesiacov paralyzoval celý IT trh. Čiže je veľmi zložité nájsť rovnováhu medzi tým, ako nájsť renomovaných dodávateľov, schopných dodať kvalitné riešenie za ceny, ktoré sú efektívne. Nezanedbateľná kategória je tu aj strategický dlhodobý vzťah, ktorý je neraz kritickou zárukou úspechu, hlavne pri často sa meniacich politických garnitúrach. Takisto treba brať na zreteľ autorské práva. Toto všetko zvyšuje potrebu osobnej zodpovednosti za výber, aby nebolo možné výhovorkou na zložitosť procesu ospravedlniť zlý výber. A teraz k štandardom. Štát má šancu byť v popredí technického napredovania. Vlastne má povinnosť plniť takúto inovatívnu funkciu. Ak sa teda dohodneme, že používať sa majú otvorené štandardy, je tu veľmi zaujímavé pole. Na druhej strane sú zabehnuté štandardy v organizáciách, ktoré majú s nimi skúsenosti, budujú nad nimi iné systémy. Nie som úplne presvedčený o tom, že okamžite ušetrím, ak hneď teraz prestanem používať tento prostriedok a prejdem na otvorený. Okamžite určite nie.
Martin Kubala: Z dlhodobého hľadiska je princíp otvorenosti a rovnakej šance pre všetkých jednoznačne prínosný.
Martin Kubala: Nazdávam sa, že v každom obstarávacom procese sú konzultanti, sú tam pripravené špecifikácie. Keby sa dôsledne dodržiaval proces, ktorý je navrhnutý, nemalo by dôjsť k porušeniam zásad zdravého rozumu ani výberových pravidiel. Ak vznikne nejaké podozrenie, je to skôr v ľudskej rovine. Čím komplikovanejšie sú predpisy, tým je viac možností na ich obídenie. Zaujímavé je, že je problematické zaškatuľkovať výberové konania zložitých systémov aj v privátnom sektore. My sme teraz zažili jeden z najväčších outsourcingových tendrov na trhu, ktorý zlyhal aj preto, že nákupné oddelenie, ktoré sa momentálne stáva absolútne nadradeným všetkým ostatným, preháňalo procesy vo veľkej privátnej firme. Nakoniec snaha zjednodušiť veľký outsourcingový kontrakt na dva či tri parametre viedla k tomu, že sa nič nevybralo a po roku a pol sa výberové konanie uzavrelo. Toto nie je iba problém štátu, vo všeobecnosti je problém nájsť dodávateľa, ktorému by sa dalo dôverovať, ktorý bude efektívny a bude aj počas plnenia kontraktu schopný meniť zadanie podľa toho, ako napreduje technický vývoj. Tento problém sa týka celého trhu. Voľba nákupných oddelení nie je v tomto zmysle pozitívna. Čiže na strane zákazníka síce iniciatíva vychádza od odborníkov na IT alebo finančných odborníkov, no tí sú neskôr zhrození, lebo celé výberové konanie nabralo neželaný smer, ale už nemajú možnosť do toho zasiahnuť, lebo celý proces je už v rukách ekonómov a právnikov. Keď som rozoberal najväčšie európske IT projekty a zozbieral som 10 najúspešnejších outsourcingových projektov HP, zistil som, že sedem z nich bolo single source. To znamená, že zákazník bez tendra dohodol so svojím dlhodobým dodávateľom strategický kontrakt, napríklad na dlhodobé odovzdanie celého IT vrátane budúcich inovácií. A to boli najúspešnejšie projekty. Keby do toho vstúpilo nákupné oddelenie, neskončilo by sa to takto. Často veľmi záleží na tom, aby zákazník bol pripravený, aby vedel, čo chce a čo ho momentálne IT stojí. A to je u nás dosť veľký problém, či už v štátnych, alebo súkromných firmách. My sme teraz uzavreli vo Švajčiarsku dvadsaťročný outsourcingový kontrakt. To je skutočne strategické partnerstvo. Neviem si predstaviť nákupné oddelenie na Slovensku, ktoré by takéto niečo schválilo. Zákazník v podstate odovzdal celú inováciu svojho IT jednému partnerovi. Je to o dôvere, ale, samozrejme, sú tam kontrolné mechanizmy. Som presvedčený, že svet smeruje k takýmto partnerstvám.
