Zdravotné riziká práce s počítačom

Po­čí­ta­če sa v pos­led­ných ro­koch sta­li neod­mys­li­teľ­nou sú­čas­ťou náš­ho ži­vo­ta. Už dáv­no nie sú pou­ží­va­né len ako pra­cov­né nás­tro­je, ale aj ako zdroj zá­ba­vy, zdroj zís­ka­va­nia in­for­má­cií a vďa­ka fe­no­mé­nu pos­led­ných ro­kov - so­ciál­nym sie­ťam aj pros­tried­kom na stre­tá­va­nie sa ľu­dí vo vir­tuál­nom sve­te a udr­žia­va­nie so­ciál­nych kon­tak­tov a inter­ak­cií.

Ako­koľ­vek sú pre nás po­čí­ta­če uži­toč­né a bez nich si už ani ne­vie­me pred­sta­viť ži­vot, pri­ná­ša­jú aj is­té zdra­vot­né ri­zi­ká. Jed­ná sa naj­mä o zá­ťaž pod­por­no-po­hy­bo­vej sús­ta­vy, zá­ťaž zra­ku (sen­zo­ric­kú zá­ťaž), zá­ťaž elek­tro­mag­ne­tic­kým po­ľom vy­ža­ro­va­ným po­čí­ta­čom, prí­pad­ne je­ho prís­lu­šen­stvom, rôz­ne kož­né ťaž­kos­ti, zme­ny v rep­ro­duk­čnom sys­té­me, či psy­chic­kú zá­vis­losť.

Zdá sa, že zdra­vot­né ťaž­kos­ti pár jed­not­liv­cov nie sú pre spo­loč­nosť tak zá­važ­né. Opak je však prav­dou. Po­čí­tač sa stal naj­čas­tej­šie vy­uží­va­ným pra­cov­ným nás­tro­jom sú­čas­nej do­by a v glo­bá­le te­da ide o mi­lió­ny pou­ží­va­te­ľov s ur­či­tou mie­rou ri­zi­ka, vy­plý­va­jú­ce­ho z prá­ce s po­čí­ta­čom. Ig­no­ro­va­nie tej­to prob­le­ma­ti­ky by ma­lo za nás­le­dok nie­len ne­ma­lé eko­no­mic­ké stra­ty spo­loč­nos­ti.

Uka­zu­je sa, že ťaž­kos­ti vy­plý­va­jú­ce z pre­ťa­že­nia pod­por­no-po­hy­bo­vé­ho sys­té­mu a očí sú hlav­ným zdra­vot­ným prob­lé­mom prá­ce so zob­ra­zo­va­cí­mi jed­not­ka­mi a hlav­nou prí­či­nou prá­ce­nes­chop­nos­ti. Poď­me si ich te­da po­pí­sať bliž­šie.

Zra­ko­vé ťaž­kos­ti pod­mie­ne­né prá­cou s po­čí­ta­čom

Pri zvý­še­nej zra­ko­vej zá­ťa­ži sa mô­žu ob­ja­viť tzv. as­te­no­pic­ké ťaž­kos­ti. Tie mô­žu byť zra­ko­vé, oč­né ale­bo prí­dav­né. Zra­ko­vé sa pre­ja­vu­jú neos­trým, ml­ha­vým ale­bo dvo­ji­tým vi­de­ním, naj­mä pri úna­ve, ale­bo zlých sve­tel­ných pod­mien­kach. Oč­né sa pre­ja­vu­jú za­čer­ve­na­ním oka, sl­ze­ním, po­ci­tom cu­dzieho te­le­sa v oku, pál­či­vos­ťou, re­za­ním. Prí­dav­né sa pre­ja­vu­jú bo­les­ťa­mi hla­vy.

Vý­skyt zra­ko­vých ťaž­kos­tí stú­pa s dĺžkou prá­ce s po­čí­ta­čom a pou­ží­va­ním nev­hod­né­ho ná­byt­ku

V li­te­ra­tú­re sa uvá­dza, že dĺžka prá­ce s mo­ni­to­rom po­čí­ta­ča bez pre­ru­še­nia, kto­rá eš­te ne­zap­rí­či­ní sub­jek­tív­ne vní­ma­né ťaž­kos­ti, je čas asi 2 ho­di­ny. Prek­ro­če­nie pra­cov­né­ho ča­su so zob­ra­zo­va­cou jed­not­kou (mo­ni­to­rom) viac ako 6 ho­dín sa pre­ja­ví aj u je­din­cov bez zmien zra­ko­vé­ho or­gá­nu (zdra­vých ľu­dí) as­te­no­pic­ký­mi ťaž­kos­ťa­mi. Den­ná za­ťaž prá­cou so zob­ra­zo­va­cou jed­not­kou by te­da ne­ma­la prek­ro­čiť 6 ho­dín.

