Bezpečnosť oddelených sietí

network_security.jpg Fy­zic­ké od­de­le­nie po­čí­ta­čo­vej sie­te je jed­no z mož­ných rie­še­ní, ako za­bez­pe­čiť veľ­mi cit­li­vé sie­te. Od­de­le­né sie­te vy­uží­va­jú pre­važ­ne bez­peč­nos­tné zlož­ky. Náj­de­me ich zvy­čaj­ne v ar­má­de, po­li­caj­ných zlož­kách či taj­ných služ­bách. No aj ce­lý rad ko­mer­čných or­ga­ni­zá­cií dis­po­nu­je ta­ký­mi­to sie­ťa­mi. Ide nap­rík­lad o sie­te v prie­my­sel­ných pod­ni­koch, kde ria­dia po­čí­ta­če vý­rob­ný pro­ces. Zá­klad­ná my­šlien­ka je od­de­liť fi­rem­nú sieť ale­bo jej časť od inter­ne­tu tak, aby ne­bo­lo mož­né ko­mu­ni­ko­vať akým­koľ­vek spô­so­bom pria­mo. Na pr­vý poh­ľad je to ideál­ne rie­še­nie na do­siah­nu­tie bez­peč­nos­ti dát na ta­kej­to sie­ti. Je to však nao­zaj tak, že dá­ta v od­de­le­ných sie­ťach sú bez­peč­né?

Aj od­de­le­né sie­te mô­žu byť na­pad­nu­té, ak sa ne­dodr­ží množ­stvo zá­sad tý­ka­jú­cich sa pou­ží­va­nia a za­bez­pe­če­nia ta­kej­to sie­te. Aj tu sa uka­zu­je, že bez­peč­nosť sa ne­tý­ka len jed­né­ho kom­po­nen­tu, ale o ce­lé­ho ra­du vrs­tiev, kto­ré v ko­neč­nom dôs­led­ku roz­ho­du­jú o bez­peč­nos­ti. Poz­ri­me sa pre­to na niek­to­ré zá­sad­né po­žia­dav­ky na od­de­le­nú sieť, aby sme ju moh­li po­va­žo­vať za bez­peč­nú.

„Kam ne­ve­dú drô­ty, tam sa pac­ke­ty ne­dos­ta­nú."
(Ci­tát nez­ná­me­ho bez­peč­nos­tné­ho kon­zul­tan­ta.)

Fy­zic­ká bez­peč­nosť
Tým, že sme sa roz­hod­li na­šu sieť fy­zic­ky od­de­liť od inter­ne­tu, sme za­brá­ni­li to­mu, aby sa útoč­ník ve­del do sie­te pri­po­jiť vzdia­le­ne. Zá­ro­veň však tre­ba za­bez­pe­čiť to, aby sa k prís­tu­po­vým bo­dom sie­te nik­to ne­dos­tal fy­zic­ky. Fy­zic­ké za­bez­pe­če­nie pri roz­sia­hlej­ších sie­ťach je ťaž­šia úlo­ha. Útoč­ník mô­že osob­ne pre­nik­núť do bu­do­vy a pri­po­jiť svoj po­čí­tač do od­de­le­nej sie­te. Mož­no si aj pres­ta­viť, že útoč­ník do sie­te pri­po­jí len ma­lý bez­drô­to­vý sme­ro­vač, kto­rý niek­de scho­vá (pod stôl ale­bo za skri­ňu). Za­is­te­nie fy­zic­kej bez­peč­nos­ti ob­jek­tov, kde sa prí­poj­né bo­dy na­chá­dza­jú, je pre­to kľú­čo­vé. Kon­tro­la po­hy­bu za­mes­tnan­cov aj náv­štev bu­de vy­ža­do­vať zvý­še­nú po­zor­nosť. Pro­ti ne­le­gál­ne­mu pri­po­je­niu cu­dzo­ro­dých za­ria­de­ní sa mož­no brá­niť niek­to­rou z tech­ník Network Ac­cess Con­trol. Mô­že­te vy­užiť nap­rík­lad ove­ro­va­nie 802.1x, kto­ré však mô­že pred­sta­vo­vať prob­lém na star­ších sys­té­moch ale­bo na sys­té­moch, kto­ré ne­do­vo­ľu­jú in­šta­lo­vať roz­ši­ru­jú­ci sof­tvér. Ďal­šia mož­nosť je uzam­knu­tie por­tov na pre­pí­na­či na kon­krét­ne MAC ad­re­sy (port se­cu­ri­ty), ale aj tam sa mô­žu vy­skyt­núť prob­lé­my. Zá­kla­dom je mať pre­pí­na­če, kto­ré tie­to kon­fi­gu­rá­cie umož­ňu­jú.

