Nové sociálne médiá vo vzťahu k trhu práce

Po­čet čle­nov inter­ne­to­vých ko­mu­nit­ných por­tá­lov prud­ko ras­tie a poh­ľad na ich pre­po­je­nie s tr­hom prá­ce je pri­naj­men­šom za­ují­ma­vý. Per­so­na­lis­ti hľa­da­jú spô­so­by, ako čo naj­lep­šie vy­užiť tie­to sú­vis­los­ti v kaž­do­den­nej prá­ci. So­cio­ló­go­via sa sna­žia náj­sť teo­re­tic­ké vy­svet­le­nia no­vej reali­ty a zá­ro­veň vi­dia no­vú plat­for­mu pre so­cio­lo­gic­ký vý­skum. Pre obe sku­pi­ny sa obzvlášť uži­toč­nou uka­zu­je so­ciál­na dra­ma­tur­gia Er­vin­ga Gof­fma­na.

No­vé so­ciál­ne mé­diá sú inter­ne­to­vé ko­mu­nit­né por­tá­ly, kto­rých cie­ľom je vy­tvá­rať špe­ci­fic­ké so­ciál­ne sie­te. Ich cha­rak­te­ris­ti­ka je, že pret­vá­ra­jú jed­nos­mer­ný tok in­for­má­cií, ako ho poz­ná­me pri prin­to­vých a audio­vi­zuál­nych mé­diách (te­le­ví­zia, roz­hlas, no­vi­ny), na di­alóg účas­tní­kov v reál­nom ča­se. Vý­znam­ný no­vý pr­vok so­ciál­nych mé­dií je, že kon­zu­men­tov ob­sa­hu tran­sfor­mu­jú na tvor­cov ob­sa­hu. Ty­py inter­ak­cií na tých­to sie­ťach ur­ču­je štruk­tú­ra a ar­chi­tek­tú­ra webo­vých strá­nok - tak­zva­ný Web 2.0 (Pa­pa­cha­ris­si, 2009). Ide pre­dov­šet­kým o štý­ly se­bap­re­zen­tá­cie, for­mo­va­nie, vy­tvá­ra­nie a prí­pad­nú stra­tu so­ciál­nych vä­zieb a pod.

Spo­me­dzi no­vých so­ciál­nych mé­dií sme vy­bra­li pre­dov­šet­kým Fa­ce­book, Lin­ke­dIn, YouTu­be, Twit­ter, Job­li­fe, foaf.sk. Dô­vo­dom vý­be­ru bo­la frek­ven­cia vy­uží­va­nia nie­len za­hra­nič­ný­mi pou­ží­va­teľ­mi, ale aj Slo­vák­mi. Nap­rík­lad sieť Fa­ce­book evi­do­va­la vo feb­ruári 2010 viac ako 1,2 mi­lió­na slo­ven­ských pou­ží­va­te­ľov, pri­čom 50 % bo­lo vo ve­ku 15 – 25 ro­kov. Čle­nov neus­tá­le pri­bú­da a rov­na­ko sa roz­ví­ja pros­tre­die na ko­mer­čné úče­ly. O vý­zna­me so­ciál­nych mé­dií ho­vo­rí aj fakt, že sa o ich vply­ve dis­ku­to­va­lo na Sve­to­vom eko­no­mic­kom fó­re v Da­vo­se.