Martin Kubala: Musíme si nasadiť ružové okuliare, lebo veríme, že neexistuje alternatíva, ktorá by celý proces zastavila na šesť až dvanásť mesiacov. Mnohí úradníci v organizáciách tušia, že už nebudú pri ukončovaní projektov alebo pri ich vyhodnocovaní, ale napriek tomu veria svojim projektom. Máme šťastie, že sme v zaujímavom, inovatívnom a dynamickom prostredí. Treba zabudnúť na politiku a zaoberať sa len plnením vízie, ktorá je politicky neutrálna. Čo najlepšie slúžiť občanovi. Napríklad občan musí vyplniť svoje daňové priznanie. Prečo mu štát nepošle jeho daňové priznanie? Prečo nie je štát donútený reagovať okamžite na akúkoľvek otázku? Alebo prečo mám jednostaj zadávať údaje, ktoré má iná štátna organizácia k dispozícii? Toto by malo byť sankcionovateľné. Je to šikanovanie občana.
IW: Je ešte niečo iné, čo by mohlo pomôcť informatizácii?
Martin Kubala: Je to vôľa zúčastnených ľudí - na strane zákazníka úsilie postupovať čo najprofesionálnejšie a na strane dodávateľov pripravenosť zodpovedne budovať expertízu. Pri nedostatku hlavne štátnych zákaziek je snaha zúčastňovať sa v každom tendri. Treba sa jasne vyprofilovať, robiť to, čo viem, v čom som najlepší a na čo mám zdroje. A budeme musieť robiť marketing IT sektoru. Veď to, čo robíme, je tu pre ľudí, smeruje to k zlepšeniu situácie na Slovensku, k zefektívneniu procesov a zvýšeniu konkurencieschopnosti krajiny. To by mohlo prilákať ďalšie investície. Keď sa budovali železnice, veľa ľudí tvrdilo, že ich mesto nepotrebuje železnicu, lebo je to nebezpečné. No už o pár rokov zistili, že mesto začína upadať. Mám pocit, že pokiaľ jasne nedeklarujeme nutnosť zlepšovať informatizáciu, nedostaneme sem ani viac investorov s vyššou pridanou hodnotou. Šanca Slovenska byť zaujímavou bestshoringovou alternatívou ku klasickým centrám na východe a zároveň fungovať ako atraktívna brána do Európy pre východných investorov je taká unikátna, že sa musí materializovať.
Martin Kubala: Máte pravdu, je zaujímavé, že už toľko o týchto veciach hovoríme, až sa stávajú notoricky známymi. Atraktívne pre občana je jedno kontaktné miesto na prístup do všetkých verejných organizácií. Aby nemusel študovať, kam všade musí ísť. Čiže jedno miesto, kde komunikuje s celou štátnou správou. Vytvárajú sa tak rovnaké podmienky pre občanov v hlavnom meste aj na opačnom konci republiky. Absolútne atraktívne je prepojenie všetkých miest, vytvorenie jednotného systému na kontaktovanie a poskytovanie všetkých služieb. Veľmi zaujímavé sú aj veci v oblasti zdravotníctva. Ale to sú notoricky známe záležitosti. Či už ide o kontrolu, alebo zavedenie procesov e-medikácie. Zavedením základných funkcií sa zásadne zefektívňuje využívanie prostriedkov. Celý systém je podstatne lepšie kontrolovateľný. Na druhej strane možnosť okamžitého prístupu k informáciám o zdraví človeka, k jeho zdravotnej dokumentácii, röntgenovým snímkam, celej histórii jeho zdravotného stavu. Hovoríme o jednej identifikačnej karte, a to aj v súvislosti so zdravotným stavom. Napríklad v prípade núdze môže mať lekár prvej pomoci veľmi operatívny prístup ku všetkým informáciám zachraňujúcim život. Veľmi atraktívne je mať jeden proces a jedno zariadenie na prístup ku všetkým verejným službám. Dávame tak občanovi kľúč na elektronickú komunikáciu s celou štátnou správou. Veľký záujem o zapojenie začínajú prejavovať aj komerčné organizácie.
