Publikované pred rokom: 18.05.2012 / Martin Noska, čítaní: 1059
Aj keď sa spoločnosť nVidia snaží už dlhší čas presadiť svojimi GPU akcelerátormi Tesla aj v serveroch a systémoch high-performance computing, stále je medzi väčšinou počítačovej populácie známa skôr vďaka svojim herným grafickým kartám z radu GeForce, čiastočne potom aj mobilnými procesormi ARM Tegra.
No nVidia svoje pokusy o prienik do firemnej sféry nevzdáva a aktuálnym pokusom je nová technológia VGX, s ktorou chce preraziť aj v klasických dátových centrách, a nielen v prípade špecializovaných aplikácií.
VGX totiž ponúka virtualizáciu GPU pre dnes čoraz častejšie nasadzované virtuálne desktopy, a teda aj výrazné rozšírenie ich možností, ktoré sú často limitované práve grafickým výkonom.
Plnohodnotný výkon na virtuálnom stroji
Technológia VGX, ktorá je postavená na architektúre GPU s kódovým označením Kepler, má umožniť dosiahnuť pri virtuálnych desktopoch grafický výkon na takej úrovni, aký doteraz nebol možný. Práve akcelerovaná grafika je potrebná pre väčšinu simulačných nástrojov či pre aplikácie na navrhovanie dizajnu a doteraz bolo treba takýto softvér prevádzkovať na fyzickom počítači so samostatnou grafickou kartou. No nVidia sa nechce obmedzovať len na tieto scenáre a jej cieľom je poskytnúť rýchlu grafiku všetkým používateľom infraštruktúry virtuálnych desktopov (VDI).
Architektúra nVidia VGX je zložená z troch základných komponentov.
Prvý z nich je karta VGX, na ktorej je hardvér s GPU Kepler, využívajúci technológiu vzdialeného zobrazovania s nízkou latenciou. Karta obsahuje 4 GPU s celkovým počtom 768 jadier CUDA a s výkonom 1,3 TFLOPS. Spotreba jednej takej karty by mala byť 150 wattov a má byť osadená 16 GB pamäte typu DDR3. K dispozícii je aj dekodér H.264, ktorý má umožniť simultánne dekódovanie streamovaného videa v tomto formáte.
Ďalšia zložka je hypervízor VGX. Ten umožňuje klientskym virtuálnym strojom s ovládačmi nVidia komunikovať priamo s hardvérom. Vďaka tomu má každý virtuálny stroj prístup k zdrojom GPU v rámci architektúry Kepler. Takisto možno presúvať úlohy z procesora virtuálneho stroja na GPU, čo má tomuto procesoru znížiť záťaž a uvoľniť výpočtové cykly na iné operácie.
Posledný kľúčový komponent je rozhranie na správu, označované ako USMs (User Selectable Machines). Administrátor vďaka nemu môže vytvoriť videoprofil pre každého klienta VDI, ktorý potom môže mať prístup k rôznym funkcionalitám. K dispozícii je, samozrejme, plná podpora architektúry nVidia Quadro, ktorá podporuje profesionálne grafické API, využívané v profesionálnych grafických aplikáciách, či podpora technológie NVS ponúkajúca možnosť zobrazovania na viacerých monitoroch s multimediálnou funkcionalitou. Podľa analytikov je práve možnosť nastavenia podľa potrieb jednotlivých používateľov spôsob, ktorým možno dosiahnuť optimalizované a vysoko efektívne prostredie virtuálnych desktopov.
Virtualizácia GPU v podaní technológie nVidia VGX
Experti sa preto zhodujú, že ak sa nVidii podarí presadiť technológiu VGX do reálneho prostredia, výrazne sa vďaka tomu posunú možnosti a využitie virtuálnych desktopov. Jediný limitujúci faktor potom bude prenosová rýchlosť medzi dátovým centrom a klientskym PC.
Bližšie informácie vrátane ukážok fungovania VGX nájdete na webe spoločnosti nVidia v sekcii VDI desktop virtualization.