Po­zrie­me sa na dve zá­sad­né ob­las­ti tr­hu prá­ce: fir­my a jed­not­liv­cov. V so­ciál­nych sie­ťach vo všeo­bec­nos­ti je jed­not­kou ana­lý­zy inter­ak­cia me­dzi ľuď­mi, me­ra­ná pros­tred­níc­tvom vä­zieb udr­žia­va­ných jed­not­liv­ca­mi, typ­mi vý­me­ny, frek­ven­ciou kon­tak­tov, glo­bál­nym ale­bo lo­kál­nym roz­sa­hom sie­tí a pod. Spo­me­nu­tá so­ciál­na dra­ma­tur­gia je so­cio­lo­gic­ká teória skú­ma­jú­ca kaž­do­den­né me­dzi­ľud­ské inter­ak­cie, spô­so­by se­bap­re­zen­tá­cie v rôz­nych ro­lách, ale od­ha­ľu­je aj pos­tu­py, ako ľu­dia kla­mú, pred­stie­ra­jú a vy­tvá­ra­jú idea­li­zo­va­nú, za­vá­dza­jú­cu po­do­bu se­ba sa­mých. Naj­zná­mej­ším so­cio­ló­gom za­obe­ra­jú­cim sa so­ciál­nou dra­ma­tur­giou bol Er­ving Gof­fman, na Slo­ven­sku je vý­znam­nou od­bor­níč­kou Di­lbar Ali­je­vo­vá.

1. Vý­znam so­ciál­nych mé­dií pre fir­my
Pod­ľa ča­so­pi­su For­tu­ne so­ciál­ne mé­diá na ko­mu­ni­ká­ciu so svo­ji­mi zá­kaz­ník­mi a ak­cio­nár­mi vy­uží­va 79 % nad­ná­rod­ných spo­loč­nos­tí. Naj­čas­tej­šie vy­uží­va­ný je pri­tom Twit­ter. Zá­važ­nosť kaž­dé­ho mé­dia pre akú­koľ­vek or­ga­ni­zá­ciu vi­dí­me pre­dov­šet­kým v spô­so­boch se­bap­re­zen­tá­cie. Tvor­bou svo­jich strá­nok ale­bo ce­lých ka­ná­lov si mô­žu re­gis­tro­va­ní pou­ží­va­te­lia vy­tvá­rať pros­tre­die na pro­pa­gá­ciu svo­jich zna­čiek, pro­duk­tov, slu­žieb ale­bo ho­ci aj ľu­dí. Pros­tred­níc­tvom fi­rem­ných blo­gov mô­žu klien­ti niek­to­rých fi­riem pria­mo ov­plyv­ňo­vať napr. di­zajn vý­rob­kov.

Vý­znam­ným v inter­ne­to­vom pros­tre­dí so­ciál­nych mé­dií sa uka­zu­je vi­rál­ny mar­ke­ting. Cie­ľom vi­rál­ne­ho mar­ke­tin­gu je zvy­šo­va­nie po­ve­do­mia o znač­ke pros­tred­níc­tvom pro­ce­sov po­dob­ných ší­re­niu ví­ru­sov. Je to v pod­sta­te sa­mo­voľ­né ší­re­nie in­for­má­cií napr. o ne­ja­kom pro­duk­te, dos­lo­va sa pri­tom pou­ží­va ter­mín in­fi­ko­va­nie ur­či­tou in­for­má­ciou. Vi­rál­ny mar­ke­ting však mož­no zneu­ží­vať pre­dov­šet­kým v ob­las­ti py­ra­mí­do­vých hier, tzv. Pon­zi­ho sché­me a mul­ti­le­vel­mar­ke­tin­gu. Prá­ve inter­ne­to­vé ko­mu­nit­né por­tá­ly sú ideál­ne na ší­re­nie vi­rál­nych kam­pa­ní, pre­to­že ich vý­ho­dou je rých­losť, ob­rov­ský do­sah, tech­nic­ká ne­ná­roč­nosť, po­mer­ne jed­no­du­cho sa dá vy­tvo­riť vhod­né pub­lic re­la­tions. Exis­tu­je však aj veľ­ká ne­vý­ho­da, a to ší­re­nie zlé­ho me­na fir­my, znač­ky. Zá­ro­veň sa ob­ja­vu­jú zneu­ží­va­nia sku­pín na so­ciál­nych mé­diách na po­li­tic­ké úče­ly, ako to bo­lo napr. v Čes­kej re­pub­li­ke. Zneu­ží­va­nie je po­mer­ne jed­no­du­ché a san­kcie zaň tak­mer žiad­ne. V tom­to pros­tre­dí chý­ba mož­nosť práv­nej a for­mál­nej so­ciál­nej kon­tro­ly, re­gu­lá­cia ob­sa­hu a pod. Ak sa niek­to roz­hod­ne iné­mu člo­ve­ku ale­bo or­ga­ni­zá­cii ško­diť, tak­mer vô­bec neexis­tu­jú mož­nos­ti, ako to­mu za­brá­niť.

