Publikované pred rokom: 14.03.2011 / Ján Chovanec, čítaní: 4404
Dnešný trend na poli IT je veľmi zaujímavý. Nové zariadenia a technológie prichádzajú takmer každý deň, hardvér má obrovský výkon a väčšina používateľov jeho možnosti zďaleka nevyužíva naplno. Ceny sú aj napriek tomu stále nižšie a už aj to najlacnejšie hardvérové vybavenie za pár stoviek eur je prevažne postačujúce pre bežného používateľa.
No trochu iná je situácia v oblasti softvéru, kde sa aplikácie síce takisto zlepšujú, ale ich ceny sú pomerne stále, niektoré dokonca aj vyššie ako v minulosti. Ak si teda používateľ kúpi nový notebook napríklad za 500 eur, ktorý mu bude slúžiť na písanie, úpravu obrázkov, internet a prehrávanie multimédií, určite za softvér nebude chcieť dať ďalších 200 – 1000 eur. Preto sa časť z nich uchyľuje k získavaniu softvéru zadarmo, ale nelegálne.
Mnohí (vlastne väčšina) tak nerobia preto, že za aplikácie prioritne nie sú ochotní zaplatiť, ale preto, že alternatívy ani nepoznajú, prípadne sa obávajú ich (ne)kvality a najznámejší
komerčný softvér je pre nich pridrahý. Na výber pritom majú najrôznejší freeware, ktorý je zadarmo a jeho veľkú podskupinu tvorí práve
open source softvér. Nemálo používateľov sa
open source softvéru vyhýba najmä pre mýty, ktoré o ňom kolujú a ani zďaleka nie sú pravdivé.
Dôkazom je už len to, že žiadny používateľ PC nemôže dnes s určitosťou povedať, že nikdy nepoužil žiadny open
source softvér. Do kategórie
open source dnes totiž patria operačné systémy, webové prehliadače, e-mailoví klienti, grafický softvér, multimediálne prehrávače, kancelársky softvér, webové
aplikácie a množstvo iných viac či menej známych programov.
A zďaleka to nie je len softvér používaný pár ľuďmi, ktorí by tak robili len z čistej antipatie k nejakému softvérovému producentovi. Open
source aplikácie používajú denne stovky miliónov ľudí. Nepriamo to tak robí dokonca oveľa viac, napríklad keď si zobrazujú nejakú webovú stránku, ktorá beží na serveri s Linuxom. Dalo by sa povedať, že každý používateľ internetu aspoň nepriamo používa nejaké open source aplikácie.
Naše tvrdenia podoprieme nasledujúcim zoznamom najznámejšieho open
source softvéru:
Operačný systém: Ubuntu
HTTP server: Apache
Webový prehliadač: Firefox
E-mailový klient: Thunderbird
Grafický softvér: GIMP, Paint.NET
Multimediálne prehrávače: VLC, Media Player Classic
Softvér na audio: Audacity
Kancelársky
softvér: OpenOffice.org, Abiword
Webové aplikácie: phpBB, Wordpress, Drupal, Joomla
Každý pravdepodobne pozná aspoň jednu aplikáciu z predchádzajúceho zoznamu. Stačí si vybrať jednu z nich a konfrontovať ju s nasledujúcimi piatimi mýtickými tvrdeniami o open source. Sami tak môžete zistiť, či dané argumenty skutočne obstoja. Nasledujúce mýty nehovoria v prospech ani neprospech open source. Skôr sa snažíme priniesť vyvážený pohľad na dané témy bez ohľadu na to, ktorá strana v danom prípade zvíťazí – open source alebo closed source.
1. Open source je v praxi nepoužiteľný
Možno o niektorom z uvedených softvérov povedať, že je nepoužiteľný?
Ako príklad si môžeme zobrať hneď najzákladnejší open source softvér, ktorým je operačný systém. Konkrétne distribúcia Ubuntu je dnes veľmi populárna a obľúbená na desktopových počítačoch a notebookoch bežných používateľov. Milióny ľudí využívajú tento systém každý deň a určite by tak nerobili v prípade, keby nebol skutočne použiteľný.
