Päť mýtov o open source softvéri

Dneš­ný trend na po­li IT je veľ­mi za­ují­ma­vý. No­vé za­ria­de­nia a tech­no­ló­gie pri­chá­dza­jú tak­mer kaž­dý deň, har­dvér má ob­rov­ský vý­kon a väč­ši­na pou­ží­va­te­ľov je­ho mož­nos­ti zďa­le­ka ne­vyu­ží­va napl­no. Ce­ny sú aj na­priek to­mu stá­le niž­šie a už aj to naj­lac­nej­šie har­dvé­ro­vé vy­ba­ve­nie za pár sto­viek eur je pre­važ­ne pos­ta­ču­jú­ce pre bež­né­ho pou­ží­va­te­ľa.

No tro­chu iná je si­tuácia v ob­las­ti sof­tvé­ru, kde sa ap­li­ká­cie sí­ce ta­kis­to zlep­šu­jú, ale ich ce­ny sú po­mer­ne stá­le, niek­to­ré do­kon­ca aj vy­ššie ako v mi­nu­los­ti. Ak si te­da pou­ží­va­teľ kú­pi no­vý no­te­book nap­rík­lad za 500 eur, kto­rý mu bu­de slú­žiť na pí­sa­nie, úp­ra­vu ob­ráz­kov, inter­net a preh­rá­va­nie mul­ti­mé­dií, ur­či­te za sof­tvér ne­bu­de chcieť dať ďal­ších 200 – 1000 eur. Pre­to sa časť z nich uchy­ľu­je k zís­ka­va­niu sof­tvé­ru za­dar­mo, ale ne­le­gál­ne.

Mno­hí (vlas­tne väč­ši­na) tak ne­ro­bia pre­to, že za ap­li­ká­cie prio­rit­ne nie sú ochot­ní za­pla­tiť, ale pre­to, že al­ter­na­tí­vy ani ne­poz­na­jú, prí­pad­ne sa obá­va­jú ich (ne)kva­li­ty a naj­zná­mej­ší ko­merč­ný sof­tvér je pre nich prid­ra­hý. Na vý­ber pri­tom ma­jú naj­rôz­nej­ší freeware, kto­rý je za­dar­mo a je­ho veľ­kú pod­sku­pi­nu tvo­rí prá­ve open sour­ce sof­tvér. Ne­má­lo pou­ží­va­te­ľov sa open sour­ce sof­tvé­ru vy­hý­ba naj­mä pre mý­ty, kto­ré o ňom ko­lu­jú a ani zďa­le­ka nie sú prav­di­vé.

Dô­ka­zom je už len to, že žiad­ny pou­ží­va­teľ PC ne­mô­že dnes s ur­či­tos­ťou po­ve­dať, že nik­dy ne­pou­žil žiad­ny open sour­ce sof­tvér. Do ka­te­gó­rie open sour­ce dnes to­tiž pa­tria ope­rač­né sys­té­my, webo­vé pre­hlia­da­če, e-mai­lo­ví klien­ti, gra­fic­ký sof­tvér, mul­ti­me­diál­ne preh­rá­va­če, kan­ce­lár­sky sof­tvér, webo­vé ap­li­ká­cie a množ­stvo iných viac či me­nej zná­mych prog­ra­mov.

A zďa­le­ka to nie je len sof­tvér pou­ží­va­ný pár ľuď­mi, kto­rí by tak ro­bi­li len z čis­tej anti­pa­tie k ne­ja­ké­mu sof­tvé­ro­vé­mu pro­du­cen­to­vi. Open sour­ce ap­li­ká­cie pou­ží­va­jú den­ne stov­ky mi­lió­nov ľu­dí. Ne­pria­mo to tak ro­bí do­kon­ca ove­ľa viac, nap­rík­lad keď si zob­ra­zu­jú ne­ja­kú webo­vú strán­ku, kto­rá beží na server­i s Li­nuxom. Da­lo by sa po­ve­dať, že kaž­dý pou­ží­va­teľ inter­ne­tu as­poň ne­pria­mo pou­ží­va ne­ja­ké open sour­ce ap­li­ká­cie.