Bez­drô­to­vé tech­no­ló­gie - veľ­ký prob­lém
Ako sme už naz­na­či­li v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku, útoč­ní­ko­vi, kto­rý fy­zic­ky pre­nik­ne k sie­ti, mô­že sta­čiť dos­lo­va pár mi­nút na to, aby do niek­to­ré­ho zo sie­ťo­vých por­tov pri­po­jil ho­ci bez­drô­to­vý sme­ro­vač a veľ­mi ľah­ko a efek­tív­ne tak vy­tvo­ril bez­drô­to­vé pre­mos­te­nie do od­de­le­nej sie­te. Je te­da zrej­mé, že ci­tát na za­čiat­ku nep­la­tí tak úpl­ne dos­lo­va. Tým, kto nám spus­tí bez­drô­to­vý „most", ne­mu­sí byť len útoč­ník zvon­ku, ale aj niek­to zo za­mes­tnan­cov or­ga­ni­zá­cie. Ne­mu­sí sa tak stať vždy s úmys­lom poš­ko­diť bez­peč­nosť, mô­že ísť čis­to len o ľud­skú po­hodl­nosť. Pou­ží­va­te­lia i ad­mi­nis­trá­to­ri pre­vádz­ky si ob­čas chcú uro­biť ži­vot jed­no­duch­ším a do sie­te tak za­pá­ja­jú po­dob­né bez­drô­to­vé za­ria­de­nia. Nap­rík­lad pre­to, aby ne­mu­se­li cho­diť cez chod­bu, keď pot­re­bu­jú nie­čo nas­ta­viť. Mos­tom do od­de­le­nej sie­te mô­že byť aj bež­ný pre­nos­ný po­čí­tač so za­pnu­tým Wi-Fi ale­bo blue­toot­ho­vým roz­hra­ním. A ani tu ne­mu­sí ísť o úmy­sel na­rú­šať bez­peč­nosť, ale len ne­ve­do­mé sprá­va­nie bež­né­ho pou­ží­va­te­ľa. Pro­ti ne­le­gál­ne nain­šta­lo­va­ným bez­drô­to­vým vstu­pom sa mož­no brá­niť mno­hý­mi spô­sob­mi. Pr­vá vrstva bez­peč­nos­ti by ma­la byť ur­či­te na úrov­ni fy­zic­ké­ho por­tu, ako sme už spo­me­nu­li. Na úrov­ni jed­not­li­vých kon­co­vých sta­níc je vhod­né nas­ta­viť fi­rewallo­vé po­li­ti­ky tak, aby ne­bo­lo mož­né ko­mu­ni­ko­vať cez bez­drô­to­vé adap­té­ry a zá­ro­veň cez adap­té­ry fy­zic­ky. Na­ko­niec sa mož­no vy­ba­viť de­tek­tor­mi bez­drô­to­vých sie­tí, či už vo for­me špe­cia­li­zo­va­ných za­ria­de­ní, ale­bo v po­do­be ma­lých PDA so sof­tvé­rom na vy­hľa­dá­va­nie, nap­rík­lad aj skry­tých sie­tí. Exis­tu­jú ko­mer­čné de­tek­to­ry v po­do­be jed­noú­če­lo­vých za­ria­de­ní či špe­ciál­nych ka­riet Wi-Fi do po­čí­ta­čov. Jed­no­du­chý de­tek­tor si mož­no pos­ta­viť z kva­lit­nej bez­drô­to­vej kar­ty a star­šie­ho po­čí­ta­ča s OS Li­nux a sof­tvé­ru, ako je nap­rík­lad Kis­met. Ne­za­bú­daj­me, že tech­no­ló­gií Wi-Fi je veľ­ké množ­stvo a tre­ba mať vy­ba­ve­nie, kto­ré za­chy­tí všet­ky dos­tup­né štan­dar­dy, a to aj na za­ká­za­ných ka­ná­loch.

