Internetová ekonomika sa na HDP Slovenska podieľa viac ako banky

Inter­net zoh­rá­va vý­raz­nú úlo­hu pri ras­te slo­ven­skej eko­no­mi­ky, keď sa po­diel eko­no­mic­kej ak­ti­vi­ty sú­vi­sia­cej s inter­ne­tom v mi­nu­lom ro­ku na hru­bom do­má­com pro­duk­te (HDP) Slo­ven­ska po­die­ľal prib­liž­ne 3,3 per­cen­ta­mi. To je pri­tom viac, ako bol po­diel te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ale­bo ban­ko­vé­ho sek­to­ra. Vy­plý­va to zo štú­die spo­loč­nos­ti The Bos­ton Con­sul­ting Group o vply­ve inter­ne­tu na eko­no­mi­ku Slo­ven­ska.

Pod­ľa pred­po­ve­dí by sa po­diel inter­ne­to­vej eko­no­mi­ky na HDP Slo­ven­ska mo­hol do ro­ku 2016 vy­špl­hať až na 4,5 %. Pred­pok­la­dom toh­to ras­tu je však pod­ľa štú­die zvý­še­nie pok­ry­tia kra­ji­ny vy­so­ko­rý­chlos­tným inter­ne­tom, roz­voj on-li­ne ak­ti­vít me­dzi fir­ma­mi, zvý­še­nie kva­li­ty po­nú­ka­ných slu­žieb pri pre­da­ji cez inter­net a di­gi­tál­ne­ho mar­ke­tin­gu fi­riem, ako aj zlep­še­nie po­nu­ky on-li­ne slu­žieb štát­nej sprá­vy. Slo­ven­sko má pod­ľa me­ra­ní Goog­le naj­rý­chlej­ší inter­net, no roz­ší­re­nie ši­ro­ko­pás­mo­vé­ho inter­ne­tu v seg­men­te do­mác­nos­tí je pa­ra­doxne jed­no z naj­niž­ších v re­gió­ne.

Vý­sled­ky štú­die prek­va­pi­li aj štát­ne­ho ta­jom­ní­ka mi­nis­ter­stva fi­nan­cií Pet­ra Pelleg­ri­ni­ho. „Sám som bol prek­va­pe­ný tým per­cen­tom, aký do­sah má dnes inter­ne­to­vá eko­no­mi­ka a aký má po­ten­ciál ras­tu," po­ve­dal Pelleg­ri­ni. V otáz­ke pok­ry­tia do­mác­nos­tí ši­ro­ko­pás­mo­vým inter­ne­tom dú­fa, že vďa­ka vý­vo­ju tech­no­ló­gií, ako aj pros­tried­kom z euro­fon­dov sa Slo­ven­sku po­da­rí za­ra­diť sa na pr­vé prieč­ky spo­me­dzi kra­jín EÚ. Fi­nan­cie vy­čle­ne­né na roz­ší­re­nie broad­ban­du to­tiž bo­li pre ich ne­čer­pa­nie v tom­to prog­ra­mo­va­com ob­do­bí realo­ko­va­né na iné prog­ra­my.

V ob­las­ti zlep­še­nia po­nu­ky inter­ne­to­vých slu­žieb štát­nej sprá­vy by Pelleg­ri­ni pri­ví­tal spo­lup­rá­cu aj so súk­rom­ným sek­to­rom, keď­že cie­ľom elek­tro­ni­zá­cie ve­rej­nej sprá­vy je ús­po­ra. „Pre nás je mo­men­tál­ne kľú­čo­vé hľa­dať spô­sob, ako ušet­riť, vzhľa­dom na to, že všet­ky no­vé in­for­mač­né sys­té­my, kto­ré sa za­vá­dza­jú, si v prie­be­hu pia­tich ro­kov žia­da­jú na pre­vádz­ku ta­kú is­tú su­mu, koľ­ko stá­li," uvie­dol štát­ny ta­jom­ník. Ako dopl­nil, sú váž­ne oba­vy, či štát­na sprá­va bu­de schop­ná v bu­dúc­nos­ti pla­tiť enor­mné su­my za pre­vádz­ku svo­jich in­for­mač­ných sys­té­mov.

„Ví­ta­me aké­koľ­vek ak­ti­vi­ty, kto­ré umož­nia štá­tu vy­uží­vať niek­to­ré mo­du­ly čas­to bez­plat­ne, res­pek­tí­ve za veľ­mi níz­ke ce­ny, tak, aby sme za­ča­li reál­ne šet­riť na pre­vádz­ke všet­kých in­for­mač­ných sys­té­mov, kto­rý­mi dis­po­nu­je štát a sa­mos­prá­va," do­dal Pelleg­ri­ni.

Zdroj: SITA