Publikované pred 11 mesiacmi: 23.05.2012 / Juraj Bednár, Adam Števko, čítaní: 2245
Firmy a organizácie, ktoré prevádzkujú veľké siete alebo webové služby, sa rozhodli pre zapnutie IPv6 na nimi prevádzkovaných sieťach, aby tak odštartovali prechod na tento protokol novej generácie. Tento krok nastal krátko po tom, ako organizácia IANA, ktorá má na starosti prideľovanie IP adries, oznámila, že sa minuli všetky adresné bloky staršieho protokolu IPv4. Dátum spustenia je 6. jún 2012.
Medzi firmami, ktoré spúšťajú podporu IPv6, sú Facebook, Google alebo operátor T-Mobile USA. Spustenie znamená, že na sieťach operátorov bude automaticky fungovať prevádzka cez IPv6 a klienti dostanú adresy IPv6. U webových operátorov bude hlavný web dostupný aj cez adresu IPv6 (doteraz mali väčšinou na podporu IPv6 osobitnú adresu, napr. ipv6.google.com).
Zo slovenských operátorov sa zapája napr. spoločnosť DIGMIA, v ktorej pracujú autori článku. Tá zároveň spustila podporu IPv6 aj u svojich zákazníkov, ako je napr. portál itnews.sk, patriaci redakcii tohto časopisu, ale aj iné mediálne weby (etrend.sk, ta3.com). Zapojil sa takisto hackerspace Progressbar z Bratislavy, ktorého stránky www.progressbar.sk sú tiež dostupné cez IPv6.
Pre klientov, ktorí majú IPv6 aj IPv4, závisí od nastavení siete, ktorý protokol sa použije. Moderné operačné systémy a prehliadače použijú IPv6. Ak chcete vyskúšať, či používate IPv6, môžete použiť klasický test pomocou tancujúcej korytnačky: Navštívte http://www.kame.net/, a ak uvidíte tancujúcu korytnačku, používate protokol IPv6. Takíto používatelia používajú oba protokoly natívne.
Niektorí používatelia, najmä v Japonsku a Kórei, používajú už iba IPv6. Keďže tento protokol je spätne kompatibilný s IPv4, dokážu sa títo používatelia pripájať aj na servery s podporou iba IPv4. Niektorý smerovač po ceste preloží IPv6 na IPv4.
Problém s celosvetovým zapnutím IPv6 môžu mať iba používatelia, ktorí majú podporu IPv6, ale majú ju zle nastavenú, resp. ich poskytovateľ im poskytne zlé nastavenia. V tom prípade cez IPv6 nebude fungovať každé pripojenie. Používatelia môžu skúsiť opraviť nastavenia alebo vypnúť podporu IPv6 vo svojom operačnom systéme.
IPv6 má 128-bitový adresný priestor, čo je takmer 3.4 x 10^38 adries. Na porovnanie: V súčasnosti najpoužívanejší protokol IPv4 má 32-bitový adresný priestor. Jeden z najdôležitejších problémov, ktoré nový protokol rieši, je teda nedostatok adries v súčasnom protokole.
Návrh protokolu IPv6 myslel aj na zjednodušené pripájanie nových zariadení do siete pomocou tzv. SLAAC (stateless autoconfiguration). Na zariadení, ktoré slúži ako predvolená brána pre daný segment siete, je spustená služba, ktorá odpovedá na žiadosti o konfiguráciu (podobne ako pri protokole DHCP - protokol SLAAC je len výrazne jednoduchší). Toto zariadenie aj automaticky posiela nové informácie v pravidelných intervaloch.
