Rozhovor: Informatizácia sa musí odpolitizovať / Martin Kubala, HP

IW: Ako vní­ma­te pro­ces in­for­ma­ti­zá­cie spo­loč­nos­ti na Slo­ven­sku? Vplyv vo­leb­ných ob­do­bí, ne­do­tiah­nu­té stra­té­gie, by­rok­ra­cia, pred­ra­že­né pro­jek­ty, net­ran­spa­ren­tné vý­be­ro­vé ko­na­nia...

Mar­tin Ku­ba­la: Na Slo­ven­sku vzni­kol ne­bez­peč­ný ná­zor, že sa ne­mu­sí­me ve­no­vať in­for­ma­ti­zá­cii. Že tu exis­tu­je aká­si pri­ja­teľ­ná al­ter­na­tí­va, že sa zní­žia in­ves­tí­cie, zní­ži sa rých­losť do­bie­ha­nia Euró­py v tej­to ob­las­ti, ale nič sa nes­ta­ne. To nie je prav­da. Ten­to vý­voj je ne­bez­peč­ný. Ak vlád­ne kru­hy a ce­lá spo­loč­nosť má zá­ujem dos­tať Slo­ven­sko tam, kde by sme ho chce­li mať ako mo­der­nú, kon­ku­ren­cies­chop­nú kra­ji­nu, ta­kú šťu­ku Euró­py, ces­ta bez in­for­ma­ti­zá­cie neexis­tu­je. Ne­dá sa od­de­liť stav spo­loč­nos­ti od in­for­ma­ti­zá­cie spo­loč­nos­ti. Ne­mu­sí­me vy­mýš­ľať žiad­ne zá­sad­ne no­vé ve­ci. Tre­ba sa dos­tať tam, kde ve­ľa štá­tov Euró­py už je. Na dru­hej stra­ne stav, v akom sa na­chá­dza­me, je pa­ra­doxne šan­ca. Vi­dí­me to na prík­la­de iných kra­jín, kto­ré vstu­po­va­li do toh­to spo­lo­čen­stva nes­kôr. Keď­že nas­tu­pu­jú nes­kôr, ne­ma­jú zotr­vač­nosť star­ších sys­té­mov a mô­žu okam­ži­te do­siah­nuť lep­šie vý­sled­ky. Náš sen je, aby in­for­ma­ti­zá­cia bo­la úpl­ne ne­zá­vis­lá od akých­koľ­vek po­li­tic­kých sme­ro­va­ní. Mys­lím si, že veľ­ké od­chýl­ky od toh­to sme­ro­va­nia si ani ne­bu­de­me môcť do­vo­liť. Vi­dí­me to na vzo­re kra­jín, kto­ré bo­li na po­dob­nej štar­to­va­cej čia­re ako Slo­ven­sko, napr. Če­chy ale­bo Es­tón­sko. Es­tón­sko je dob­rý prík­lad, kto­rý sa čas­to a za­slú­že­ne spo­mí­na. Oby­va­te­lia tam ma­jú sku­toč­ne kva­lit­nej­šie služ­by a štát ove­ľa efek­tív­nej­šie a lac­nej­šie ko­mu­ni­ku­je, kom­for­tnosť slu­žieb pre oby­va­teľ­stvo je pod­stat­ne vy­ššia.

IW: Mô­že sa od­po­li­ti­zo­va­nie v ce­lom pro­ce­se in­for­ma­ti­zá­cie udiať sa­mos­pá­dom po is­tom pro­ce­se do­zrie­va­nia ale­bo sa tak sta­ne pod tla­kom re­gu­la­tív Európ­skej únie?

