V. BRITÁNIA: Vedci tvrdia, že oči klamára neprezradia

Vý­skum­ní­ci z Edin­bur­skej a Her­tfor­dshi­res­kej uni­ver­zi­ty priš­li k zá­ve­ru, že kla­má­rov oči nep­rez­ra­dia. Vý­sled­ky svo­jej štú­die, v kto­rej po­pie­ra­jú roz­ší­re­nú teóriu o tom, že pra­vá­ci ho­vo­ria­ci lži zvyk­nú uhý­bať poh­ľa­dom dop­ra­va, zve­rej­ni­li v on­li­ne ma­ga­zí­ne Pub­lic Lib­ra­ry of Scien­ce ONE.

Údaj­ná sú­vis­losť me­dzi po­hy­bom očí a ho­vo­re­ním prav­dy je jed­nou z teó­rií neu­ro­lin­gvis­tic­ké­ho prog­ra­mo­va­nia, t.j. me­tó­dy roz­vo­ja osob­nos­ti po­mo­cou psy­cho­lo­gic­kých tech­ník. Keď sa pra­vák pri roz­prá­va­ní po­zrie nap­ra­vo, pod­ľa tej­to teórie si pred­sta­vu­je vy­mys­le­ný pred­met ale­bo uda­losť. Ak sa po­zrie na­ľa­vo, mal by si pred­sta­vo­vať svo­ju reál­nu osob­nú skú­se­nosť. Po­čas vý­sku­mu jed­nu sku­pi­nu dob­ro­voľ­ní­kov nak­rú­ca­li pri roz­prá­va­ní a dru­hú po­žia­da­li, aby si vi­deá poz­re­li a po­kú­si­li sa ro­zoz­nať klam­stvá od prav­dy.

Pod­ľa jed­né­ho z auto­rov štú­die Ri­char­da Wise­ma­na vý­skum uká­zal, že me­dzi klam­stva­mi a po­hy­bom očí nie je žiad­na sú­vis­losť, a tiež to, že ľu­dia lži ne­do­ká­za­li ro­zoz­nať ani vte­dy, keď ve­de­li o spo­mí­na­nej teó­rii. "Veľ­ké per­cen­to ľu­dí si mys­lí, že is­tý po­hyb očí je zna­kom klam­stva, do­kon­ca sa to učia na tré­nin­goch or­ga­ni­zač­ných zruč­nos­tí," vy­svet­li­la spo­luautor­ka štú­die Ca­ro­li­ne Watt. "Náš vý­skum uká­zal, že ten­to ná­zor je úpl­ne neo­pod­stat­ne­ný a naz­na­ču­je, že je čas za­bud­núť na ten­to spô­sob od­ha­ľo­va­nia lží," do­da­la.

Ved­ci ďa­lej ana­ly­zo­va­li zá­zna­my z tla­čo­vých kon­fe­ren­cií, kde ľu­dia žia­da­li o po­moc pri hľa­da­ní stra­te­ných prí­buz­ných ale­bo tvr­di­li, že sú obe­ťou zlo­či­nu. Opäť sa uká­za­lo, že po­hy­by očí kla­má­rov nep­rez­ra­di­li. Pod­ľa Wise­ma­na tre­ba skú­siť iné spô­so­by - kla­má­ri pod­ľa ne­ho nap­rík­lad má­lo­ke­dy pou­ží­va­jú osob­né zá­me­no 'ja', čas­to sa ne­poh­nú z mies­ta, pre­to­že sa sús­tre­dia na svo­ju lož, zvyk­nú kok­tať a ro­biť dl­hé pres­táv­ky pred od­po­ve­ďa­mi a čas­to si za­krý­va­jú ús­ta ale­bo sa do­tý­ka­jú svo­jich vla­sov.

Zdroj: SITA