Na­še tvr­de­nia po­do­prie­me nas­le­du­jú­cim zoz­na­mom naj­zná­mej­šie­ho open sour­ce sof­tvé­ru:
Ope­rač­ný sys­tém: Ubun­tu
HTTP server: Apa­che
Webo­vý pre­hlia­dač: Fi­re­fox
E-mai­lo­vý klient: Thun­der­bird
Gra­fic­ký sof­tvér: GIMP, Paint.NET
Mul­ti­me­diál­ne preh­rá­va­če: VLC, Me­dia Player Clas­sic
Sof­tvér na audio: Auda­ci­ty
Kan­ce­lár­sky sof­tvér: Ope­nOf­fi­ce.org, Abiword
Webo­vé ap­li­ká­cie: phpBB, Wordpress, Dru­pal, Joom­la

Kaž­dý prav­de­po­dob­ne poz­ná as­poň jed­nu ap­li­ká­ciu z pred­chá­dza­jú­ce­ho zoz­na­mu. Sta­čí si vy­brať jed­nu z nich a kon­fron­to­vať ju s nas­le­du­jú­ci­mi pia­ti­mi mý­tic­ký­mi tvr­de­nia­mi o open sour­ce. Sa­mi tak mô­že­te zis­tiť, či da­né ar­gu­men­ty sku­toč­ne ob­sto­ja. Nas­le­du­jú­ce mý­ty ne­ho­vo­ria v pros­pech ani nep­ros­pech open sour­ce. Skôr sa sna­ží­me pri­niesť vy­vá­že­ný poh­ľad na da­né té­my bez oh­ľa­du na to, kto­rá stra­na v da­nom prí­pa­de zví­ťa­zí – open sour­ce ale­bo clo­sed sour­ce.

1. Open sour­ce je v praxi ne­pou­ži­teľ­ný
Mož­no o niek­to­rom z uve­de­ných sof­tvé­rov po­ve­dať, že je ne­pou­ži­teľ­ný? Ako prík­lad si mô­že­me zob­rať hneď naj­zák­lad­nej­ší open sour­ce sof­tvér, kto­rým je ope­rač­ný sys­tém. Kon­krét­ne dis­tri­bú­cia Ubun­tu je dnes veľ­mi po­pu­lár­na a ob­ľú­be­ná na des­kto­po­vých po­čí­ta­čoch a no­te­boo­koch bež­ných pou­ží­va­te­ľov. Mi­lió­ny ľu­dí vy­uží­va­jú ten­to sys­tém kaž­dý deň a ur­či­te by tak ne­ro­bi­li v prí­pa­de, ke­by ne­bol sku­toč­ne pou­ži­teľ­ný.

Tým má­me na mys­li, že by mu­se­li neus­tá­le rie­šiť ne­ja­ký har­dvé­ro­vý prob­lém, ne­kom­pa­ti­bi­li­tu sof­tvé­ru, nes­ta­bi­li­tu, ťaž­ko­pád­ne ov­lá­da­nie a má­lo fun­kcií. Veď ope­rač­ný sys­tém za­dar­mo by nes­tál za pou­ží­va­nie v prí­pa­de, ke­by je­ho na­sa­de­nie pri­ná­ša­lo viac prob­lé­mov ako oso­hu.

No na dru­hej stra­ne nik­to netvr­dí, že open sour­ce sof­tvér, kto­rý je za­dar­mo, je lep­ší a má po­rov­na­teľ­né množ­stvo fun­kcií ako dra­hý, ko­mer­čne vy­rá­ba­ný prog­ram. Nap­rík­lad ta­ký GIMP by asi ne­bol naj­lep­šou voľ­bou pre pro­fe­sio­nál­ne­ho gra­fi­ka.