Tým máme na mysli, že by museli neustále riešiť nejaký hardvérový problém, nekompatibilitu softvéru, nestabilitu, ťažkopádne ovládanie a málo funkcií. Veď operačný systém zadarmo by nestál za používanie v prípade, keby jeho nasadenie prinášalo viac problémov ako osohu.
No na druhej strane nikto netvrdí, že open source softvér, ktorý je zadarmo, je lepší a má porovnateľné množstvo funkcií ako drahý, komerčne vyrábaný program. Napríklad taký GIMP by asi nebol najlepšou voľbou pre profesionálneho grafika.
Ten by určite uprednostnil z pohľadu možností aplikáciu Adobe Photoshop. No príležitostný používateľ, ktorý potrebuje len z času na čas upraviť či vytvoriť nejaký obrázok, nebude kupovať Photoshop za niekoľko stoviek eur. A to aj napriek tomu, že výhody sú zrejmé: väčšie možnosti úprav, jednoduchšie dosiahnutie požadovaného výsledku, prepracovanejšie používateľské rozhranie atď.
Rovnaké tvrdenie platí napríklad aj o kancelárskom balíku OpenOffice.org, ktorý je najznámejšou open source alternatívou ku komerčnému produktu spoločnosti Microsoft. Z veľkej časti je kompatibilný s proprietárnymi súborovými formátmi, ako sú napríklad *.doc, *.docx, *.ppt, *.xls, s ktorými prioritne pracuje práve balík Microsoft Office. Ak teda niekto používa OpenOffice.org, môže v ňom prehliadať, upravovať a ukladať súbory aj do súborového formátu spoločnosti Microsoft. Obzvlášť výhodná je táto funkcia vtedy, ak používateľ vie, že jeho súbor budú používať najmä vlastníci balíka Microsoft Office.
Opäť však treba podotknúť, že grafické používateľské rozhranie nie je také prepracované ako v prípade Office 2007 alebo 2010, ale bežne používané funkcie sú dostatočne prispôsobené potrebám väčšiny používateľov. Ak teda nevyžadujete najvyšší komfort, stačí si bezplatne stiahnuť ani nie 150 MB veľký inštalačný súbor a používať plnohodnotný kancelársky balík.
2. Open source má otvorený kód, ktorý umožňuje nájsť hackerom bezpečnostné chyby
Ale nie zákonite viac ako v softvéri bez voľne dostupného zdrojového kódu. Téma bezpečnosti softvéru open source vs. closed source (softvér bez zverejneného zdrojového kódu) je už roky prítomná najmä v diskusii o OS Windows a Linux. Windows je typický zástupca komerčného operačného systému s neverejným zdrojovým kódom a linuxové distribúcie sú synonymom slobodného softvéru a otvoreného kódu.
Najpoužívanejší argument v tejto bitke je ten, že množstvo naprogramovaného malvéru (červov, vírusov, trójskych koňov atď.) a objavených (a zverejnených) bezpečnostných chýb je veľmi závislé od počtu používateľov daného softvéru, teda aj od počtu používateľov príslušného operačného systému. Pre hackerov je vždy výhodnejšie (aj ekonomicky) nájsť bezpečnostnú dieru v najviac používanom softvéri ako v softvéri, ktorý používa len malá časť ľudí. Samozrejme, hacker získa väčšiu prestíž, ak hackne webový server s miliónom používateľov ako len nejakú stránku, na ktorej je zaregistrovaných 100 ľudí.
Druhý fakt je ten, že ak OS Windows používa približne 100-krát viac ľudí, bude medzi nimi asi aj viac odborníkov a hackerov, ktorí rozumejú architektúre systému, fungovaniu aplikácií na danej platforme a aj tomu, ako to skúsiť využiť či obísť vo svoj prospech. Netreba takisto zabúdať ani na to, že pre Windows existuje oveľa viac aplikácií, čo je aj ďalší dôvod, prečo sa môže zdať, že Windows a aplikácie pre tento systém sú viac „deravé“.