Mar­tin Ku­ba­la: Mož­no dú­fať v čis­tý sa­mos­pád, ale je to tro­chu naiv­né. Tre­ba ko­nať, a to veľ­mi rých­lo. Mož­nos­tí, kde vy­užiť pe­nia­ze, kto­ré bo­li k dis­po­zí­cii, je dosť, ne­má­me už v pod­sta­te čas na veľ­ké vy­mýš­ľa­nie. Sa­mos­pád je dob­rá té­ma. Le­bo ak je my­šlien­ka dob­rá, rôz­ne po­li­tic­ké gar­ni­tú­ry ju ne­mô­žu vy­vrá­tiť. Chcel by som to ilus­tro­vať na prík­la­de pro­jek­tu štát­nej pok­lad­ni­ce. Bez oh­ľa­du na me­nia­ce sa gar­ni­tú­ry za pos­led­ných de­sať ro­kov sa v tom­to pro­jek­te nap­re­do­va­lo veľ­mi ús­peš­ne a s rých­lou náv­rat­nos­ťou in­ves­tí­cií. Tak­to si to pred­sta­vu­jem aj v iných pro­jek­toch, kto­rých cie­le bu­dú jas­ne ar­ti­ku­lo­va­né, tak­že ne­bu­de šan­ca zá­sad­ne me­niť ich sme­ro­va­nie. Ak k to­mu mô­žu do­po­môcť ne­ja­ké re­gu­la­tí­vy, je to iba dob­ré. Je to pl­ne­nie ví­zií Euró­py, kto­rá má sna­hu zjed­no­co­vať niek­to­ré pro­jek­ty a prís­tu­py.

IW: Aký je váš ná­zor na ne­dodr­žia­va­nie vlád­ne­ho „de­sa­to­ra" v praxi? Ne­ru­šia sa ten­dre, kde sa zú­čas­tní iba je­den do­dá­va­teľ, ne­dodr­žia­va­jú sa ot­vo­re­né štan­dar­dy v štát­nych IS, ne­vyu­ží­va­jú sa open sour­ce al­ter­na­tí­vy...

Mar­tin Ku­ba­la: Otáz­ka de­sa­to­ra je dob­rá. Sám som mal mož­nosť tú­to ini­cia­tí­vu pri­po­mien­ko­vať pria­mo pri jej tvor­be. Na dru­hej stra­ne za­ška­tuľ­ko­vať do kom­pli­ko­va­ne za­de­fi­no­va­ných nor­ma­tív ta­ké zlo­ži­té pro­ce­sy, ako je vý­ber a nás­led­ná do­dáv­ka in­for­mač­né­ho sys­té­mu, kto­rý pos­lú­ži nie­koľ­ko ro­kov, kde sa zú­čas­tňu­je mož­no aj nie­koľ­ko de­sia­tok sub­do­dá­va­te­ľov, je veľ­mi prob­le­ma­tic­ký pro­ces. Veľ­mi oce­ňu­jem už zá­klad­ný pa­ra­me­ter, kto­rý sa po­da­ri­lo za­viesť do ži­vo­ta - stran­spa­ren­tne­nie všet­kých pro­ce­sov. Za­bez­pe­či­lo sa, že ne­mož­no ten­der vy­pí­sať