Ten by ur­či­te up­red­nos­tnil z poh­ľa­du mož­nos­tí ap­li­ká­ciu Ado­be Pho­tos­hop. No príl­eži­tost­ný pou­ží­va­teľ, kto­rý pot­re­bu­je len z ča­su na čas up­ra­viť či vy­tvo­riť ne­ja­ký ob­rá­zok, ne­bu­de ku­po­vať Pho­tos­hop za nie­koľ­ko sto­viek eur. A to aj na­priek to­mu, že vý­ho­dy sú zrej­mé: väč­šie mož­nos­ti úp­rav, jed­no­duch­šie do­siah­nu­tie po­ža­do­va­né­ho vý­sled­ku, prep­ra­co­va­nej­šie pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie atď.

Rov­na­ké tvr­de­nie pla­tí nap­rík­lad aj o kan­ce­lár­skom ba­lí­ku Ope­nOf­fi­ce.org, kto­rý je naj­zná­mej­šou open sour­ce al­ter­na­tí­vou ku ko­mer­čné­mu pro­duk­tu spo­loč­nos­ti Mic­ro­soft. Z veľ­kej čas­ti je kom­pa­ti­bil­ný s pro­prie­tár­ny­mi sú­bo­ro­vý­mi for­mát­mi, ako sú nap­rík­lad *.doc, *.docx, *.ppt, *.xls, s kto­rý­mi prio­rit­ne pra­cu­je prá­ve ba­lík Mic­ro­soft Of­fi­ce. Ak te­da niek­to pou­ží­va Ope­nOf­fi­ce.org, mô­že v ňom pre­hlia­dať, up­ra­vo­vať a uk­la­dať sú­bo­ry aj do sú­bo­ro­vé­ho for­má­tu spo­loč­nos­ti Mic­ro­soft. Obzvlášť vý­hod­ná je tá­to fun­kcia vte­dy, ak pou­ží­va­teľ vie, že je­ho sú­bor bu­dú pou­ží­vať naj­mä vlas­tní­ci ba­lí­ka Mic­ro­soft Of­fi­ce. Opäť však tre­ba po­dot­knúť, že gra­fic­ké pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie nie je ta­ké prep­ra­co­va­né ako v prí­pa­de Of­fi­ce 2007 ale­bo 2010, ale bež­ne pou­ží­va­né fun­kcie sú dos­ta­toč­ne pris­pô­so­be­né pot­re­bám väč­ši­ny pou­ží­va­te­ľov. Ak te­da ne­vy­ža­du­je­te naj­vyš­ší kom­fort, sta­čí si bez­plat­ne stiah­nuť ani nie 150 MB veľ­ký in­šta­lač­ný sú­bor a pou­ží­vať pl­no­hod­not­ný kan­ce­lár­sky ba­lík.

2. Open sour­ce má ot­vo­re­ný kód, kto­rý umož­ňu­je náj­sť hac­ke­rom bez­peč­nos­tné chy­by
Ale nie zá­ko­ni­te viac ako v sof­tvé­ri bez voľ­ne dos­tup­né­ho zdro­jo­vé­ho kó­du. Té­ma bez­peč­nos­ti sof­tvé­ru open sour­ce vs. clo­sed sour­ce (sof­tvér bez zve­rej­ne­né­ho zdro­jo­vé­ho kó­du) je už ro­ky prí­tom­ná naj­mä v dis­ku­sii o OS Win­dows a Li­nux. Win­dows je ty­pic­ký zá­stup­ca ko­mer­čné­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu s ne­ve­rej­ným zdro­jo­vým kó­dom a li­nuxové dis­tri­bú­cie sú syn­ony­mom slo­bod­né­ho sof­tvé­ru a ot­vo­re­né­ho kó­du.