Raz v od­de­le­nej sie­ti, ino­ke­dy za­se v inter­ne­te
Čas­tý prob­lém je pri­pá­ja­nie za­ria­de­nia, kto­ré sa pri­pá­ja do inter­ne­tu, do od­de­le­nej sie­te. Ak do­chá­dza k strie­da­vé­mu za­pá­ja­niu no­te­boo­ku z jed­nej do dru­hej sie­te, strá­ca tak od­de­le­nosť sie­te prak­tic­ký zmy­sel. Mož­no si veľ­mi ľah­ko pred­sta­viť, že útoč­ník sa za­me­ria prá­ve na tie­to no­te­boo­ky. Po­da­rí sa mu ich kom­pro­mi­to­vať a vy­ba­viť vhod­ným útoč­ným sof­tvé­rom tak, aby no­te­book v prí­pa­de za­po­je­nia do od­de­le­nej sie­te zís­ka­val in­for­má­cie a po pri­po­je­ní do ve­rej­nej sie­te ich od­ov­zdal útoč­ní­ko­vi. Je ne­vyh­nut­né, aby do sie­te bo­li za­po­je­né iba le­gál­ne za­ria­de­nia a zá­ro­veň tým­to za­ria­de­niam bo­lo zne­mož­ne­né, aby sa moh­li pri­po­jiť do inej ako vlas­tnej sie­te. To mož­no opäť do­siah­nuť pot­reb­nou po­li­ti­kou osob­né­ho fi­rewal­lu. Prík­la­dom ta­ké­ho­to úto­ku bol červ Stuxnet, kto­rý na­pá­dal po­čí­ta­če s vý­vo­jo­vým pros­tre­dím na ov­lá­da­nie prie­my­sel­ných po­čí­ta­čov a cez ne po­tom in­fi­ko­val up­ra­ve­ným ov­lá­da­cím prog­ra­mom prie­my­sel­ný po­čí­tač. Tu je, sa­moz­rej­me, otáz­ka, ako za­bez­pe­čiť vý­me­nu dát me­dzi od­de­le­nou sie­ťou a „zvyš­kom sve­ta". Vy­mie­ňať by sa ma­li len dá­to­vé sú­bo­ry. Ale ani to nie je zá­ru­kou bez­peč­nos­ti, pre­to­že dá­to­vé sú­bo­ry tiež mô­žu niesť útoč­né kó­dy. Pre­to by v od­de­le­nej sie­ti ma­la exis­to­vať pro­ce­dú­ra na ich kon­tro­lu. Sú­bor sa mô­že na na­pad­nu­tom stro­ji zdať v po­riad­ku, až pres­kú­ma­ním na ne­na­ka­ze­nom sys­té­me sa da­jú od­ha­liť je­ho mo­di­fi­ká­cie.

Čo s ví­rus­mi, čer­va­mi a ďal­šou há­ve­ďou?
Naj­sil­nej­ší vek­tor ší­re­nia v dneš­nej do­be je ne­po­chyb­ne webo­vé pros­tre­die. Pre­važ­ná väč­ši­na ne­bez­peč­né­ho kó­du sa dos­tá­va do sta­níc stiah­nu­tím z webu či na­pad­nu­tím pre­hlia­da­ča cez ich zra­ni­teľ­nosť. Dru­hý vek­tor je stá­le eš­te elek­tro­nic­ká poš­ta. No ob­jem škod­li­vé­ho kó­du ší­re­ný cez e-mai­lo­vú služ­bu kle­sá. V od­de­le­nej sie­ti nás tie­to dva vek­to­ry trá­piť ne­mu­sia, os­tá­va nám tak ďal­ší v po­ra­dí, a to vy­me­ni­teľ­né mé­diá, v pr­vom ra­de USB flash dis­ky. Kon­tro­la či blo­ká­cia vy­me­ni­teľ­ných mé­dií je te­da dô­le­ži­tá sú­časť ob­ra­ny. V sú­čas­nos­ti sa väč­ši­na škod­li­vé­ho kó­du po na­pad­nu­tí stro­ja bu­de sna­žiť ko­mu­ni­ko­vať do inter­ne­tu. Cie­ľom úto­kov je zvy­čaj­ne vy­ťa­že­nie dát, prí­pad­ne pro­ce­so­ro­vé­ho vý­ko­nu. Dá­ta sa zís­ka­va­jú z na­pad­nu­tých sys­té­mov a od­osie­la­jú ma­ji­te­ľo­vi úto­ku. V od­de­le­nej sie­ti ten­to kla­sic­ký prís­tup ne­po­chyb­ne zly­há.