tak, že o tom ne­ve­dia všet­ci, pod­ľa mňa je to veľ­mi dob­rý krok. Na dru­hej stra­ne náj­sť sys­té­mo­vé­ho in­teg­rá­to­ra ale­bo do­dá­va­te­ľa kom­pli­ko­va­né­ho rie­še­nia, kto­ré­ho kva­li­ta sa uka­zu­je aj nie­koľ­ko ro­kov, je ťaž­ký lo­gic­ký prob­lém. Tu nie­ke­dy kom­pli­ko­va­nej­šie za­da­nie a kom­pli­ko­va­nej­šie nor­ma­tí­vy pô­so­bia kon­trap­ro­duk­tív­ne. Vi­de­li sme to na via­ce­rých ten­droch, kde sa zú­čas­tni­li úpl­ne všet­ci a na kon­ci sa cez elek­tro­nic­kú auk­ciu mal vy­brať do­dá­va­teľ zlo­ži­tých ve­cí za ce­ny, o kto­rých všet­ci ve­de­li, že sa ne­da­jú dodr­žať. Ta­kým­to spô­so­bom sa na nie­koľ­ko me­sia­cov pa­ra­ly­zo­val ce­lý IT trh. Či­že je veľ­mi zlo­ži­té náj­sť rov­no­vá­hu me­dzi tým, ako náj­sť re­no­mo­va­ných do­dá­va­te­ľov, schop­ných do­dať kva­lit­né rie­še­nie za ce­ny, kto­ré sú efek­tív­ne. Ne­za­ned­ba­teľ­ná ka­te­gó­ria je tu aj stra­te­gic­ký dl­ho­do­bý vzťah, kto­rý je ne­raz kri­tic­kou zá­ru­kou ús­pe­chu, hlav­ne pri čas­to sa me­nia­cich po­li­tic­kých gar­ni­tú­rach. Ta­kis­to tre­ba brať na zre­teľ autor­ské prá­va. To­to všet­ko zvy­šu­je pot­re­bu osob­nej zod­po­ved­nos­ti za vý­ber, aby ne­bo­lo mož­né vý­ho­vor­kou na zlo­ži­tosť pro­ce­su os­pra­vedl­niť zlý vý­ber. A te­raz k štan­dar­dom. Štát má šan­cu byť v pop­re­dí tech­nic­ké­ho nap­re­do­va­nia. Vlas­tne má po­vin­nosť pl­niť ta­kú­to ino­va­tív­nu fun­kciu. Ak sa te­da do­hod­ne­me, že pou­ží­vať sa ma­jú ot­vo­re­né štan­dar­dy, je tu veľ­mi za­ují­ma­vé po­le. Na dru­hej stra­ne sú za­beh­nu­té štan­dar­dy v or­ga­ni­zá­ciách, kto­ré ma­jú s ni­mi skú­se­nos­ti, bu­du­jú nad ni­mi iné sys­té­my. Nie som úpl­ne pres­ved­če­ný o tom, že okam­ži­te ušet­rím, ak hneď te­raz pres­ta­nem pou­ží­vať ten­to pros­trie­dok a prej­dem na ot­vo­re­ný. Okam­ži­te ur­či­te nie.