Naj­pou­ží­va­nej­ší ar­gu­ment v tej­to bit­ke je ten, že množ­stvo nap­rog­ra­mo­va­né­ho mal­vé­ru (čer­vov, ví­ru­sov, trój­skych ko­ňov atď.) a ob­ja­ve­ných (a zve­rej­ne­ných) bez­peč­nos­tných chýb je veľ­mi zá­vis­lé od poč­tu pou­ží­va­te­ľov da­né­ho sof­tvé­ru, te­da aj od poč­tu pou­ží­va­te­ľov prís­luš­né­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu. Pre hac­ke­rov je vždy vý­hod­nej­šie (aj eko­no­mic­ky) náj­sť bez­peč­nos­tnú di­eru v naj­viac pou­ží­va­nom sof­tvé­ri ako v sof­tvé­ri, kto­rý pou­ží­va len ma­lá časť ľu­dí. Sa­moz­rej­me, ha­cker zís­ka väč­šiu pres­tíž, ak hac­kne webo­vý server s mi­lió­nom pou­ží­va­te­ľov ako len ne­ja­kú strán­ku, na kto­rej je za­re­gis­tro­va­ných 100 ľu­dí.

Dru­hý fakt je ten, že ak OS Win­dows pou­ží­va prib­liž­ne 100-krát viac ľu­dí, bu­de me­dzi ni­mi asi aj viac od­bor­ní­kov a hac­ke­rov, kto­rí ro­zu­me­jú ar­chi­tek­tú­re sys­té­mu, fun­go­va­niu ap­li­ká­cií na da­nej plat­for­me a aj to­mu, ako to skú­siť vy­užiť či obísť vo svoj pros­pech. Net­re­ba ta­kis­to za­bú­dať ani na to, že pre Win­dows exis­tu­je ove­ľa viac ap­li­ká­cií, čo je aj ďal­ší dô­vod, pre­čo sa mô­že zdať, že Win­dows a ap­li­ká­cie pre ten­to sys­tém sú viac „de­ra­vé“.

Open sour­ce sa čas­to po­va­žu­je za nev­hod­ný na reál­ne na­sa­de­nie prá­ve pre­to, že zdro­jo­vý kód sof­tvé­ru je dos­tup­ný pre kaž­dé­ho. Je sí­ce prav­da, že bez­peč­nos­tné chy­by sa hľa­da­jú ove­ľa jed­no­duch­šie čí­ta­ním kó­du v niek­to­rom z vy­so­koú­rov­ňo­vých ja­zy­kov, ako je nap­rík­lad C++, ale asem­bler ta­kis­to nie je zlý. Do­ka­zu­je to aj sku­toč­nosť, že v množ­stve sof­tvé­ru so za­tvo­re­ným zdro­jo­vým kó­dom sa bez­peč­nos­tné di­ery s ús­pe­chom ob­ja­vu­jú už ro­ky. Rov­na­ko aj ana­lý­zu a od­stra­ňo­va­nie ochrán v ko­mer­čnom sof­tvé­ri crac­ke­ri vy­ko­ná­va­jú z veľ­kej čas­ti prá­ve v asem­ble­ri.

3. Open sour­ce je bez­peč­ný sof­tvér, pre­to­že bez­peč­nos­tné chy­by sa ľah­ko náj­du
Ten­to mý­tus je pres­ný opak to­ho pred­chá­dza­jú­ce­ho. Za­tiaľ čo dru­hý tvr­dil, že open sour­ce má tú chy­bu, že kaž­dý mô­že pre­ze­rať zdro­jo­vý kód a hľa­dať bez­peč­nos­tné chy­by, ten­to tvr­dí, že prá­ve pre­to je to bez­peč­ný sof­tvér. Ani jed­no, ani dru­hé tvr­de­nie nie je prav­da. Pre­čo by mal byť open sour­ce sof­tvér bez­peč­ný? To, že sa chy­by ľah­šie hľa­da­jú, je sí­ce prav­da, ale opäť tre­ba pri­po­me­núť, koľ­ko ľu­dí, s akou in­ten­zi­tou a akým úmys­lom sa za­me­ria­va na prís­luš­ný sof­tvér. Plus net­re­ba za­bú­dať na to, že po­čet zve­rej­ne­ných zra­ni­teľ­nos­tí je mno­ho­ná­sob­ne niž­ší než po­čet ob­ja­ve­ných zra­ni­teľ­nos­tí. A tak aj v ap­li­ká­cii s ot­vo­re­ným zdro­jo­vým kó­dom os­tá­va bez­peč­nos­tná di­era v nej prí­tom­ná nie­ke­dy po­riad­ne dl­ho po tom, čo ju niek­to ob­ja­vil, ale nez­ve­rej­nil.