Tren­dom dneš­ných ne­bez­peč­ných kó­dov je však ich vy­so­ká špe­cia­li­zá­cia. Úto­ky sú pí­sa­né pre kon­krét­nu obeť. Je te­da mož­né, že star­šie ploš­né hroz­by zly­ha­jú, ale mo­der­né, na­pí­sa­né pria­mo na na­šu sieť, mô­žu byť po­ten­ciál­ne ús­peš­né. Ne­bez­peč­ný kód mô­že vy­užiť prá­ve spo­me­nu­té po­chy­be­nia ako bez­drô­to­vý „most" či no­te­book pri­pá­ja­ný do oboch sie­tí. Nik­dy sa nes­po­lie­haj­te na to, že ne­bez­peč­ný kód do na­šej sie­te ne­mô­že pre­nik­núť. Anti­mal­vé­ro­vá ochra­na má zmy­sel ako ďal­šia vrstva bez­peč­nos­ti. De­tek­cia ne­bez­peč­né­ho kó­du vnút­ri na­šej sie­te je znám­kou to­ho, že os­tat­ná ochra­na zly­ha­la. Z rov­na­ké­ho dô­vo­du je dob­ré mať in­šta­lo­va­né sie­ťo­vé sys­té­my pre­ven­cie na­ru­še­nia. Kaž­dá ďal­šia vrstva po­sil­ňu­je cel­ko­vú úro­veň ochra­ny. V niek­to­rých prí­pa­doch ne­mož­no na kon­co­vej sta­ni­ci na­sa­diť aký­koľ­vek bez­peč­nost­ný sof­tvér, po­tom je sie­ťo­vý sys­tém pre­ven­cie na­ru­še­nia ne­vyh­nut­nou sú­čas­ťou na do­siah­nu­tie as­poň ur­či­tej úrov­ne bez­peč­nos­ti.

Ne­bez­peč­ný kód ne­mu­sí mať za úlo­hu vy­niesť zo sie­te iba in­for­má­cie, ale mô­že byť pí­sa­ný tak, aby spô­so­bil ško­dy na dá­tach ale­bo nap­rík­lad vo vý­ro­be.

Zá­pla­ty
Zá­pla­to­va­nie v od­de­le­ných sie­ťach je rov­na­ko ne­vyh­nut­né ako v sie­ťach ko­mu­ni­ku­jú­cich s inter­ne­tom. Dô­vo­dy na ap­li­ko­va­nie pra­vi­del­ných zá­plat sú veľ­mi po­dob­né ako v prí­pa­de pou­ží­va­nia anti­mal­vé­ro­vých rie­še­ní. Škod­li­vý kód, kto­rý vnik­ne do od­de­le­nej sie­te, sa bu­de chcieť ší­riť rov­na­ko ako v akej­koľ­vek sie­ti a bu­de zneu­ží­vať zra­ni­teľ­nos­ti v ap­li­ká­ciách či ope­rač­ných sys­té­moch. Zá­pla­ta je te­da ďal­šia ob­ran­ná vrstva, kto­rá má za úlo­hu blo­ko­vať ší­re­nie útoč­ných kó­dov. Pro­ce­dú­ra ak­tua­li­zá­cií ap­li­ká­cií a ope­rač­ných sys­té­mov bu­de vy­ža­do­vať veľ­mi prís­ny re­žim a doh­ľad. V tom­to prí­pa­de sa ne­vyh­ne­me pre­su­nu spus­ti­teľ­ných sú­bo­rov z inter­ne­to­vej zó­ny do od­de­le­nej zó­ny. Ten­to pro­ces by sa mo­hol stať ter­čom úto­ku.