IW: Ne­mu­sí ísť iba o šet­re­nie. Mô­že ísť aj o to, že sa na­sa­dzu­jú tech­no­ló­gie, kto­ré ob­me­dzu­jú pou­ží­va­te­ľov iba na vy­bra­nú pro­prie­tár­nu ap­li­ká­ciu, a to je prob­lém.

Mar­tin Ku­ba­la: Z dl­ho­do­bé­ho hľa­dis­ka je prin­cíp ot­vo­re­nos­ti a rov­na­kej šan­ce pre všet­kých jed­noz­nač­ne prí­nos­ný.

IW: Pre­čo si štát­ne or­ga­ni­zá­cie ne­ro­bia pred ná­ku­pom sof­tvé­ru a har­dvé­ru audit reál­nych po­trieb? Pre­čo si ob­jed­ná­va­jú nad­by­toč­ný po­čet li­cen­cií či vy­be­ra­jú nev­hod­ný li­cenč­ný prog­ram?

Mar­tin Ku­ba­la: Naz­dá­vam sa, že v kaž­dom ob­sta­rá­va­com pro­ce­se sú kon­zul­tan­ti, sú tam prip­ra­ve­né špe­ci­fi­ká­cie. Ke­by sa dôs­led­ne dodr­žia­val pro­ces, kto­rý je navr­hnu­tý, ne­ma­lo by dôjsť k po­ru­še­niam zá­sad zdra­vé­ho ro­zu­mu ani vý­be­ro­vých pra­vi­diel. Ak vznik­ne ne­ja­ké po­doz­re­nie, je to skôr v ľud­skej ro­vi­ne. Čím kom­pli­ko­va­nej­šie sú pred­pi­sy, tým je viac mož­nos­tí na ich obí­de­nie. Za­ují­ma­vé je, že je prob­le­ma­tic­ké za­ška­tuľ­ko­vať vý­be­ro­vé ko­na­nia zlo­ži­tých sys­té­mov aj v pri­vát­nom sek­to­re. My sme te­raz za­ži­li je­den z naj­väč­ších out­sour­cin­go­vých ten­drov na tr­hu, kto­rý zly­hal aj pre­to, že ná­kup­né od­de­le­nie, kto­ré sa mo­men­tál­ne stá­va ab­so­lút­ne nad­ra­de­ným všet­kým os­tat­ným, pre­há­ňa­lo pro­ce­sy vo veľ­kej pri­vát­nej fir­me. Na­ko­niec sna­ha zjed­no­du­šiť veľ­ký out­sour­cin­go­vý kon­trakt na dva či tri pa­ra­met­re vied­la k to­mu, že sa nič ne­vyb­ra­lo a po ro­ku a pol sa vý­be­ro­vé ko­na­nie uzav­re­lo. To­to nie je iba prob­lém štá­tu, vo všeo­bec­nos­ti je prob­lém náj­sť do­dá­va­te­ľa, kto­ré­mu by sa da­lo dô­ve­ro­vať, kto­rý bu­de efek­tív­ny a bu­de aj po­čas pl­ne­nia kon­trak­tu schop­ný me­niť za­da­nie pod­ľa to­ho, ako nap­re­du­je tech­nic­ký vý­voj. Ten­to prob­lém sa tý­ka ce­lé­ho tr­hu. Voľ­ba ná­kup­ných od­de­le­ní nie je v tom­to zmys­le po­zi­tív­na. Či­že na stra­ne zá­kaz­ní­ka sí­ce ini­cia­tí­va vy­chá­dza od od­bor­ní­kov na IT ale­bo fi­nan­čných od­bor­ní­kov, no tí sú nes­kôr zhro­ze­ní, le­bo ce­lé vý­be­ro­vé ko­na­nie nab­ra­lo ne­že­la­ný smer, ale už ne­ma­jú mož­nosť do to­ho za­siah­nuť, le­bo ce­lý pro­ces je už v ru­kách eko­nó­mov a práv­ni­kov. Keď som ro­zo­be­ral naj­väč­šie európ­ske IT pro­jek­ty a zoz­bie­ral som 10 naj­ús­peš­nej­ších out­sour­cin­go­vých pro­jek­tov HP, zis­til som, že se­dem z nich bo­lo sing­le sour­ce. To zna­me­ná, že zá­kaz­ník bez ten­dra do­ho­dol so svo­jím dl­ho­do­bým do­dá­va­te­ľom stra­te­gic­ký kon­trakt, nap­rík­lad na dl­ho­do­bé od­ov­zda­nie ce­lé­ho IT vrá­ta­ne bu­dú­cich ino­vá­cií. A to bo­li naj­ús­peš­nej­šie pro­jek­ty. Ke­by do to­ho vstú­pi­lo ná­kup­né od­de­le­nie, nes­kon­či­lo by sa to tak­to. Čas­to veľ­mi zá­le­ží na tom, aby zá­kaz­ník bol prip­ra­ve­ný, aby ve­del, čo chce a čo ho mo­men­tál­ne IT sto­jí. A to je u nás dosť veľ­ký prob­lém, či už v štát­nych, ale­bo súk­rom­ných fir­mách. My sme te­raz uzav­re­li vo Švaj­čiarsku dvad­sať­roč­ný out­sour­cin­go­vý kon­trakt. To je sku­toč­ne stra­te­gic­ké par­tner­stvo. Ne­viem si pred­sta­viť ná­kup­né od­de­le­nie na Slo­ven­sku, kto­ré by ta­ké­to nie­čo schvá­li­lo. Zá­kaz­ník v pod­sta­te od­ov­zdal ce­lú ino­vá­ciu svoj­ho IT jed­né­mu par­tne­ro­vi. Je to o dô­ve­re, ale, sa­moz­rej­me, sú tam kon­trol­né me­cha­niz­my. Som pres­ved­če­ný, že svet sme­ru­je k ta­kým­to par­tner­stvám.