Open sour­ce sof­tvé­ru sa ta­kis­to pri­pi­su­je tá klad­ná vlas­tnosť, že po ob­ja­ve­ní bez­peč­nos­tnej di­ery si ju mô­že kto­koľ­vek op­ra­viť sám. No vy­ná­ra sa ďal­šia otáz­ka: Koľ­ko ľu­dí tak aj sku­toč­ne uro­bí ale­bo vô­bec je schop­ných op­ra­viť si sof­tvér? To, že niek­to pou­ží­va nap­rík­lad preh­rá­vač VLC na ope­rač­nom sys­té­me Win­dows, eš­te nez­na­me­ná, že po náj­de­ní zá­važ­nej zra­ni­teľ­nos­ti v ne­ja­kej je­ho kniž­ni­ci DLL si bu­de sám ve­dieť op­ra­viť zdro­jo­vý kód, skom­pi­lo­vať ho a ak­tua­li­zo­vať sof­tvér.

Prav­du­po­ve­diac, ro­bí tak len veľ­mi má­lo ľu­dí, do­kon­ca aj z ra­dov exper­tov, keď­že op­rav­ná ver­zia sof­tvé­ru je na ofi­ciál­nych strán­kach dos­tup­ná už nie­koľ­ko ho­dín či dní po zve­rej­ne­ní zra­ni­teľ­nos­ti.

Na dru­hej stra­ne bez­peč­nos­tní exper­ti dl­ho­do­bo kri­ti­zu­jú ko­mer­čné spo­loč­nos­ti, kto­ré vy­dá­va­jú sof­tvér pou­ží­va­ný de­siat­ka­mi či stov­ka­mi mi­lió­nov pou­ží­va­te­ľov, že ich vy­dá­va­nie zá­plat je veľ­mi po­ma­lé. Ak vý­rob­co­via open sour­ce sof­tvé­ru, kto­rý je za­dar­mo, do­ká­žu vy­dá­vať zá­pla­ty do nie­koľ­kých ho­dín či dní, pre­čo by tak ne­moh­li ro­biť aj fir­my, kto­ré dos­ta­li za svoj pro­dukt za­pla­te­né? V tom­to pro­ce­se je je­di­né plus as­poň to, že vý­rob­co­via zve­rej­nia pos­tup na to, ako mi­ni­ma­li­zo­vať mož­nosť zneu­ži­tia chy­by sof­tvé­ru. Ako mô­že­te po pre­čí­ta­ní pred­chá­dza­jú­cich riad­kov usu­dzo­vať, bez­peč­ný sof­tvér sa neur­ču­je pod­ľa to­ho, či je to open sour­ce ale­bo clo­sed sour­ce, ale pod­ľa to­ho, či je na­pí­sa­ný s dô­ra­zom na bez­peč­nosť. Aj na­priek naj­väč­šie­mu úsi­liu bu­de open aj clo­sed sour­ce sof­tvér ob­sa­ho­vať ne­ja­ké chy­by, ale tvr­de­nie, že clo­sed sour­ce sof­tvér je bez­peč­nej­ší, vy­vo­lá­va len po­cit fa­loš­nej is­to­ty (po an­glic­ky „se­cu­ri­ty through ob­scu­ri­ty“).