Op­ro­ti to­mu vý­hod­né je, že sa ob­ja­vu­jú no­vé vzor­ce inter­ak­cií, kon­krét­ne je to mož­nosť tak­mer okam­ži­tej spät­nej väz­by. Zís­ka­va­nie spät­nej väz­by je, sa­moz­rej­me, zá­vis­lé od ocho­ty účas­tní­kov dis­ku­to­vať. Na roz­diel od ano­nym­ných dis­kus­ných fór, napr. v inter­ne­to­vých ver­ziách no­vín, čle­no­via ko­mu­nit­ných por­tá­lov uvá­dza­jú svo­ju pra­vú iden­ti­tu, čím je aký­koľ­vek pre­jav per­so­na­li­zo­va­ný a dá sa spo­jiť s kon­krét­nym člo­ve­kom. Fir­my mô­žu vy­uží­vať so­ciál­ne mé­diá aj ako nás­troj na hľa­da­nie do­da­toč­ných in­for­má­cií o uchá­dza­čoch o za­mes­tna­nie. Is­tým spô­so­bom mô­že pro­fil kan­di­dá­ta slú­žiť ako dopl­nok k ži­vo­to­pi­su. Pre­to je nao­zaj dô­le­ži­té uve­do­miť si, aké nas­ta­ve­nia má pou­ží­va­teľ ak­ti­vo­va­né, kto mô­že pro­fil vi­dieť, aké in­for­má­cie sú mu dos­tup­né. „Zo zá­ku­li­sia sa to­tiž pred­sta­ve­nie pre­su­nu­lo do ve­rej­nej aré­ny.“ Ob­ja­vu­jú sa rôz­ne dru­hy sprá­va­nia, kto­ré bo­li do­te­raz na ve­rej­nos­ti po­va­žo­va­né za nep­ri­me­ra­né (fot­ky v sta­ve opi­tos­ti a pod.). Stie­ra sa roz­diel me­dzi ja­vis­kom (ve­rej­nou sfé­rou) a zá­ku­li­sím. Elek­tro­nic­ké mé­diá cha­rak­te­ri­zu­je ne­for­mál­nosť, dô­ver­nosť a expre­si­vi­ta. „Elek­tro­nic­ké mé­diá ma­jú pre­to vnú­tor­ný sklon vy­ná­šať na svet­lo mno­ho čŕt, kto­ré pô­vod­ne pat­ri­li do ’zá­ku­li­sia‘ so­ciál­ne­ho ži­vo­ta.“ To sa dá vy­užiť v praxi.

Pod­ľa pries­ku­mu me­dzi špe­cia­lis­ta­mi ľud­ských zdro­jov v USA až 45 % špe­cia­lis­tov pre­ze­rá pro­fi­ly kan­di­dá­tov na so­ciál­nych mé­diách. Ná­bo­ro­ví špe­cia­lis­ti sa roz­hod­li v 35 % za­miet­nuť kan­di­dá­ta okam­ži­te prá­ve pre pro­fil. Me­dzi se­dem naj­čas­tej­ších prí­čin za­miet­nu­tia uvá­dza­li nas­le­du­jú­ce:

1. Kan­di­dát pub­li­ko­val pro­vo­ka­tív­ne ale­bo nev­hod­né fo­tog­ra­fie ale­bo in­for­má­cie
2. Kan­di­dát pub­li­ko­val in­for­má­cie o pi­tí al­ko­ho­lu ale­bo uží­va­ní drog
3. Kan­di­dát oho­vá­ral svoj­ho pred­chá­dza­jú­ce­ho za­mes­tná­va­te­ľa, bý­va­lých ko­le­gov ale­bo klien­tov
4. Kan­di­dát dis­po­no­val sla­bý­mi ko­mu­ni­kač­ný­mi schop­nos­ťa­mi
5. Kan­di­dát uvá­dzal dis­kri­mi­nač­né vý­ro­ky o ra­se, poh­la­ví, ná­bo­žen­stve a pod.
6. Kan­di­dát kla­mal o kva­li­fi­ká­cii
7. Kan­di­dát zdie­ľal dô­ver­né in­for­má­cie o pred­chá­dza­jú­com za­mes­tná­va­te­ľo­vi (spra­co­va­né pod­ľa Ro­jas, 2009)

Op­ro­ti to­mu sú uve­de­né dô­vo­dy, pre kto­ré bo­li, nao­pak, kan­di­dá­ti ak­cep­to­va­ní po ana­lý­ze ich pro­fi­lu:

1. Dob­rý po­cit z kan­di­dá­to­vej osob­nos­ti, dob­rý do­jem z pre­zen­to­va­nia or­ga­ni­zač­nej kul­tú­ry
2. Dopl­ňu­jú­ce in­for­má­cie o kan­di­dá­to­vi pod­po­ro­va­li je­ho pro­fe­sio­nál­nu kva­li­fi­ká­ciu
3. Osob­ná strán­ka kan­di­dá­ta vy­jad­ro­va­la pro­fe­sio­nál­ny imidž
4. Kan­di­dát bol krea­tív­ny
5. Kan­di­dát mal vý­bor­né ko­mu­ni­kač­né zruč­nos­ti
6. Kan­di­dát sa uká­zal ako zre­lý, so ši­ro­kým spek­trom zá­uj­mov
7. Iní ľu­dia zve­rej­ni­li vý­bor­né re­fe­ren­cie o kan­di­dá­to­vi (pla­tí špe­ci­fic­ky pre Lin­ke­dIn)
8. Kan­di­dát zís­kal oce­ne­nia a uz­na­nie (spra­co­va­né pod­ľa Ro­jas, 2009)

Prá­ve na spo­mí­na­nom vý­sku­me vi­dí­me, že v ob­las­ti ana­lý­zy pro­fi­lov pre pot­re­by ľud­ských zdro­jov mô­že­me vy­užiť nás­tro­je, kto­ré po­nú­ka so­ciál­na dra­ma­tur­gia. Pro­fi­ly ako fa­sá­dy sú pl­né rek­vi­zít, skres­le­ných sku­toč­nos­tí, idea­li­zá­cií, klam­stiev a kon­tro­ly nad vý­ra­zo­vý­mi pros­tried­ka­mi. V tom­to zmys­le mô­že­me ak­tua­li­zo­vať aj vy­uží­va­nie ma­naž­men­tu doj­mov. „Ma­naž­ment doj­mov je so­ciál­ny nás­troj, s kto­ré­ho po­mo­cou sa ľu­dia pred se­bou sa­mý­mi aj vo vzťa­hu k os­tat­ným iden­ti­fi­ku­jú a po­dá­va­jú sprá­vu o tom, aké sprá­va­nie od nich mož­no oča­ká­vať.“ Na no­vých mé­diách in­for­má­cie pre­sa­hu­jú z jed­nej si­tuácie do inej, a pre­to mô­že vzni­kať do­jem ne­kon­zis­ten­tné­ho, chaotic­ké­ho us­po­ria­da­nia, nie­ke­dy až tráp­nos­ti. Ab­sen­tu­je tu dos­ta­toč­ná se­pa­rá­cia si­tuá­cií. Si­tuácie sa prek­rý­va­jú.