Martin Kubala: Momentálne o tom štátne inštitúcie debatujú. Cieľom zavedenia elektronickej identifikačnej karty je zlepšiť prístup občanov k elektronickým službám štátu a vytvoriť transparentný a auditovateľný elektronický styk. Prvý krok je urobiť bezpečnú identifikáciu a autentifikáciu občana, držiteľa karty, v elektronickom prostredí. Ten sa po autentifikácii môže dostať kdekoľvek v rámci prostredia eGovernmentu, eHealth a postupne aj v iných oblastiach komerčných elektronických služieb (eServices) presne podľa nastavených oprávnení. Ako sme už spomínali, karta umožní prístup k mnohým službám a údajom z centrálnych registrov a databáz, napr. k zdravotným údajom, k údajom z evidencie vozidiel, údajom z katastra atď. Sú obrovské možnosti využiť tieto elektronické karty napr. v oblasti dopravy, na vybavovanie sociálnych dávok atď. Možností je veľa. Väčšinu kariet z peňaženky možno nahradiť jedinou.
Martin Kubala: Karta je koncipovaná tak, aby mohla byť nosičom zaručeného elektronického podpisu, presnejšie kľúčového páru a kvalifikovaného certifikátu. Rozšírenie jeho používania však bude závisieť od ponuky služieb.
Martin Kubala: E-voting nás veľmi zaujíma. Môže ovplyvniť volebné demokratizačné postupy a princípy v krajine. Identifikácia človeka voliča umožňuje brať týždenné referencie. Nehodnotím, či je to správne alebo nesprávne, ale technologicky je to absolútne možné. Človek sa môže priamo zúčastňovať na demokracii každú minútu.
Martin Kubala: Sú tam presné termíny. Na konci tohto roka už bude k dispozícii karta pre občana. Karty sa už poskytujú na testovanie. Súčasné štátne orgány majú záujem zjednotiť viaceré iniciatívy práve ohľadom elektronickej karty eID. Nedávno parlament schválil novelu zákona o občianskych preukazoch. To znamená, že najneskôr v decembri sa začnú vydávať.
Tak som si povedal po kratšej odmlke, že trochu filozofie nikoho nezabije. A čo ťa nezabije, to ťa posilní :-). My ľudia tužíme v živote po rôznych veciach, ale jedno máme všetci spoločné - každý chce byť šťastný. Teda aspoň ja si neviem predstaviť niekoho, kto by chcel byť cieľavedome nešťastný, to by bolo asi trochu choré. Je síce pravda, že každého robí šťastným niečo iné, otázka je, či dokážeme rozoznať, či ide o pravé „organické" šťastie alebo jeho „instantnú" náhradu... viac »
Martin Kubala sa po troch rokoch pôsobenia na poste výkonného riaditeľa HP Slovensko stal novým generálnym riaditeľom a súčasne obchodným riaditeľom divízie Enterprise Group v regióne južnej a východnej Európy. Využili sme túto príležitosť na krátky rozhovor.
.. viac »
Tomáš Hettych je absolvent odboru automatizované systémy riadenia na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Je vedúcim oddelenia IT a Security Officerom slovenskej pobočky nadnárodnej farmaceutickej skupiny Sanofi (Zentiva) od roku 2000... viac »
Po ukončení Gymnázia Leonarda Stockela v Bardejove pokračovala v štúdiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, najprv na vedeckom odbore matematika, neskôr na študijnom odbore matematika a informatika. Vďaka možnostiam v Košiciach už počas štúdia pracovala v rôznych spoločnostiach na part-time pozíciách. Posledných šesť rokov pracuje ako databázový konzultant v spoločnosti T-Systems Slovakia... viac »
Kurt Potter, analytik spoločnosti Gartner, prišiel do Bratislavy na sériu schôdzok s klientmi, zameraných na problematiku optimalizácie IT nákladov a transformácie podnikových IT. Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok... viac »