Ako zabrániť detskej obezite – novinky zo štúdie IDEFICS

Mo­ti­vá­cia de­tí k cvi­če­niu vy­tvo­re­ním pros­tre­dia s dos­tat­kom ze­le­ne, špor­to­vých areálov a ih­rísk mô­že byť jed­no­du­chou ces­tou bo­ja pro­ti det­skej obe­zi­te. Zá­ro­veň sa ro­di­čia mu­sia ubez­pe­čiť, že ich de­ti ma­jú dos­ta­tok noč­né­ho spán­ku. To­to sú ne­dáv­ne vý­sled­ky pro­jek­tu IDE­FICS (Iden­ti­fi­ca­tion and pre­ven­tion of Di­eta­ry- and li­fes­ty­le-in­du­ced Health EF­fects In Children and in­fantS), kto­rý schvá­li­la Európ­ska ko­mi­sia.

Roz­siah­la európ­ska štú­dia IDE­FICS - ten­to pro­jekt skú­ma zdra­vot­né účin­ky vý­ži­vy, ži­vot­né­ho štý­lu a spo­lo­čen­ské­ho pros­tre­dia u európ­skych de­tí vo ve­ku 2 - 10 ro­kov. Vý­skum­ní­ci vy­pra­co­va­li, im­ple­men­to­va­li a na­ko­niec vy­hod­no­ti­li kon­krét­ne prís­tu­py za­me­ra­né na re­duk­ciu pre­va­len­cie cho­rôb za­prí­či­ne­ných vý­ži­vou a ži­vot­ným štý­lom. Ne­dáv­no tak­tiež sprís­tup­ni­li svo­je no­vé vý­znam­né vý­sled­ky k tej­to štú­dii.

Ná­rast ob­je­mov pá­sa od se­ve­ru až k ju­hu
Štú­dia uká­za­la, že asi pä­ti­na de­tí je pos­tih­nu­tá nad­vá­hou ale­bo obe­zi­tou. Všeo­bec­ne v rám­ci Euró­py má nad­vá­hu viac di­ev­čat ako chlap­cov vo ve­ku 10 ro­kov. Me­dzi sle­do­va­ný­mi kra­ji­na­mi IDE­FICS bo­la pre­va­len­cia obéz­nych de­tí v juž­nej čas­ti Euró­py vy­ššia (až do 20 %) ako v se­ver­nej (me­nej ako 5 %) (viď obr.). To­to je v sú­la­de s vy­ššou frek­ven­ciou je­de­nia po­čas sle­do­va­nia TV v juž­nej čas­ti v po­rov­na­ní so se­ver­nou čas­ťou Euró­py; švéd­ske de­ti to ro­bi­li z ča­su na čas, kým asi tri štvr­ti­ny ta­lian­skych de­tí jed­li vždy pri TV. Eš­te tre­ba zis­tiť, či mô­že byť je­de­nie po­čas sle­do­va­nia TV fak­to­rom, kto­rý sú­vi­sí so vzni­kom obe­zi­ty.

Preh­ľad IDE­FICS uká­zal, že švéd­ske de­ti pi­li naj­men­šie množ­stvo cuk­rom sla­de­ných neal­ko­ho­lic­kých ná­po­jov. Tiež - v sú­la­de s kul­túr­ny­mi ná­vyk­mi - žiad­ne švéd­ske di­eťa neuvie­dlo, že kon­zu­mu­je viac ako 3 cuk­rí­ky za týž­deň a iba 1 % de­tí uvie­dlo, že kon­zu­mu­je čo­ko­lá­du a cuk­rí­ky čas­tej­šie ako 3 ra­zy do týž­dňa. Kon­zu­mu­jú aj veľ­mi má­lo su­šie­nok a ko­lá­čov. Tak­mer 40 % švéd­skych de­tí uvie­dlo, že as­poň raz den­ne kon­zu­mu­je čer­stvé ovo­cie, a tiež je tu naj­vyš­šia kon­zu­má­cia čer­stvej ze­le­ni­ny, pri­čom tak­mer 60 % uvie­dlo, že ju kon­zu­mu­je 1 až 3 ra­zy do týž­dňa. To­to sprá­va­nie úz­ko sú­vi­sí s vy­vá­že­nou stra­vou ob­sa­hu­jú­cou množ­stvo ovo­cia a ze­le­ni­ny, pri­čom slad­kos­ti a čo­ko­lá­da pred­sta­vu­jú len ob­čas­nú maškr­tu.