Open source sa často považuje za nevhodný na reálne nasadenie práve preto, že zdrojový kód softvéru je dostupný pre každého. Je síce pravda, že bezpečnostné chyby sa hľadajú oveľa jednoduchšie čítaním kódu v niektorom z vysokoúrovňových jazykov, ako je napríklad C++, ale asembler takisto nie je zlý. Dokazuje to aj skutočnosť, že v množstve softvéru so zatvoreným zdrojovým kódom sa bezpečnostné diery s úspechom objavujú už roky. Rovnako aj analýzu a odstraňovanie ochrán v komerčnom softvéri crackeri vykonávajú z veľkej časti práve v asembleri.
3. Open source je bezpečný softvér, pretože bezpečnostné chyby sa ľahko nájdu
Tento mýtus je presný opak toho predchádzajúceho. Zatiaľ čo druhý tvrdil, že open source má tú chybu, že každý môže prezerať zdrojový kód a hľadať bezpečnostné chyby, tento tvrdí, že práve preto je to bezpečný softvér. Ani jedno, ani druhé tvrdenie nie je pravda. Prečo by mal byť open source softvér bezpečný? To, že sa chyby ľahšie hľadajú, je síce pravda, ale opäť treba pripomenúť, koľko ľudí, s akou intenzitou a akým úmyslom sa zameriava na príslušný softvér. Plus netreba zabúdať na to, že počet zverejnených zraniteľností je mnohonásobne nižší než počet objavených zraniteľností. A tak aj v aplikácii s otvoreným zdrojovým kódom ostáva bezpečnostná diera v nej prítomná niekedy poriadne dlho po tom, čo ju niekto objavil, ale nezverejnil.
Open source softvéru sa takisto pripisuje tá kladná vlastnosť, že po objavení bezpečnostnej diery si ju môže ktokoľvek opraviť sám. No vynára sa ďalšia otázka: Koľko ľudí tak aj skutočne urobí alebo vôbec je schopných opraviť si softvér? To, že niekto používa napríklad prehrávač VLC na operačnom systéme Windows, ešte neznamená, že po nájdení závažnej zraniteľnosti v nejakej jeho knižnici DLL si bude sám vedieť opraviť zdrojový kód, skompilovať ho a aktualizovať softvér.
Pravdupovediac, robí tak len veľmi málo ľudí, dokonca aj z radov expertov, keďže opravná verzia softvéru je na oficiálnych stránkach dostupná už niekoľko hodín či dní po zverejnení zraniteľnosti.
Na druhej strane bezpečnostní experti dlhodobo kritizujú komerčné spoločnosti, ktoré vydávajú softvér používaný desiatkami či stovkami miliónov používateľov, že ich vydávanie záplat je veľmi pomalé. Ak výrobcovia open source softvéru, ktorý je zadarmo, dokážu vydávať záplaty do niekoľkých hodín či dní, prečo by tak nemohli robiť aj firmy, ktoré dostali za svoj produkt zaplatené? V tomto procese je jediné plus aspoň to, že výrobcovia zverejnia postup na to, ako minimalizovať možnosť zneužitia chyby softvéru.
Ako môžete po prečítaní predchádzajúcich riadkov usudzovať, bezpečný softvér sa neurčuje podľa toho, či je to open source alebo closed source, ale podľa toho, či je napísaný s dôrazom na bezpečnosť. Aj napriek najväčšiemu úsiliu bude open aj closed source softvér obsahovať nejaké chyby, ale tvrdenie, že closed source softvér je bezpečnejší, vyvoláva len pocit falošnej istoty (po anglicky „security through obscurity“).
4. Open source nemá žiadnu podporu a správa softvéru je zložitá
Nepravdivosť tohto mýtu dokazuje fakt, že linuxový operačný systém Ubuntu má komerčnú technickú podporu. Firma Canonical poskytuje platenú podporu pre tento obľúbený operačný systém.