Pomocou protokolu SLAAC sa veľmi jednoduchým spôsobom konfigurujú novo pripojené zariadenia. Klient dostane paket s informáciami o adrese siete a adresu IPv6 brány. Po prijatí paketu si klient musí vygenerovať 64 bitov adresy IPv6. Na generovanie sa používa niekoľko algoritmov, ako napr. EUI64, ktorý zoberie MAC adresu rozhrania a použije ju v adrese. Tento algoritmus narazil na nevôľu ľudí, lebo dáva do adresy adresu MAC rozhrania, čo mnohí berú ako citlivú informáciu, pretože sa stávajú ľahko stopovateľnými na internete. Ďalší spôsob je použitie tzv. Privacy extensions. Pri použití tohto spôsobu operačný systém pripájajúceho stroja náhodne vygeneruje príponu. Po vygenerovaní adresy sa stroj opýta v sieti, či sa daná adresa nepoužíva. Ak nedostane odpoveď, túto adresu začne používať.
Hlavička paketu IPv6 má fixnú veľkosť 40 bajtov. Hlavička IPv4 môže mať premenlivú veľkosť 20 alebo 24 bajtov v závislosti od toho, či sú IP možnosti zapnuté. Hlavička paketu IPv4 takisto obsahuje kontrolnú sumu pre paket, ktorá sa pri každom spracovaní mení (znižuje sa hodnota Time-To-Live v IP hlavičke). Hlavička IPv6 tento kontrolný súčet nemá, a preto je spracovanie paketov IPv6 jednoduchšie. Na detegovanie chýb sa používajú kontrolné sumy na druhej sieťovej vrstve alebo potom pri jednotlivých protokoloch vyšších vrstiev.
Vďaka lepším geografickým a hierarchickým pravidlám pri prideľovaní rozsahov IPv6 zaberajú tieto rozsahy dnes iba sedminu toho, čo obsahujú smerovacie tabuľky pre protokol IPv4. Situácia sa však môže časom zmeniť, ako budú alokácie rozsahov IPv6 pribúdať.
Na zisťovanie MAC adries v sieťach IPv4 sa používa protokol ARP. Pri IPv6 bola funkcionalita protokolu ARP nahradená protokolom NDP, ktorý je súčasťou ICMPv6. Na správne fungovanie IPv6 nesmieme blokovať celé ICMPv6 na firewalle. To by nám mohlo spôsobiť, že stroj napr. nebude môcť nájsť MAC adresy iných zariadení v sieti, a teda nebude vedieť s nimi komunikovať. Na komunikáciu s celou lokálnou sieťou sa používajú multicastové adresy, nie broadcastové. Pri broadcaste sa vec dostala každej IP adrese v sieti bez ohľadu na to, či sa používa alebo nie. Pri multicaste sa daný paket dostane len k strojom, ktoré sú prihlásené v multicastovej skupine, a teda neposiela sa to hlúpo na všetky adresy.
V pôvodnom návrhu protokolu IPv6 sa hovorilo, že každá implementácia musí podporovať protokol IPSec. IPSec je protokol, ktorý nám zabezpečuje autentifikáciu a šifrovanie na sieťovej vrstve. Podpora IPSecu vo väčšine operačných systémov je, ale na konfiguráciu a správne fungovanie IPv6 ho nepotrebujeme. Keďže návrh diktoval jeho podporu v akejkoľvek implementácii IPv6, a nie jeho používanie, neskôr sa jeho podpora zmenila z povinnej na dobrovoľnú.
Tento protokol takisto nerieši všetky bezpečnostné a výkonnostné nedostatky protokolu IPv4, pretože mnohé boli objavené až po vytvorení štandardu IPv6.
Doménový systém čaká ďalšia dôležitá úloha, a to nasadenie podpory DNSSec pre kryptograficky podpísané záznamy DNS. To takisto umožní zjednodušiť podporu protokolu SSL, pretože nebude nevyhnutné overovať platnosť certifikátu oproti certifikačnej autorite. Vďaka stromovej štruktúre systému DNS je pre každé meno delegovaný podpisový kľúč, a teda vierohodnosť servera možno zabezpečiť aj pomocou podpísaného verejného kľúča webového servera v systéme DNSSec.