V prie­me­re asi po­lo­vi­ca pred­škol­ských de­tí (2 až 6 ro­kov) uvied­la, že kon­zu­mu­je te­pel­ne up­ra­ve­nú ze­le­ni­nu naj­me­nej raz za deň s vý­nim­kou Cyp­ru a Ta­lian­ska, kde bol ten­to po­diel iba 20 %. Keď­že prí­jem te­pel­ne up­ra­ve­nej ze­le­ni­ny u väč­ších de­tí bol niž­ší, tre­ba za­me­rať úsi­lie na za­cho­va­nie, prí­pad­ne zvý­še­nie príj­mu ze­le­ni­ny.

Dos­ta­tok spán­ku pre štíh­lu lí­niu
Jed­ným z kľú­čo­vých vý­sled­kov štú­die IDE­FICS je poz­na­tok, že exis­tu­je vý­raz­ná sú­vis­losť me­dzi tr­va­ním spán­ku a ri­zi­kom vzni­ku nad­vá­hy a obe­zi­ty. Ved­ci po­čí­ta­li ho­di­ny spán­ku od pon­del­ka do štvr­tka ako mie­ru zvy­čaj­né­ho spán­ku. U pred­škol­ských de­tí, kto­ré spá­va­li v no­ci me­nej ako 9 ho­dín, bo­lo vý­znam­ne vy­ššie ri­zi­ko, že bu­dú mať nad­vá­hu. Ok­rem to­ho, u škol­ských de­tí, kto­ré spá­va­li me­nej ako 11 ho­dín, bo­lo o 40 % vy­ššie ri­zi­ko, že bu­dú mať nad­vá­hu, a do­kon­ca o 300 % vy­ššie ri­zi­ko v prí­pa­de, že spá­va­li me­nej ako 9 ho­dín. Po­ten­ciál­ny čas spa­nia trá­vi­li de­ti zvy­čaj­ne sle­do­va­ním TV ale­bo vi­deoh­ra­mi. To­to sa vzťa­hu­je hlav­ne na chlap­cov. Za­bez­pe­če­nie dos­tat­ku spán­ku u de­tí mô­že byť te­da jed­nou zo stra­té­gií bo­ja pro­ti det­skej obe­zi­te, čo zna­me­ná, že tre­ba ob­me­dziť čas sle­do­va­nia mé­dií.

Pros­tre­die pod­po­ru­jú­ce po­hyb
Štú­dia IDE­FICS uká­za­la, že de­ti, kto­ré sa viac po­hy­bo­va­li (špor­to­va­li ale­bo cho­di­li do ško­ly pe­šo/na bi­cyk­li) a de­ti, kto­ré trá­vi­li pred ob­ra­zov­kou (TV, DVV, po­čí­tač) me­nej ako 14 ho­dín týž­den­ne, bo­li me­nej ná­chyl­né na nad­vá­hu či obe­zi­tu. De­ti bo­li tiež pod­ro­be­né be­ho­vé­mu tes­tu na zis­te­nie te­les­nej kon­dí­cie. Pod­ľa oča­ká­va­nia, chlap­ci sú na tom lep­šie ako di­ev­ča­tá. Keď však po­rov­ná­me 6- a 9-roč­ných chlap­cov a di­ev­ča­tá, vid­no, že úro­veň te­les­nej zdat­nos­ti kle­sá.