Zá­ver
Fy­zic­ké od­de­le­nie pri­ná­ša ok­rem zvý­še­nia bez­peč­nos­ti aj ce­lý rad ob­me­dze­ní pre pou­ží­va­te­ľov. Vždy tre­ba veľ­mi dob­re zvá­žiť, čo nám opat­re­nie pri­ná­ša a čo nám zá­ro­veň be­rie. Ur­či­te ne­mož­no fy­zic­ky od­de­le­né sie­te po­va­žo­vať za bez­peč­né len z to­ho dô­vo­du, že k nim ne­ve­dú pria­mo „drô­ty". Na to, aby bo­la sieť nao­zaj bez­peč­ná, tre­ba uro­biť ce­lý rad kro­kov a pou­žiť množ­stvo tech­no­ló­gií. Kaž­dý dob­re za­bez­pe­če­ný sys­tém sa skla­dá z mno­hých vrs­tiev bez­peč­nos­ti. Fy­zic­ké od­de­le­nie sie­te je len jed­na z nich. Väč­ši­na zá­sad, kto­ré sme tu spo­me­nu­li, pla­tí aj pre sie­te, kto­ré sú „iba" za fi­rewallom. V od­de­le­nej sie­ti sú však mož­no eš­te dô­le­ži­tej­šie, pre­to­že ich po­ru­šo­va­ním strá­ca­me tú nák­lad­ne za­pla­te­nú vý­ho­du od­de­le­nej sie­te.

Tvr­de­nie, že „kam ne­ve­dú drô­ty, sa pac­ke­ty ne­dos­ta­nú", je mož­no čias­toč­ne prav­di­vé, ale v ko­neč­nom dôs­led­ku sa­mo od­de­le­nie ne­rie­ši kva­lit­nú kom­plexnú bez­peč­nosť.

martin_meduna.jpg Mar­tin Me­du­na
Autor pra­cu­je ako bez­peč­nost­ný kon­zul­tant, Sym­an­tec.



Ohodnoťte článok:
   
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Hac­ke­ri vy­ra­di­li z pre­vádz­ky The Pi­ra­te Bay, kto za tým bol?
(Publikované pred 2 dňami) Stránka Pirate Bay, zameraná na zdieľanie torrentov, bola mimo prevádzky. Jej niekoľkohodinové výpadky sú pomerne bežné, ale teraz bola nedostupná viac ako 24 hodín. Podľa servera TorrentFreak by za tým mohla byť skupina Anonymous. čítať »
 
Služ­ba Pi­ra­te Pay blo­ku­je ne­le­gál­ne torren­ty
(Publikované pred 4 dňami) Začínajúca ruská firma Pirate Pay si nekladie menší cieľ ako zbaviť internet pirátov. Aj vďaka výdatnej 100 000-dolárovej pomoci od Microsoftu pracuje na nástrojoch, ktoré znemožnia zdieľanie torrentov v čase kinopremiér filmov. čítať »
 
FBI chce od­po­čú­vať, čo si ho­vo­rí­me aj cez Sky­pe, Fa­ce­book a Gmail
(Publikované pred týžňom) FBI žiada internetové spoločnosti, aby umožnili jednoduchší prístup k internetovým dátam a k ich dekódovaniu. Argumentuje tým, že komunikácia sa stále viac presúva do on-line roviny a klasické odpočúvanie telefonických hovorov je čoraz menej efektívne. čítať »
 
Mi­lió­ny pou­ží­va­te­ľov Fa­ce­boo­ku si ne­me­nia nas­ta­ve­nie súk­ro­mia
(Publikované pred týžňom) Hoci počet všetkých aktívnych používateľov Facebooku atakuje hranicu jednej miliardy, milióny používateľov ignorujú alebo nevedia o možnosti prispôsobenia si nastavenia súkromia. čítať »
 
Mul­tip­lat­for­mo­vý škod­li­vý sof­tvér pri­chá­dza na scé­nu
(Publikované pred 2 týžňami) Spoločnosti zameriavajúce sa na bezpečnosť IT objavili nový typ malvéru označovaného ako Trojan.Maljava. Ten používa rovnakú zraniteľnosť v jazyku Java ako Flashback, ktorý napadol státisíce počítačov Mac. čítať »