Google a Wikipedia "ohlupujú" študentov

VI­DEO ..tvr­dí pro­fe­sor­ka z Uni­ver­si­ty of Brig­hton. Goog­le a inter­net pod­ľa nej pro­du­ku­jú ge­ne­rá­ciu štu­den­tov, kto­rí sú zvyk­nu­tí na "in­for­mač­nú vý­ži­vu bie­le­ho chle­ba" v po­do­be nes­po­ľah­li­vých in­for­má­cií a neo­ve­re­ných poz­nat­kov.



Pro­fe­sor­ka Ta­ra Bra­ba­zon z Uni­ver­si­ty of Brig­hton si mys­lí, že ľah­ký prís­tup ku in­for­má­ciám otu­pu­je zve­da­vosť štu­den­tov a brá­ni de­ba­tám. Pro­fe­sor­ka tvr­dí, že mno­hí stre­doš­ko­lá­ci pri­ja­tí na vy­so­kú ško­lu ne­do­ká­žu ro­zoz­nať anek­do­tic­ký a ne­pod­lo­že­ný ma­te­riál, kto­rý sa bež­ne na­chá­dza na inter­ne­te, od pod­lo­že­né­ho. Ten­to druh "vzde­la­nia" na­zý­va pod­ľa svo­jej rov­no­men­nej kni­hy "Uni­ver­si­ty of Goog­le". In­for­má­cie a poz­nat­ky ľah­ko lo­ka­li­zo­va­teľ­né po­mo­cou inter­ne­to­vých vy­hľa­dá­va­čov bez správ­nych re­fe­ren­cií a uvá­dza­né bez zdro­ja či pô­vo­du na­zý­va "bie­lym chle­bom" pre my­seľ štu­den­tov (v sku­toč­nos­ti bie­ly chlieb, ho­ci je veľ­mi chut­ný, pri­ná­ša so se­bou po­mer­ne nez­dra­vý spô­sob vý­ži­vy, keď­že pot­ra­vi­ny z hlad­kej mú­ky ma­jú vy­so­ký gly­ke­mic­ký in­dex).

Goog­le pod­ľa pro­fe­sor­ky po­nú­ka jed­no­du­ché od­po­ve­de na zlo­ži­té otáz­ky. No štu­den­ti nie vždy ve­dia, či tie­to in­for­má­cie pri­chá­dza­jú z váž­nej prá­ce s re­fe­ren­cia­mi, ale­bo sú pro­duk­tom plyt­kým my­šlie­nok a povr­chné­ho inter­ne­to­va­nia. "Goog­le napl­ní, ale nie vždy po­nú­ka vý­živ­ný ob­sah," tvr­dí Ta­ra Bra­ba­zon vo svo­jej po­mer­ne dra­ma­tic­kej inau­gu­rál­nej pred­náš­ke, kto­rú si na­ši či­ta­te­lia mô­žu stiah­nuť.


S Goog­lom a Wiki­pe­diou späť do do­by ka­men­nej
Pro­fe­sor­ka, kto­rá učí už 18 ro­kov a za­ži­la pre­chod štu­den­tov od mo­no­chro­ma­tic­kých ob­ra­zo­viek PC ku mo­der­né­mu inter­ak­tív­ne­mu inter­ne­tu s dy­na­mic­ký­mi strán­ka­mi, za­ují­ma­vým ob­sa­hom a flas­ho­vý­mi ani­má­cia­mi, roz­hod­ne má čo ku zni­žo­va­niu úrov­ne poz­nat­kov štu­den­tov čo po­ve­dať. Už sa pod­ľa nej ne­dá u no­vých uni­ver­zit­ných štu­den­tov pred­pok­la­dať, že bu­dú ve­dieť čo čí­tať a ak už aj čí­ta­jú, aké štan­dar­dy má mať ma­te­riál, kto­rý čí­ta­jú. Štu­den­ti (a to nie­len ame­ric­kí ale aj tí slo­ven­skí) ži­jú vo ve­ku in­for­má­cií, no to čo im chý­ba, sú správ­ne, resp. plat­né in­for­má­cie. Keď nie­čo pot­re­bu­jú, ob­ra­ca­jú sa bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí na Wiki­pe­diu. Z to­ho po­tom vy­plý­va po­chyb­ná me­tó­da štú­dia, ťa­há­ky na pí­som­kách a ro­be­nie za­da­ní či prác spô­so­bom ctrl+c ctrl+v.

Pro­fe­sor­ke nej­de o to vrá­tiť pred do­bu po­čí­ta­čov, späť ku kli­no­vé­mu pís­mu a hli­ne­ným ta­buľ­kám, pa­py­ru­su ale­bo per­ga­me­nu. Keď­že kniž­ni­ce v Spo­je­ných štá­toch za­ží­va­jú úpa­dok, zni­žu­jú poč­ty kníh a kni­hov­ní­kov, plat­for­my ako Goog­le dá­va­jú zmy­sel. Prob­lé­mom však je ve­dieť ten­to moc­ný nás­troj aj pou­ží­vať. Pro­fe­sor­ka tvr­dí, že štu­den­ti sa mu­sia naj­prv nau­čiť inter­pre­tač­né schop­nos­ti než zís­ka­jú tech­no­lo­gic­kú zruč­nosť. Mu­sia byť v pr­vom ra­de kri­tic­ký­mi a dy­na­mic­ký­mi mys­li­teľ­mi, nie kli­kať na pr­vý vý­sle­dok, kto­rý im Goog­le vy­ho­dí na ob­ra­zov­ku. Štu­den­ti Ta­ry Bra­ba­zo­no­vej ma­jú v pr­vom roč­ní­ku na uni­ver­zi­te za­ká­za­né pou­ží­vať Wiki­pe­diu či Goog­le ako nás­tro­je na vý­skum. Na­mies­to to­ho dos­tá­va­jú na za­čiat­ku ro­ka 200 vý­ňat­kov z ve­dec­kých textov, kaž­dý dopl­ne­ný vy­tla­če­ný­mi vý­ňat­ka­mi z ôs­mich či de­via­tich textov pre in­di­vi­duál­ne ve­dec­ké prá­ce. Pro­fe­sor­ka chce, aby pr­vá­ci štu­do­va­li tla­če­né aka­de­mic­ké tex­ty, na­mies­to jed­no­du­chej "múd­ros­ti" pos­kla­da­nej z pixelov na ob­ra­zov­ke a po­nú­ka­nej Goog­la­mi a Wiki­pé­dia­mi dneš­ka po stla­če­ní nie­koľ­kých klá­ve­sov.

Ce­lú inau­gu­rač­nú pred­náš­ku pro­fe­sor­ky si na­ši či­ta­te­lia mô­žu stiah­nuť z nas­le­du­jú­cej lin­ky: http://www.me­dia­fi­re.com/?9zr­mdyml1ze

Zdroj: brighton.ac.uk

---

 

---