IW: Aká je ak­tuál­na si­tuácia v OPIS-e a mož­ný bu­dú­ci vý­voj s oh­ľa­dom na blí­žia­ce sa voľ­by a eko­no­mic­kú si­tuáciu v EÚ?

Mar­tin Ku­ba­la: Mu­sí­me si na­sa­diť ru­žo­vé oku­lia­re, le­bo ve­rí­me, že neexis­tu­je al­ter­na­tí­va, kto­rá by ce­lý pro­ces za­sta­vi­la na šesť až dva­násť me­sia­cov. Mno­hí úrad­ní­ci v or­ga­ni­zá­ciách tu­šia, že už ne­bu­dú pri ukon­čo­va­ní pro­jek­tov ale­bo pri ich vy­hod­no­co­va­ní, ale na­priek to­mu ve­ria svo­jim pro­jek­tom. Má­me šťas­tie, že sme v za­ují­ma­vom, ino­va­tív­nom a dy­na­mic­kom pros­tre­dí. Tre­ba za­bud­núť na po­li­ti­ku a za­obe­rať sa len pl­ne­ním ví­zie, kto­rá je po­li­tic­ky neut­rál­na. Čo naj­lep­šie slú­žiť ob­ča­no­vi. Nap­rík­lad ob­čan mu­sí vy­pl­niť svo­je da­ňo­vé priz­na­nie. Pre­čo mu štát ne­poš­le je­ho da­ňo­vé priz­na­nie? Pre­čo nie je štát do­nú­te­ný rea­go­vať okam­ži­te na akú­koľ­vek otáz­ku? Ale­bo pre­čo mám jed­nos­taj za­dá­vať úda­je, kto­ré má iná štát­na or­ga­ni­zá­cia k dis­po­zí­cii? To­to by ma­lo byť san­kcio­no­va­teľ­né. Je to ši­ka­no­va­nie ob­ča­na.

IW: Je eš­te nie­čo iné, čo by moh­lo po­môcť in­for­ma­ti­zá­cii?
Mar­tin Ku­ba­la: Je to vô­ľa zú­čas­tne­ných ľu­dí - na stra­ne zá­kaz­ní­ka úsi­lie pos­tu­po­vať čo naj­pro­fe­sio­nál­nej­šie a na stra­ne do­dá­va­te­ľov prip­ra­ve­nosť zod­po­ved­ne bu­do­vať exper­tí­zu. Pri ne­dos­tat­ku hlav­ne štát­nych zá­ka­ziek je sna­ha zú­čas­tňo­vať sa v kaž­dom ten­dri. Tre­ba sa jas­ne vy­pro­fi­lo­vať, ro­biť to, čo viem, v čom som naj­lep­ší a na čo mám zdro­je. A bu­de­me mu­sieť ro­biť mar­ke­ting IT sek­to­ru. Veď to, čo ro­bí­me, je tu pre ľu­dí, sme­ru­je to k zlep­še­niu si­tuácie na Slo­ven­sku, k ze­fek­tív­ne­niu pro­ce­sov a zvý­še­niu kon­ku­ren­cies­chop­nos­ti kra­ji­ny. To by moh­lo pril­ákať ďal­šie in­ves­tí­cie. Keď sa bu­do­va­li že­lez­ni­ce, ve­ľa ľu­dí tvr­di­lo, že ich mes­to ne­pot­re­bu­je že­lez­ni­cu, le­bo je to ne­bez­peč­né. No už o pár ro­kov zis­ti­li, že mes­to za­čí­na upa­dať. Mám po­cit, že po­kiaľ jas­ne ne­dek­la­ru­je­me nut­nosť zlep­šo­vať in­for­ma­ti­zá­ciu, ne­dos­ta­ne­me sem ani viac in­ves­to­rov s vy­ššou pri­da­nou hod­no­tou. Šan­ca Slo­ven­ska byť za­ují­ma­vou bes­tsho­rin­go­vou al­ter­na­tí­vou ku kla­sic­kým cen­trám na vý­cho­de a zá­ro­veň fun­go­vať ako at­rak­tív­na brá­na do Euró­py pre vý­chod­ných in­ves­to­rov je ta­ká uni­kát­na, že sa mu­sí ma­te­ria­li­zo­vať.