Je te­da zrej­mé, že mu­sí­me de­ti sti­mu­lo­vať, aby sa viac hý­ba­li. Vý­skum­ní­ci sle­do­va­li 344 žia­kov v Ne­mec­ku, aby zis­ti­li, či ich kaž­do­den­ný po­hyb je v sú­la­de s dos­tup­nos­ťou po­hy­bu v da­nom pros­tre­dí. Dos­tup­nosť po­hy­bu bo­la de­fi­no­va­ná ako pre­po­je­nie na ces­ty, hus­to­ta chod­ní­kov a cyk­lis­tic­kých trás, množ­stvo a vzdia­le­nosť ih­rísk, voľ­ných ze­le­ných pries­to­rov a špor­to­vísk. Pod­ľa ro­di­čov, de­ti ži­jú­ce v ob­las­tiach s vy­ššou dos­tup­nos­ťou po­hy­bu (dob­rý prís­tup k hrám a po­hy­bu von­ku) sa po­hy­bo­va­li po von­ku prie­mer­ne naj­me­nej o 15 mi­nút dlh­šie ako de­ti, kto­ré bý­va­jú v ob­las­tiach s níz­kou dos­tup­nos­ťou. Tá­to in­for­má­cia je dô­le­ži­tá pre ko­mu­nál­nych po­li­ti­kov a ľu­dí, kto­rí plá­nu­jú no­vú vý­stav­bu a en­vi­ron­men­tál­nu štruk­tú­ru. Keď chce­me, aby sa de­ti hý­ba­li, mu­sí­me im pos­kyt­núť pros­tre­die, kto­ré im to umož­ní.

Vý­znam ro­di­ny
Ok­rem spán­ku a po­hy­bo­vej ak­ti­vi­ty je vý­znam­ným fak­to­rom, sú­vi­sia­cim so vzni­kom nad­vá­hy a obe­zi­ty u de­tí, ro­di­na. S hmot­nos­tným sta­tu­som de­tí zre­teľ­ne sú­vi­sí vzde­la­nie a prí­jem ro­di­čov: de­ti z ro­dín s níz­kym príj­mom ma­li o 50 % vy­šší pred­pok­lad k obe­zi­te v po­rov­na­ní s deť­mi z vy­so­kop­ríj­mo­vých ro­dín. Čias­toč­ne sa to dá vy­svet­liť hor­šou kva­li­tou stra­vy u níz­kop­ríj­mo­vých sku­pín. Vy­ššiu ná­chyl­nosť na obe­zi­tu ma­jú aj de­ti z ro­dín mig­ran­tov, aj keď sa to v rám­ci štú­die ne­potvr­di­lo vo všet­kých európ­skych štá­toch. Po­zo­ru­hod­né je, že de­ti z neúpl­ných ro­dín sú na obe­zi­tu ná­chyl­nej­šie v po­rov­na­ní s deť­mi z úpl­ných ro­dín. Na­vy­še, de­ti, kto­ré ma­jú as­poň jed­né­ho ro­di­ča s nad­vá­hou ale­bo obe­zi­tou, sú na nad­vá­hu či obe­zi­tu ná­chyl­nej­šie.