Takisto skúste porozmýšľať, či ste už niekedy vy sami využili technickú podporu spoločnosti Microsoft pre systém Windows. Vo väčšine prípadov používatelia softvéru použijú na nájdenie riešenia svojho problému vyhľadávač Google či nejaké diskusné fórum. A rovnako to môže byť aj v prípade, že by ste používali Linux a nevedeli si dať s niečím rady.
V časoch, keď nebol internet, mohli napr. používatelia OS Windows častejšie potrebovať nejakú telefonickú technickú podporu, pretože bez nej by sa jednoducho nepohli. Dnes však už väčšina z nich hľadá odpovede najprv na internete. Existuje takisto množstvo rôznych kníh, článkov, tutoriálov a dokumentácie k najrôznejšiemu open source softvéru, rovnako ako ku komerčnému softvéru. Každý softvér sa treba naučiť ovládať bez ohľadu na to, či je to open source a je zadarmo alebo ide o komerčný program.
Z používania open source netreba mať strach, netreba ho považovať za softvér, ktorý je určený pre vysoko technicky zdatných používateľov. Je to rovnaký softvér ako ktorýkoľvek iný a je určený pre každého, kto chce softvér zadarmo a legálne. Počet používateľov rastie každý deň tak vo sfére súkromných používateľov, ako aj štátnych inštitúcií v rôznych častiach sveta.
5. Open source má obťažné používateľské rozhranie
Je jasné, že pre ľudí používajúcich nejaký iný OS mnoho rokov sa bude zdať prechod na Linux ťažký. Ale zrejme nie preto, že by Linux mal zložité grafické používateľské rozhranie (GUI), ktorých je, mimochodom, na výber viac. Ale skôr preto, že si za tie roky vypestovali pri používaní operačného systému určité návyky, od ktorých sa prvé dni môže ťažko odvykať. Ak poznáte niekoho, kto používa Linux a predtým pracoval s Windows, určite vám nepovie, že Linux má obťažné alebo zlé používateľské rozhranie.
Linux je jednoducho iný ako Windows a Windows je iný ako Linux. V niečom sú tieto systémy aj z hľadiska vnútornej architektúry podobné a v inom sa zase odlišujú, a tak ani používateľské rozhranie nemôžu mať rovnaké, a to aj pre patenty. Rovnako sa napríklad líši aj operačný systém spoločnosti Apple iOS od Androidu z dielne Google.
Ďalší dôkaz o tom, že open source nemá zložité a neprehľadné používateľské rozhranie, je skutočnosť, že množstvo používateľov silne zameraných na komerčný softvér (s jednoduchým používaním, vyspelým grafickým používateľským rozhraním atď.) používa napríklad webový prehliadač Firefox. A možno je to jediný open source či dokonca freewarový softvér, ktorý používajú. A zdá sa im GUI Firefoxu neprehľadné? Pravdepodobne nie, pretože majú na výber z ďalších webových prehliadačov aj so zatvoreným zdrojovým kódom, ktoré sú takisto zadarmo.
Väčšina open source softvéru je naprogramovaná a z grafickej stránky navrhnutá rovnako ako väčšina komerčného softvéru. Vo vrchnej časti okna aplikácie je menu, pod ním panel s nástrojmi a dolu zase stavový riadok. Pre programátorov je vymýšľanie zbytočne zložitého, rôznymi prvkami prepleteného a graficky nového používateľského rozhrania zbytočné komplikovanie práce, takže sa netreba báť, že by bol takýto softvér zadarmo a open source :-).
Naozaj len mýty...
Z nášho pohľadu sú všetky tu uvedené tvrdenia o open source len mýty. Niektoré možno v minulosti čiastočne pre niektorý softvér platili, ale dnes je to už inak. Žijeme v dobe, keď už aj výrobcovia hardvéru vydávajú ovládače a softvérové aplikácie pre open source operačné systémy. Mnoho open source aplikácií dnes poznajú po celom svete a počíta sa s nimi v mnohých oblastiach ako s použiteľnou alternatívou ku komerčným programom pre používateľov, ktorí za softvér nechcú platiť.
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:22:22
Dĺžka:00:55:21