IW: Sú eš­te iné at­rak­tív­ne mož­nos­ti vy­uži­tia in­for­ma­ti­zá­cie ok­rem tých no­to­ric­ky zná­mych, ako je po­dá­va­nie da­ňo­vé­ho priz­na­nia cez inter­net ale­bo to, že štát ne­bu­de od ob­ča­nov vy­ža­do­vať úda­je, kto­ré má k dis­po­zí­cii?

Mar­tin Ku­ba­la: Má­te prav­du, je za­ují­ma­vé, že už toľ­ko o tých­to ve­ciach ho­vo­rí­me, až sa stá­va­jú no­to­ric­ky zná­my­mi. At­rak­tív­ne pre ob­ča­na je jed­no kon­tak­tné mies­to na prís­tup do všet­kých ve­rej­ných or­ga­ni­zá­cií. Aby ne­mu­sel štu­do­vať, kam vša­de mu­sí ísť. Či­že jed­no mies­to, kde ko­mu­ni­ku­je s ce­lou štát­nou sprá­vou. Vy­tvá­ra­jú sa tak rov­na­ké pod­mien­ky pre ob­ča­nov v hlav­nom mes­te aj na opač­nom kon­ci re­pub­li­ky. Ab­so­lút­ne at­rak­tív­ne je pre­po­je­nie všet­kých miest, vy­tvo­re­nie jed­not­né­ho sys­té­mu na kon­tak­to­va­nie a pos­ky­to­va­nie všet­kých slu­žieb. Veľ­mi za­ují­ma­vé sú aj ve­ci v ob­las­ti zdra­vot­níc­tva. Ale to sú no­to­ric­ky zná­me zá­le­ži­tos­ti. Či už ide o kon­tro­lu, ale­bo za­ve­de­nie pro­ce­sov e-me­di­ká­cie. Za­ve­de­ním zá­klad­ných fun­kcií sa zá­sad­ne ze­fek­tív­ňu­je vy­uží­va­nie pros­tried­kov. Ce­lý sys­tém je pod­stat­ne lep­šie kon­tro­lo­va­teľ­ný. Na dru­hej stra­ne mož­nosť okam­ži­té­ho prís­tu­pu k in­for­má­ciám o zdra­ví člo­ve­ka, k je­ho zdra­vot­nej do­ku­men­tá­cii, röntge­no­vým sním­kam, ce­lej his­tó­rii je­ho zdra­vot­né­ho sta­vu. Ho­vo­rí­me o jed­nej iden­ti­fi­kač­nej kar­te, a to aj v sú­vis­los­ti so zdra­vot­ným sta­vom. Nap­rík­lad v prí­pa­de nú­dze mô­že mať le­kár pr­vej po­mo­ci veľ­mi ope­ra­tív­ny prís­tup ku všet­kým in­for­má­ciám za­chra­ňu­jú­cim ži­vot. Veľ­mi at­rak­tív­ne je mať je­den pro­ces a jed­no za­ria­de­nie na prís­tup ku všet­kým ve­rej­ným služ­bám. Dá­va­me tak ob­ča­no­vi kľúč na elek­tro­nic­kú ko­mu­ni­ká­ciu s ce­lou štát­nou sprá­vou. Veľ­ký zá­ujem o za­po­je­nie za­čí­na­jú pre­ja­vo­vať aj ko­mer­čné or­ga­ni­zá­cie.

IW: Čo všet­ko sa plá­nu­je dať na elek­tro­nic­kú iden­ti­fi­kač­nú kar­tu?

