Publikované pred 4 mesiacmi: 18.01.2012 / Pavel Houser, čítaní: 1829
Vedci z centra Almadéne Research spoločnosti IBM dokázali vložiť 1 bajt do 96 atómov železa, t. j. 1 bit len do 12 častíc. Oproti súčasným pamätiam NAND flash alebo pevným diskom je hustota zápisu v tomto prípade viac než 100-násobná.
Atómy nesúce 1 bit sú zafixované pomocou antiferomagnetického javu, keď v rámci určitej skupiny častíc dôjde k usporiadaniu ich spinov (spin je magnetický moment, respektíve niečo ako smer rotácie častice) opačnými smermi.
Smer spinov v skupine častíc zodpovedajúcej hodnote 0 alebo 1 vydrží neporušený po niekoľko hodín a neovplyvňuje sa so susednými bitmi. To preto, že navonok sa opačne usporiadané spiny navzájom vyrušia, takže okolo antiferomagnetu nevzniká žiadne magnetické pole.
Konkrétne výskumníci IBM dokázali „zapísať" slovo Think do 5 blokov po 96 atómoch. Celé takto uložené slovo má potom veľkosť rádovo 100 nanometrov. Orientáciu spinu niesli atómy železa (respektíve ich valenčné elektróny), ktoré boli umiestnené v štruktúre atómov dusíka a medi.
Manipulácia s atómami (t. j. príprava systému a zápis informácie) sa uskutočňovala pomocou skenovacieho tunelového mikroskopu a prebiehala za nízkej teploty - jej konkrétna hodnota však nebola spresnená. Antiferomagnetický jav má určitú najvyššiu maximálnu teplotu, ktorá sa líši podľa použitého materiálu. Nad touto tzv. Néelovou hranicou antiferomagnetizmus zmizne. Za bežných teplôt je príkladom antiferomagnetických látok chróm a mangán, železo nie.
Predpokladá sa, že k nasadeniu podobnej pamäte do praxe je ešte ďaleko, Chris Mellor na webe The Register sa nedomnieva, že by sme napríklad pevné disky pracujúce na podobných princípoch používali v nasledujúcich 20 rokoch.
Princíp a podrobnejšie informácie obsahuje video IBM publikované na YouTube.
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:22:22