Pries­kum spo­loč­nos­ti tru­con­neXion uká­zal, že za­mes­tnan­ci trá­via 20 % pra­cov­né­ho ča­su zá­ba­vou a so­ciál­ny­mi ak­ti­vi­ta­mi na inter­ne­te, čo za­hŕňa aj če­to­va­nie. Nás­led­ky mô­žu byť od okam­ži­té­ho za­blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok cez pre­hod­no­te­nie nápl­ne prá­ce (za­mes­tna­nec ne­mu­sí byť dos­ta­toč­ne vy­ťa­že­ný) až po vý­po­veď, ak je do­ká­za­ná sú­vis­losť me­dzi zlým pra­cov­ným vý­ko­nom a vy­uží­va­ním inter­ne­tu. Vo všeo­bec­nos­ti mož­no po­ve­dať, že hľa­da­nie kan­di­dá­tov na so­ciál­nych mé­diách na Slo­ven­sku vy­uží­va­jú pre­dov­šet­kým per­so­nál­ne agen­tú­ry. Zo spo­me­nu­tých so­ciál­nych mé­dií je to pre­dov­šet­kým Lin­ke­dIn a Job­li­fe, ale napr. aj Fa­ce­book. Veľ­ké fir­my ma­jú tro­chu eš­te od­stup, so­ciál­ne mé­diá vy­uží­va­jú skôr na mar­ke­ting, pro­pa­gá­ciu a rek­la­mu. No­vé so­ciál­ne mé­diá bý­va­jú nie­ke­dy chvá­le­né za de­mok­ra­ti­zá­ciu in­for­má­cií, aj keď je po­mer­ne ťaž­ké pred­sta­viť si, čo tá de­mok­ra­ti­zá­cia zna­me­ná. Na­priek to­mu mô­že­me uviesť prík­lad, kto­rý pou­ka­zu­je na ce­los­po­lo­čen­skú uži­toč­nosť so­ciál­nych mé­dií. Je to www.foaf.sk (zo skrat­ky Friend of a Friend) – soiál­na sieť ob­chod­né­ho re­gis­tra, Da­ňo­vé­ho úra­du a So­ciál­nej pois­ťov­ne. Tá­to sieť umož­ňu­je vy­hľa­dá­va­nie per­so­nál­nych pre­po­je­ní ma­ji­te­ľov, ko­na­te­ľov, ak­cio­ná­rov rôz­nych fi­riem a pod.

2. Vý­znam pre jed­not­liv­cov
Me­dzi nes­por­né vý­ho­dy člen­stva na so­ciál­nych mé­diách pat­rí ge­ne­ro­va­nie so­ciál­ne­ho ka­pi­tá­lu a efek­tív­nej ko­mu­ni­ká­cie v zmys­le dos­tup­nos­ti a rých­los­ti. Ak jed­not­li­vec pre­ja­ví sna­hu hľa­dať si za­mes­tna­nie, veľ­ký vý­znam pre ne­ho mô­že mať kon­texto­vá rek­la­ma. Kon­texto­vá rek­la­ma rea­gu­je na kľú­čo­vé in­for­má­cie na pro­fi­le, napr. na poh­la­vie, zá­uj­my, stav, kra­ji­nu, vzde­la­nie atď. Ok­rem to­ho exis­tu­jú ce­lé sku­pi­ny vy­tvo­re­né špe­ciál­ne na in­ze­ro­va­nie voľ­ných pra­cov­ných po­zí­cií.

V ne­pos­led­nom ra­de sa vy­tvá­ra­jú no­vé pra­cov­né mies­ta a me­dzi po­žia­dav­ka­mi na ne je uve­de­ná zna­losť so­ciál­nych mé­dií. Za pos­led­ných 6 me­sia­cov sa na por­tá­li pro­fe­sia.sk pra­vi­del­ne ob­ja­vo­va­li po­dob­né po­nu­ky.

Zá­sad­ný vý­znam mô­že mať so­ciál­na sieť pre člo­ve­ka, kto­rý do­ká­že iden­ti­fi­ko­vať tak­zva­nú štruk­túr­nu di­eru, ako o nej pí­še Ro­nald S. Burt. Štruk­túr­na di­era je „stra­te­gic­ká po­zí­cia, kto­rú za­ují­ma ten, kto do­ká­že pre­po­jiť jed­not­liv­cov (ale­bo aj fir­my a or­ga­ni­zá­cie), kto­rí by bez ne­ho v kon­tak­te ne­bo­li. Kon­tro­la ta­kých­to po­zí­cií umož­ňu­je do­tyč­ným hrá­čom v sie­ti zhod­no­co­vať ich in­ves­tí­cie vo vy­ššej mie­re než os­tat­ným“.