Mar­tin Ku­ba­la: Mo­men­tál­ne o tom štát­ne in­šti­tú­cie de­ba­tu­jú. Cie­ľom za­ve­de­nia elek­tro­nic­kej iden­ti­fi­kač­nej kar­ty je zlep­šiť prís­tup ob­ča­nov k elek­tro­nic­kým služ­bám štá­tu a vy­tvo­riť tran­spa­rent­ný a audi­to­va­teľ­ný elek­tro­nic­ký styk. Pr­vý krok je uro­biť bez­peč­nú iden­ti­fi­ká­ciu a auten­ti­fi­ká­ciu ob­ča­na, dr­ži­te­ľa kar­ty, v elek­tro­nic­kom pros­tre­dí. Ten sa po auten­ti­fi­ká­cii mô­že dos­tať kde­koľ­vek v rám­ci pros­tre­dia eGo­ver­nmen­tu, eHealth a pos­tup­ne aj v iných ob­las­tiach ko­mer­čných elek­tro­nic­kých slu­žieb (eSer­vi­ces) pres­ne pod­ľa nas­ta­ve­ných op­ráv­ne­ní. Ako sme už spo­mí­na­li, kar­ta umož­ní prís­tup k mno­hým služ­bám a úda­jom z cen­trál­nych re­gis­trov a da­ta­báz, napr. k zdra­vot­ným úda­jom, k úda­jom z evi­den­cie vo­zi­diel, úda­jom z ka­tas­tra atď. Sú ob­rov­ské mož­nos­ti vy­užiť tie­to elek­tro­nic­ké kar­ty napr. v ob­las­ti dop­ra­vy, na vy­ba­vo­va­nie so­ciál­nych dá­vok atď. Mož­nos­tí je ve­ľa. Väč­ši­nu ka­riet z pe­ňa­žen­ky mož­no nah­ra­diť je­di­nou.

IW: A čo elek­tro­nic­ký pod­pis?

Mar­tin Ku­ba­la: Kar­ta je kon­ci­po­va­ná tak, aby moh­la byť no­si­čom za­ru­če­né­ho elek­tro­nic­ké­ho pod­pi­su, pres­nej­šie kľú­čo­vé­ho pá­ru a kva­li­fi­ko­va­né­ho cer­ti­fi­ká­tu. Roz­ší­re­nie je­ho pou­ží­va­nia však bu­de zá­vi­sieť od po­nu­ky slu­žieb.

IW: Plá­nu­je sa vy­uži­tie tej­to kar­ty aj na elek­tro­nic­ké hla­so­va­nie?

Mar­tin Ku­ba­la: E-vo­ting nás veľ­mi za­ují­ma. Mô­že ov­plyv­niť vo­leb­né de­mok­ra­ti­zač­né pos­tu­py a prin­cí­py v kra­ji­ne. Iden­ti­fi­ká­cia člo­ve­ka vo­li­ča umož­ňu­je brať týž­den­né re­fe­ren­cie. Ne­hod­no­tím, či je to správ­ne ale­bo nes­práv­ne, ale tech­no­lo­gic­ky je to ab­so­lút­ne mož­né. Člo­vek sa mô­že pria­mo zú­čas­tňo­vať na de­mok­ra­cii kaž­dú mi­nú­tu.

IW: De­ba­ty oh­ľa­dom eID sú za­tiaľ iba v ro­vi­ne úvah ale­bo už exis­tu­jú kon­krét­ne ter­mí­ny?

Mar­tin Ku­ba­la: Sú tam pres­né ter­mí­ny. Na kon­ci toh­to ro­ka už bu­de k dis­po­zí­cii kar­ta pre ob­ča­na. Kar­ty sa už pos­ky­tu­jú na tes­to­va­nie. Sú­čas­né štát­ne or­gá­ny ma­jú zá­ujem zjed­no­tiť via­ce­ré ini­cia­tí­vy prá­ve oh­ľa­dom elek­tro­nic­kej kar­ty eID. Ne­dáv­no parla­ment schvá­lil no­ve­lu zá­ko­na o ob­čian­skych preu­ka­zoch. To zna­me­ná, že naj­nes­kôr v de­cem­bri sa za­čnú vy­dá­vať.

IW: Ďaku­je­me za roz­ho­vor.