Sú­vis­losť me­dzi te­les­nou hmot­nos­ťou a chu­ťo­vý­mi pre­fe­ren­cia­mi
Vý­skum­ní­ci IDE­FICS po­sú­di­li chu­ťo­vé pre­fe­ren­cie 1 575 de­tí vo ve­ku od 6 ro­kov. Kaž­dé­mu di­eťa­ťu pred­lo­ži­li dva pá­ry pot­ra­vín a ne­cha­li ho vy­brať, kto­rý mu viac chu­tí. Pár pot­ra­vín po­zos­tá­val buď z dvoch kre­ke­rov ale­bo z dvoch po­há­rov jabl­ko­vej šťa­vy. V kaž­dom pá­re bo­la jed­na kla­sic­ká pot­ra­vi­na (nor­mál­ny kre­ker ale­bo šťa­va) a jed­na up­ra­ve­ná. Up­ra­ve­né pot­ra­vi­ny bo­li kre­ke­ry s väč­ším množ­stvo tu­ku, so­li ale­bo glu­ta­ma­nu sod­né­ho, ale­bo jabl­ko­vá šťa­va s pri­da­ným cuk­rom ale­bo aró­mou. Zis­ti­lo sa, že de­ti, kto­ré ma­jú nad­vá­hu ale­bo sú obéz­ne, čas­tej­šie up­red­nos­tňo­va­li šťa­vu s prí­dav­kom cuk­ru v po­rov­na­ní s deť­mi, kto­ré ma­li nor­mál­nu hmot­nosť. Po­dob­ne, de­ti s nad­vá­hou a obe­zi­tou up­red­nos­tňo­va­li kre­ke­ry s pri­da­ným tu­kom. De­ti, kto­ré dá­va­li pred­nosť vy­so­ko­tuč­ným kre­ke­rom, skon­zu­mo­va­li po­čas týž­dňa viac vy­so­ko­tuč­ných pot­ra­vín. Žiad­ne di­eťa ne­da­lo pred­nosť kre­ke­rom, kto­ré ob­sa­ho­va­li viac so­li ale­bo glu­ta­ma­nu sod­né­ho. V rôz­nych európ­skych kra­ji­nách bo­li vý­sled­ky rov­na­ké.

O sr­dce sa tre­ba za­čať sta­rať za­vča­su
Vy­so­ká pre­va­len­cia nad­vá­hy a obe­zi­ty, kto­rá sa pre­ja­vu­je už u ma­lých de­tí, vplý­va na pre­va­len­ciu ocho­re­nia sr­dca v ďal­šom ži­vo­te. Z väč­ši­ny obéz­nych de­tí sa stá­va­jú obéz­ni dos­pe­lí. Tie­to de­ti po­chá­dza­jú tiež z ro­dín, kde je ocho­re­nie sr­dca ro­din­nou anam­né­zou. Pre­to je veľ­mi dô­le­ži­té za­čať s iden­ti­fi­ká­ciou de­tí, kto­ré sú oh­ro­ze­né v ďal­šom ži­vo­te ocho­re­ním sr­dca. Vý­skum­ní­ci v rám­ci štú­die IDE­FICS vy­pra­co­va­li tzv. zdru­že­né ri­zi­ko­vé skó­re (clus­te­red-risk sco­re), kto­ré zoh­ľad­ňu­je u de­tí krv­ný tlak, hla­di­nu kr­vné­ho cuk­ru, li­pi­dy v kr­vi a hmot­nosť. Po­mo­cou toh­to skó­re sa dá už u di­eťa­ťa od­had­núť ri­zi­ko vzni­ku ocho­re­nia sr­dca v nes­kor­šom ži­vo­te. Ved­ci si v rám­ci štú­die všim­li, že uve­de­né ri­zi­ko­vé fak­to­ry ocho­re­nia sr­dca má veľ­ký po­diel de­tí. Je to za­rá­ža­jú­ce, čo pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že s pre­ven­ciou obe­zi­ty de­tí je pot­reb­né za­čať za­vča­su ako s ne­vyh­nut­nou pod­mien­ku pre­ven­cie ocho­re­nia sr­dca v nes­kor­šom ži­vo­te.