Tie­to zdra­vot­né ťaž­kos­ti sa zvy­šu­jú úmer­ne s dĺžkou pou­ží­va­nia po­čí­ta­ča a s pou­ží­va­ním nev­hod­né­ho ná­byt­ku. V štú­dii NIOSH sa uvá­dza, že 75% uží­va­te­ľov zob­ra­zo­va­cích jed­no­tiek uvie­dlo ob­čas­né bo­les­ti očí ale­bo pá­le­nie a 37% roz­ma­za­né vi­de­nie. V epi­de­mio­lo­gic­kej štú­dii, za­me­ra­nej na prá­cu so zob­ra­zo­va­cí­mi jed­not­ka­mi, vy­ko­na­nej v Ta­lian­sku u viac než 30 ti­síc osôb, bol zis­te­ný ako naj­čas­tej­ší príz­nak pá­le­nie očí (asi 30%).

Prí­či­ny zra­ko­vých ťaž­kos­tí

Hlav­ným vy­vo­lá­va­te­ľom zra­ko­vých ťaž­kos­tí je osl­ne­nie vy­vo­la­né ob­ra­zov­kou mo­ni­to­ra po­čí­ta­ča a z to­ho vy­plý­va­jú­ce od­ra­zy, zlý kon­trast, kto­ré sú te­da pr­vot­ný­mi prí­či­na­mi bo­les­tí hla­vy a očí. Ta­kis­to aj vý­ška mo­ni­to­ra a po­zo­ro­va­cí uhol ma­jú vplyv na zra­ko­vé ťaž­kos­ti - niž­šie po­lo­že­nie mo­ni­to­ra mô­že zní­žiť oč­ný dis­kom­fort, ale nao­pak zvý­šiť dis­kom­fort pod­por­no-po­hy­bo­vej sús­ta­vy (kr­čná chr­bti­ca a tra­pé­zo­vé sva­ly). Op­ti­ma­li­zá­cia zra­ko­vej ná­ma­hy pri prá­ci na dis­ple­ji pop­ri kva­li­te zra­ku pria­mo zá­vi­sí aj od po­lo­hy te­la, hla­vy a rúk. Sub­jek­tív­ne vní­ma­né ťaž­kos­ti so zra­kom bý­va­jú oso­bit­ne vý­raz­né u osôb so sú­čas­ne prí­tom­ný­mi zme­na­mi po­hy­bo­vé­ho ús­tro­jen­stva a chr­bti­ce (asi u 75% pra­cov­ní­kov). Z mno­hých vy­ko­na­ných štú­dií vy­plý­va aj to, že ur­či­tá časť sťaž­nos­tí na vi­zuál­ne ťaž­kos­ti pra­cov­ní­kov pra­cu­jú­cich so zob­ra­zo­va­cí­mi jed­not­ka­mi je prav­de­po­dob­ne nep­rí­jem­ným vy­jad­re­ním psy­cho­lo­gic­ké­ho dis­kom­for­tu vzhľa­dom k pra­cov­ným pod­mien­kam. Zra­ko­vé sub­jek­tív­ne vní­ma­né ťaž­kos­ti pre­važ­ne vy­plý­va­jú z ne­vyh­nut­nos­ti sva­lo­vej ná­ma­hy pri po­žia­dav­ke neus­tá­le­ho za­os­tro­va­nia - pre­ná­ša­nia poh­ľa­du na tri rôz­ne krát­ke vzdia­le­nos­ti (čí­ta­ný text, klá­ve­sy, dis­plej). Pod­ľa fy­zio­lo­gic­kých vý­sku­mov sa po­čas pra­cov­nej zme­ny us­ku­toč­ní naj­me­nej 30 ti­síc za­os­tre­ní, resp. 12 ti­síc až 33 ti­síc po­hy­bov hla­vou a a asi 4 ti­síc až 17 ti­síc ref­lek­to­ric­kých zú­že­ní zre­nič­ky. Sub­jek­tív­ne ťaž­kos­ti sú vní­ma­né ako „pre­ťa­že­nie zra­ku" a ve­dú k na­ru­še­niu zra­ko­vej po­ho­dy pri prá­ci. Ďal­ším prob­lé­mom je to, že text na mo­ni­to­re má op­ro­ti tla­če­né­mu textu me­nej os­tré hra­ny (men­šie DPI), kon­trast na dis­ple­ji je op­ro­ti pa­pie­ru me­nej vý­raz­ný. Kon­trast slab­ne tak­tiež aj v dôs­led­ku vy­ššej in­ten­zi­ty oko­li­té­ho os­vet­le­nia (tma­vé far­by na ob­ra­zov­ke strá­ca­jú sý­tosť), tria­fa­nie sa kur­zo­rom na pres­né mies­to mô­že byť ná­roč­né. Ob­ra­zov­ka PC mo­ni­to­ra bý­va na roz­diel od TV prepl­ne­ná textom. Za­tiaľ čo u po­čí­ta­ča je dô­le­ži­té vní­ma­nie de­tai­lu z ma­lej blíz­kos­ti, na TV vní­ma­me ce­lok skôr zo vzdia­le­nos­ti väč­šej. Na ob­ra­zov­ke mô­žu vzni­kať od­les­ky a ref­lexie oko­li­té­ho pros­tre­dia, čo pô­so­bí ru­ši­vo.