4. Open sour­ce ne­má žiad­nu pod­po­ru a sprá­va sof­tvé­ru je zlo­ži­tá
Nep­rav­di­vosť toh­to mý­tu do­ka­zu­je fakt, že li­nuxový ope­rač­ný sys­tém Ubun­tu má ko­mer­čnú tech­nic­kú pod­po­ru. Fir­ma Ca­no­ni­cal pos­ky­tu­je pla­te­nú pod­po­ru pre ten­to ob­ľú­be­ný ope­rač­ný sys­tém.

Ta­kis­to skús­te po­roz­mýš­ľať, či ste už nie­ke­dy vy sa­mi vy­uži­li tech­nic­kú pod­po­ru spo­loč­nos­ti Mic­ro­soft pre sys­tém Win­dows. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov pou­ží­va­te­lia sof­tvé­ru pou­ži­jú na náj­de­nie rie­še­nia svoj­ho prob­lé­mu vy­hľa­dá­vač Goog­le či ne­ja­ké dis­kus­né fó­rum. A rov­na­ko to mô­že byť aj v prí­pa­de, že by ste pou­ží­va­li Li­nux a ne­ve­de­li si dať s nie­čím ra­dy.

V ča­soch, keď ne­bol inter­net, moh­li napr. pou­ží­va­te­lia OS Win­dows čas­tej­šie pot­re­bo­vať ne­ja­kú te­le­fo­nic­kú tech­nic­kú pod­po­ru, pre­to­že bez nej by sa jed­no­du­cho ne­poh­li. Dnes však už väč­ši­na z nich hľa­dá od­po­ve­de naj­prv na inter­ne­te. Exis­tu­je ta­kis­to množ­stvo rôz­nych kníh, člán­kov, tu­to­riá­lov a do­ku­men­tá­cie k naj­rôz­nej­šie­mu open sour­ce sof­tvé­ru, rov­na­ko ako ku ko­mer­čné­mu sof­tvé­ru. Kaž­dý sof­tvér sa tre­ba nau­čiť ov­lá­dať bez oh­ľa­du na to, či je to open sour­ce a je za­dar­mo ale­bo ide o ko­merč­ný prog­ram.

Z pou­ží­va­nia open sour­ce net­re­ba mať strach, net­re­ba ho po­va­žo­vať za sof­tvér, kto­rý je ur­če­ný pre vy­so­ko tech­nic­ky zdat­ných pou­ží­va­te­ľov. Je to rov­na­ký sof­tvér ako kto­rý­koľ­vek iný a je ur­če­ný pre kaž­dé­ho, kto chce sof­tvér za­dar­mo a le­gál­ne. Po­čet pou­ží­va­te­ľov ras­tie kaž­dý deň tak vo sfé­re súk­rom­ných pou­ží­va­te­ľov, ako aj štát­nych in­šti­tú­cií v rôz­nych čas­tiach sve­ta.

5. Open sour­ce má ob­ťaž­né pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie
Je jas­né, že pre ľu­dí pou­ží­va­jú­cich ne­ja­ký iný OS mno­ho ro­kov sa bu­de zdať pre­chod na Li­nux ťaž­ký. Ale zrej­me nie pre­to, že by Li­nux mal zlo­ži­té gra­fic­ké pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie (GUI), kto­rých je, mi­mo­cho­dom, na vý­ber viac. Ale skôr pre­to, že si za tie ro­ky vy­pes­to­va­li pri pou­ží­va­ní ope­rač­né­ho sys­té­mu ur­či­té ná­vy­ky, od kto­rých sa pr­vé dni mô­že ťaž­ko od­vy­kať. Ak poz­ná­te nie­ko­ho, kto pou­ží­va Li­nux a pred­tým pra­co­val s Win­dows, ur­či­te vám ne­po­vie, že Li­nux má ob­ťaž­né ale­bo zlé pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie. Li­nux je jed­no­du­cho iný ako Win­dows a Win­dows je iný ako Li­nux. V nie­čom sú tie­to sys­té­my aj z hľa­dis­ka vnú­tor­nej ar­chi­tek­tú­ry po­dob­né a v inom sa za­se od­li­šu­jú, a tak ani pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie ne­mô­žu mať rov­na­ké, a to aj pre pa­ten­ty. Rov­na­ko sa nap­rík­lad lí­ši aj ope­rač­ný sys­tém spo­loč­nos­ti App­le iOS od An­droi­du z di­el­ne Goog­le.