Ľudia, kto­rí iden­ti­fi­ku­jú štruk­túr­nu di­eru, do­ká­žu pre­po­jiť ľu­dí, kto­rí sa pred­tým vô­bec ne­poz­na­li, a pre­to ne­ma­jú mož­nosť nav­zá­jom ko­mu­ni­ko­vať a zdie­ľať, res­pek­tí­ve vy­mie­ňať si in­for­má­cie. Ov­lá­dať štruk­túr­nu di­eru zna­me­ná dis­po­no­vať mo­cou, pre­to­že zá­me­rom je, aby zú­čas­tne­né stra­ny nav­zá­jom mu­se­li ko­mu­ni­ko­vať prá­ve cez to­ho, kto tú­to štruk­túr­nu di­eru ov­lá­da. Ke­by sa to­tiž zú­čas­tne­né stra­ny zoz­ná­mi­li, moh­li by si vy­mie­ňať in­for­má­cie me­dzi se­bou bez spros­tred­ko­va­te­ľa.

Me­dzi po­ten­ciál­ne ri­zi­ká vy­uží­va­nia so­ciál­nych mé­dií na tr­hu prá­ce pa­tria pre­dov­šet­kým tie­to:

• fik­tív­ne oso­by, kto­ré vy­tvo­ri­li za­mes­tná­va­te­lia a pros­tred­níc­tvom nich mô­žu sle­do­vať ak­ti­vi­ty za­mes­tnan­cov
• zneu­ži­tie osob­ných úda­jov
• mož­nosť sle­do­va­nia IT od­de­le­ním: špe­cia­lis­ti od­de­le­nia in­for­mač­ných tech­no­ló­gií kon­tro­lu­jú náv­štev­nosť webo­vých strá­nok, či sú ak­tív­ne, ale­bo nie, koľ­ko ča­su na nich za­mes­tnan­ci trá­via a pod.
• tzv. free­mail: pros­tred­níc­tvom ne­ho sa mô­žu po­sie­lať príl­ohy, kto­rých ob­sah sa ne­dá kon­tro­lo­vať, tak­že je tu ri­zi­ko ší­re­nia ví­ru­sov, spa­mu, úni­ku dô­ver­ných in­for­má­cií atď.

Ak­ti­vi­ta jed­not­liv­cov na so­ciál­nych mé­diách za­ne­chá­va sto­py vo ve­rej­nom pries­to­re. Vý­raz, akým pô­so­bí pro­fil, ale­bo do­jem, kto­rý za­ne­chá­va, mô­že byť chaotic­ký, ak je pl­ný ap­li­ká­cií a pô­so­bí ako sme­tis­ko in­for­má­cií, na dru­hej stra­ne mô­že byť aj vý­sled­kom cie­ľa­ve­do­mé­ho pô­so­be­nia pou­ží­va­te­ľa so zá­me­rom vy­tvo­riť o se­be ur­či­tý ob­raz. May­rowitz upo­zor­ňu­je, že stá­le čas­tej­šie „hrá­me pred no­vým pub­li­kom a na no­vých ja­vis­kách – pred pub­li­kom, kto­ré nie je prí­tom­né, a na ja­vis­kách, kto­ré neexis­tu­jú v zá­vis­los­ti od ča­su a pries­to­ru“. Na prík­la­de no­vých so­ciál­nych mé­dií je dob­re vi­di­teľ­né, že sme „s os­tat­ný­mi pre­po­je­ní mno­ho­po­čet­ný­mi a ne­li­neár­ny­mi vzťah­mi“. Pre­ze­ra­nie pro­fi­lov je väč­ši­nou spo­lo­čen­sky ak­cep­to­va­teľ­né, na­priek to­mu však mô­že­me po­ve­dať, že Fa­ce­book cha­rak­te­ri­zu­jú uvoľ­ne­né so­ciál­ne nor­my, čo­ho dôs­led­kom mô­že byť napr. aj pre­pus­te­nie zo za­mes­tna­nia.

