Publikované pred 3 mesiacmi: 22.02.2012 / Albert Ryba, čítaní: 2524
Aj keď Intel sa snaží označovať ultrabooky za nový evolučný stupeň prenosných počítačov, existujú aj kritici, ktorí tvrdia, že tento koncept neprináša nič nové, ide len o reklamný bublinu. Medzi nich patrí aj bývalý CTO počítačovej divízie spoločnosti Hewlett-Packard Phil McKinney, ktorý je veľkým odporcom konceptu ultrabookov.
Problém ultrabookov je najmä v ich vysokej cene, ktorá bráni väčšiemu rozšíreniu. Niektorí analytici si myslia, že ultrabooky sa môžu presadiť hlavne vo firmách a zbrzdiť tu nástup tabletov, pretože ich zaradenie do existujúcej IT infraštruktúry podniku, údržba a správa sú výrazne jednoduchšie, ako je to pri tabletoch.
No aj pre nich je cena kľúčovým faktorom a firmy sú ochotné priplatiť len v prípade, že uvidia na ultrabooku nejakú pridanú hodnotu.
Príplatok prakticky za nič
S konceptom ultrabooku prišiel Intel v minulom roku v snahe obrátiť pozornosť na prenosné počítače a oživiť záujem o ne a súčasne ponúknuť životaschopnú alternatívu k MacBooku Air od Applu (a aby tak posilnil kategóriu počítačov, v ktorej možno počítať so solídnymi maržami). Odvtedy uviedli na trh svoje ultrabooky všetci veľkí výrobcovia PC, ako HP, Dell, Lenovo, Samsung, Acer a ďalší. Okrem ultratenkého profilu, rýchlejšieho štartu, dlhšej výdrže a prenosnosti disponujú tieto počítače často niektorými ďalšími vlastnosťami, ako je šasi z uhlíkových vlákien, displej s ochranným sklom Gorilla Glass s vysokou tvrdosťou a podobne. V budúcnosti by sa mali stať v kategórii ultrabookov štandardom aj dotykové displeje.
HP Voodoo Envy 133 - „ultrabook" z roku 2008
Za všetky tieto vlastnosti si však kupujúci výrazne priplatia, pričom funkcionalita sa od bežných notebookov v konečnom dôsledku až tak neodlišuje. Phil McKinney, ktorý ohlásil odchod zo spoločnosti HP koncom vlaňajšieho októbra, tvrdí, že podobné modely existovali za príplatok na trhu už dávno. Napríklad spoločnosť HP už v roku 2008 uviedla notebook Voodoo Envy 133, ktorý mal 13,3-palcový displej a hmotnosť 1,53 kg. Takisto Toshiba Portégé R500 s hmotnosťou od 760 gramov a s 12" displejom bola už pred piatimi rokmi oveľa ultraprenosnejšia než dnešné ultrabooky. Podobných príkladov by sa dal nájsť celý rad, ako napríklad Dell Adamo ohlásený v roku 2009 alebo aj lacnejšie Dell Vostro V13 z roku 2010 a podobne.
McKinney je preto v hodnotení ultrabookov nekompromisný a podľa jeho slov ide o extrémne nafúknutú bublinu, ktorá neskrýva nič iné než klasické notebooky s procesormi Intelu a s Windows v novom kabáte. Navyše podobne ako v prípade netbookov je aj diverzita na poli ultrabookov pomerne malá a podľa McKinneyho sú si všetky uvedené modely z hardvérovej stránky veľmi podobné, takže ani nedávajú používateľom veľa priestoru na výber. To je dané aj skutočnosťou, že podobne ako v prípade netbookov aj pri ultrabookoch stanovil Intel konkrétne kritériá, aké počítač musí spĺňať, aby mohol niesť toto označenie. Hoci sa tým zaistí, aby používateľ pod označením ultrabook získal skutočne stroj, ktorý si toto označenie zaslúži, súčasne sa tým výrobcom dosť zviazali ruky.
Cena ultrabookov musí klesnúť
Analytici predpokladajú, že do konca tohto roka sa ceny ultrabookov znížia približne o 10 % a prinesú aj nové 22 nm mobilné čipy Ivy Bridge, pričom hneď na začiatok majú byť uvedené dva modely s extrémne nízkou spotrebou, určené priamo pre ultrabooky (má ísť o modely Core i7 3667 a Core i5 3427). No tento cenový pokles pravdepodobne nebude stačiť na prilákanie väčšieho záujmu. Aj AMD chystá svoju vlastnú platformu pre „ultratenké notebooky" (označenie ultrabook má totiž registrované Intel, AMD ho teda nemôže používať) s procesormi APU Trinity. Tieto ultratenké notebooky majú byť navyše k dispozícii za cenu od 500 dolárov, čo je výrazne menej ako v prípade platformy Intelu.
Súčasne možno očakávať, že segment ultratenkých počítačov si nenechá ujsť ani ARM a jeho zbraňou bude opäť zrejme nízka cena. Intel tak možno len rozpracoval koncept, ktorý otvára dvere k úspechu jeho konkurentom.
Aj analytik Ken Vollmer je presvedčený, že na to, aby ultrabooky uspeli, musia ponúknuť niečo exkluzívne, čo im zatiaľ zúfalo chýba. Intenzívny marketing výrobcov ultrabookov síce láka, ale je podľa neho de facto bezzubý, pretože neexistuje pádny argument, prečo zaplatiť dvojnásobnú cenu za trochu tenší notebook s mierne dlhšou výdržou (pozri napríklad video pod článkom, ktoré sa snaží používateľov nalákať, ale otázkou je, na čo). Ultrabook je podľa neho pohrobok post-PC éry, ktorý sa snaží vyťažiť maximum z existujúcich architektúr, ale nedokáže priniesť nič revolučné. Aj preto je v súčasnej podobe odsúdený na neúspech.
Pôvodná predstava Intelu, že do konca tohto roka bude 40 % zo všetkých predaných notebookov spadať práve do kategórie ultrabookov, je preto pravdepodobne prehnane optimistická, čo potvrdzuje aj Deron Kershaw, analytik spoločnosti Gap Intelligence.
Podľa neho by bol úspechom aj 20-percentný podiel, ale podľa niektorých analytikov nehrozí ani to, kým ceny ultrabookov neklesnú na prijateľnú úroveň a nestanú sa de facto mainstreamom. Až potom by nimi mohli firmy začať vybavovať svojich zamestnancov miesto bežných notebookov. Práve masová výroba je to, čo môže ultrabooky spasiť, a ak nemôžu zaujať novými funkciami, musia to urobiť cenou. Lenže súčasná cenová politika Intelu a hlavných výrobcov zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by k takémuto posunu malo v dohľadnom čase dôjsť.
Zdroj: ictmanazer.cz
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:22:22