Ďal­ší dô­kaz o tom, že open sour­ce ne­má zlo­ži­té a nep­reh­ľad­né pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie, je sku­toč­nosť, že množ­stvo pou­ží­va­te­ľov sil­ne za­me­ra­ných na ko­merč­ný sof­tvér (s jed­no­du­chým pou­ží­va­ním, vy­spe­lým gra­fic­kým pou­ží­va­teľ­ským roz­hra­ním atď.) pou­ží­va nap­rík­lad webo­vý pre­hlia­dač Fi­re­fox. A mož­no je to je­di­ný open sour­ce či do­kon­ca freewaro­vý sof­tvér, kto­rý pou­ží­va­jú. A zdá sa im GUI Fi­re­foxu nep­reh­ľad­né? Prav­de­po­dob­ne nie, pre­to­že ma­jú na vý­ber z ďal­ších webo­vých pre­hlia­da­čov aj so za­tvo­re­ným zdro­jo­vým kó­dom, kto­ré sú ta­kis­to za­dar­mo.

Väč­ši­na open sour­ce sof­tvé­ru je nap­rog­ra­mo­va­ná a z gra­fic­kej strán­ky navr­hnu­tá rov­na­ko ako väč­ši­na ko­mer­čné­ho sof­tvé­ru. Vo vr­chnej čas­ti ok­na ap­li­ká­cie je me­nu, pod ním pa­nel s nás­troj­mi a do­lu za­se sta­vo­vý ria­dok. Pre prog­ra­má­to­rov je vy­mýš­ľa­nie zby­toč­ne zlo­ži­té­ho, rôz­ny­mi pr­vka­mi prep­le­te­né­ho a gra­fic­ky no­vé­ho pou­ží­va­teľ­ské­ho roz­hra­nia zby­toč­né kom­pli­ko­va­nie prá­ce, tak­že sa net­re­ba báť, že by bol ta­ký­to sof­tvér za­dar­mo a open sour­ce :-).

Nao­zaj len mý­ty...
Z náš­ho poh­ľa­du sú všet­ky tu uve­de­né tvr­de­nia o open sour­ce len mý­ty. Niek­to­ré mož­no v mi­nu­los­ti čias­toč­ne pre niek­to­rý sof­tvér pla­ti­li, ale dnes je to už inak. Ži­je­me v do­be, keď už aj vý­rob­co­via har­dvé­ru vy­dá­va­jú ov­lá­da­če a sof­tvé­ro­vé ap­li­ká­cie pre open sour­ce ope­rač­né sys­té­my. Mno­ho open sour­ce ap­li­ká­cií dnes poz­na­jú po ce­lom sve­te a po­čí­ta sa s ni­mi v mno­hých ob­las­tiach ako s pou­ži­teľ­nou al­ter­na­tí­vou ku ko­mer­čným prog­ra­mom pre pou­ží­va­te­ľov, kto­rí za sof­tvér nech­cú pla­tiť.

Prečítajte si tiež:

Sam­sung Ga­laxy SIII: smar­tfón in­špi­ro­va­ný prí­ro­dou, navr­hnu­tý pre ľu­dí (pred 2 týžňami)

Sam­sung Ga­laxy S3 vs iP­ho­ne 5: Kto bu­de ví­ťa­zom? (pred 2 týžňami)

Sam­sung Ga­laxy S III – po­rov­ná­va­cí test s Teg­ra 3 a Snap­dra­gon S4 na zá­kla­de GPU (pred 3 týžňami)