Publikované pred rokom: 18.11.2010 / Tlačový servis PCR , čítaní: 2181
Zažili ste niekedy situáciu, keď ste sa predstavovali človeku, ktorého
ste už predtým stretli? Netrápte sa, podľa vedcov za to môžu vaše nadpriemerné
čitateľské schopnosti.
Stanislas Dehaene z Francúzska už v minulosti vyslovil teóriu „neurónovej recyklácie“, podľa ktorej nové
schopnosti obsluhujú existujúce obvody mozgových buniek so staršou, ale príbuznou funkciou.
Dehaene a jeho kolegovia chceli overiť túto hypotézu, preto získali dáta z funkčnej magnetickej rezonancie mozgu od 10 ľudí, ktorí nevedeli čítať, 22 ľudí, ktorí sa naučili čítať v dospelosti, a 31 ľudí, ktorí vedeli čítať od detstva.
Snímky najskôr potvrdili oblasti mozgu spojené s čítaním: oblasť vizualizácie slov (VWFA), ktorá spája zvuk s písaným symbolom, bola aktívna počas čítania. Nebolo prekvapením, že mozog zdatnejších čitateľov bol aktívnejší. Pri počúvaní hovorených viet ukázali snímky mozgu všetkých zúčastnených dobrovoľníkov rovnakú aktivitu.
Keď však vedci ukázali dobrovoľníkom obrázky tvárí, oblasť VWFA bola u tých, ktorí vedeli čítať, menej aktívna. Odborníci teda váhajú, či schopnosť čítať nesúperí v mozgu so schopnosťou rozpoznávať tváre.
„V ďalšom výskume chceme preskúmať nepríjemnú možnosť, že by naša schopnosť vnímať tváre bola tým horšia, čím lepšie dokážeme čítať,“ povedal Dehaene. Už v minulosti uvažoval o možnosti, že schopnosť čítať v mozgu využíva neurónový obvod, ktorý nám umožňoval sledovať zvieratá.
Minulý rok zistil M. Carreiras z Baskického centra kognície, mozgu a jazyka v Španielsku, že mozog dospelých, ktorí sa naučili čítať až v dospelosti, bol vo svojej štruktúre odlišný od mozgu ľudí, ktorí nevedeli čítať vôbec. Carreiras označil Dehaeneovo zistenie za významné: „Ukazuje sa, že oblasť mozgu nebola primárne určená na čítanie, jej funkcia sa len v procese evolúcie upravila na úkor spracovania obrazu.“
Zdroj: eQuark
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:22:22