Op­ro­ti to­mu so­ciál­ne mé­diá s ur­či­tým cie­ľom, ako Lin­ke­dIn a Job­li­fe, ma­jú eti­ke­tu a pev­nej­šie nor­my. Tá­to ne­pí­sa­ná eti­ke­ta vy­chá­dza z pro­fe­sio­vej orien­tá­cie spo­mí­na­ných por­tá­lov. Pros­tred­níc­tvom nich sa dá vý­bor­ne pre­zen­to­vať po­ten­ciál­nym za­mes­tná­va­te­ľom, pre­to sa uvá­dza­jú ko­rek­tné úda­je bez sklo­nov pre­ja­vo­vať sa v roz­po­re s kon­ven­cia­mi. K to­mu poz­na­me­naj­me Gof­fma­no­vo tvr­de­nie, že kaž­dý člo­vek dis­po­nu­je „mul­tip­li­cit­ným re­per­toá­rom ro­lí, kto­ré pred­vá­dza­me na rôz­nych so­ciál­nych scé­nach. Kaž­dé­mu pub­li­ku po­nú­ka­me tro­chu inú 'in­sce­ná­ciu' sa­mé­ho se­ba“.

Ob­ja­vu­jú sa, sa­moz­rej­me, no­vé for­my ne­rov­nos­ti. So­ciál­ny sta­tus mô­že pou­ká­zať na pre­po­je­nie s vplyv­nou oso­bu, ce­leb­ri­tou ale­bo člen­stvo v uzav­re­tej sku­pi­ne, res­pek­tí­ve v sku­pi­ne pri­jí­ma­jú­cej čle­nov iba na poz­ván­ku ale­bo pod­ľa po­sú­de­nia ad­mi­nis­trá­to­ra sku­pi­ny. Ta­kým­to spô­so­bom sa mô­že zvy­šo­vať napr. so­ciál­ny ale­bo kul­túr­ny ka­pi­tál. Prís­tup k tech­no­ló­giám a po­čí­ta­čo­vá gra­mot­nosť už nie sú je­di­né fak­to­ry, kto­ré ov­plyv­ňu­jú sta­tus jed­not­liv­ca na inter­ne­te. Kľú­čo­vou sa stá­va otáz­ka, do kto­rých sie­tí pat­rí a aké so­ciál­ne ak­ti­vi­ty v nich vy­ví­ja.

Zá­ver
No­vé so­ciál­ne mé­diá po­nú­ka­jú ši­ro­ké spek­trum mož­nos­tí v ob­las­ti se­bap­re­zen­tá­cie, pre­da­ja ale­bo ho­ci aj zvy­šo­va­nia hod­no­ty na tr­hu prá­ce. V člán­ku sme sa pros­tred­níc­tvom za­me­ra­nia na vý­znam pre fir­my a jed­not­liv­cov po­kú­si­li o načr­tnu­tie mož­nos­ti za­obe­rať sa so­ciál­ny­mi mé­dia­mi (Fa­ce­book, Lin­ke­dIn, Job­li­fe) zo so­cio­lo­gic­kej per­spek­tí­vy, kon­krét­ne s vy­uži­tím nás­tro­jov so­ciál­nej dra­ma­tur­gie. Cie­ľom bo­lo ta­kis­to zdô­raz­niť vý­znam po­dob­né­ho prís­tu­pu pre prax v ob­las­ti ľud­ských zdro­jov.

Zdroj: TS KPMG

Prečítajte si tiež:

Hľa­dá­te prá­cu? Vy­uži­te so­ciál­ne sie­te! (pred 2 mesiacmi)

So­ciál­ne sie­te – dob­rý slu­ha / zlý pán (pred 5 mesiacmi)

So­ciál­ne sie­te vy­uží­va na­priek ri­zi­kám stá­le viac mla­dých (pred rokom)