Pod­rob­nos­ti zo štú­die
Do tej­to roz­sia­hlej európ­skej štú­die bo­lo za­hr­nu­tých 16 224 de­tí od 2 do 10 ro­kov aj s ich ro­dič­mi.4 Na štú­dii sa zú­čas­tni­li štá­ty: Bel­gic­ko, Švéd­sko, Es­tón­sko, Ne­mec­ko, Ma­ďar­sko, Špa­nielsko, Cyp­rus a Ta­lian­sko. Zna­me­ná to, že ide o vhod­né roz­lo­že­nie v rám­ci Euró­py. Vy­ko­nal sa ce­lý rad me­ra­ní u de­tí a ich ro­di­čov, od jed­no­du­chých do­taz­ní­kov o stra­vo­va­cích ná­vy­koch, zis­ťo­va­nia te­les­nej hmot­nos­ti a kr­vné­ho tla­ku, až po ana­lý­zy kr­vi a mo­ču. V zá­uj­me ge­ne­tic­kej štú­die bo­li 5 000 de­ťom od­ob­ra­té vzor­ky na DNA. Skom­bi­no­va­nie in­for­má­cií z rôz­nych vý­skum­ných stre­dísk bo­lo ob­rov­skou vý­zvou pri nap­lá­no­va­ní preh­ľa­du o vý­ži­ve, le­bo v kaž­dej kra­ji­ne sú dos­tup­né iné pot­ra­vi­ny a iné stra­vo­va­cie zvyk­los­ti. Vý­skum­ní­ci bo­li schop­ní štan­dar­di­zo­vať všet­ky me­ra­nia v rám­ci jed­not­li­vých kra­jín, čím sa za­bez­pe­či­la dob­rá kva­li­ta úda­jov a ich po­rov­na­teľ­nosť. Tie­to štan­dar­di­zo­va­né vý­sled­ky sú veľ­mi dô­le­ži­té, le­bo sa da­jú vy­užiť pri ďal­ších mul­ti­ná­rod­ných štú­diách.

Zá­ve­reč­ná fá­za štú­die IDE­FICS
Štú­dia IDE­FICS pok­ra­ču­je a na­chá­dza sa vo svo­jej fi­nál­nej fá­ze. Vý­skum­ní­ci IDE­FICS te­raz skú­ma­jú, ako mô­žu stra­vo­va­cie ná­vy­ky de­tí vplý­vať na to, že bu­dú mať nad­vá­hu ale­bo obe­zi­tu. Bu­dú sle­do­vať za­uží­va­né stra­vo­va­cie ná­vy­ky a zis­ťo­vať, či sú­vi­sia so zme­nou hmot­nos­ti prís­luš­ných európ­skych de­tí, pri­čom bu­dú od­po­rú­čať ta­ké stra­vo­va­cie ná­vy­ky, aby de­ti ma­li väč­šiu mož­nosť za­cho­vať si zdra­vú hmot­nosť.

Ďalej sa vý­skum­ní­ci za­me­ra­jú na vy­tvo­re­nú gé­no­vú da­ta­bá­zu, aby zis­ti­li, ako tie­to gé­ny sú­vi­sia s obe­zi­tou a prís­luš­ný­mi ocho­re­nia­mi, nap­rík­lad in­zu­lí­no­vou re­zis­ten­ciou, v kom­bi­ná­cii s roz­lič­ný­mi fak­tor­mi ži­vot­né­ho štý­lu.

Na­po­kon bu­dú vý­skum­ní­ci pok­ra­čo­vať v sle­do­va­ní de­tí po im­ple­men­tá­cii via­ce­rých zmien v ob­las­ti stra­vo­va­nia a ži­vot­né­ho štý­lu. Chcú zis­tiť, kto­ré zme­ny sú účin­né a kto­ré ini­cia­tí­vy sú naj­účin­nej­šie pri pre­ven­cii nad­vá­hy, obe­zi­ty a sú­vi­sia­cich ocho­re­ní. Ta­kým­to spô­so­bom bu­de mož­né po ukon­če­ní štú­die vy­ko­nať no­vé pre­ven­tív­ne stra­té­gie vrá­ta­ne po­ky­nov a od­po­rú­ča­ní.

Zdroj: eQuark