
Z kuchyne Ministerstva vnútra SR sa nedávno pred zraky verejnosti dostal
návrh novely policajného zákona. Zaujímavosťou okrem pomerne komplexnej úpravy poskytovania informácií a osobných údajov v rámci EÚ je hlavne nový § 33 (bod 19) Oprávnenie na údaje vytvorené prevádzkou internetu.
Pokiaľ tento materiál prejde celú strastiplnú cestu procesu normotvorby bez zásadných zmien, bude si môcť policajt pri plnení všetkých svojich úloh určených policajným zákonom pýtať od prevádzkovateľa webového servera a poskytovateľa pripojenia do internetu tzv. logovacie súbory.
Okrem logov si však policajt bude môcť k plneniu vybraných úloh vypýtať akékoľvek informácie vrátane
osobných údajov klientov spoločnosti. Rozsah osobných údajov, ktoré bude môcť policajt takto požadovať, je obmedzený na meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu.
Pri akých vybraných úlohách by mal mať policajt takéto oprávnenia?
• ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku,
• odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,
• odhaľovanie daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
• vyšetrovanie o trestných činoch,
• boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,
• zaistenie osobnej bezpečnosti prezidenta, premiéra a iných vybraných osôb,
• ochrana vybraných objektov,
• odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov,
• pátranie po osobách a pátranie po veciach,
• poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
• kriminalisticko-expertízna a znalecká činnosť.
Navrhovaná úprava by podľa
dôvodovej správy mala policajtom pomôcť v boji proti detskej pornografii, softvérovému pirátstvu, útokom hackerov, poplašným správam či ohováraniu. Aj za súčasného stavu je však možné dostať sa k týmto údajom a donútiť prevádzkovateľa webového servera a poskytovateľa internetového pripojenia dáta vydať. Proces je však zložitejší, lebo nadväzuje na súhlas predsedu senátu súdu alebo prokurátora. Takýto postup sa policajtom zrejme zdá pomalý a neefektívny.
Nie je to prvýkrát, čo sa ministerstvo vnútra pokúša o čosi podobné. Pokus zbaviť sa súhlasu súdu či prokurátora tu bol aj minulý rok. Schovaný bol za harmonizačnú
novelu zákona o elektronických komunikáciách. Vtedy sa proti týmto snahám postavilo ministerstvo spravodlivosti, generálny prokurátor, ale aj Úrad na ochranu osobných údajov. Skončilo sa to ústupom, na ktorý „vnútraci“ zavelili, hoci v médiách sa nechali počuť, že to skúsia inou cestou.
Zdá sa teda, že „cesta“ je na svete. Uvidíme, či bude zarúbaná ochrancami základných ľudských práv a slobôd alebo sa to ministerstvu tentoraz podarí.
O autorovi
Rastislav Turek je nezávislý bezpečnostný konzultant a člen organizácie OWASP. Prispieva na známy blog o bezpečnosti blog.synopsi.com.
Zdroj: Synopsi Blog