Počítače dokážu rozpoznať lož

Exis­tu­je ce­lý rad spô­so­bov, ako od­had­núť, či člo­vek pred na­mi ho­vo­rí prav­du - od ľud­skej in­tuície po zlo­ži­té de­tek­to­ry sle­du­jú­ce tep, tep­lo­tu ale­bo do­kon­ca ak­ti­vi­tu moz­gu. Nas­le­du­jú­ca me­tó­da sa na­chá­dza niek­de me­dzi tým.

No­vo vy­vi­nu­tý pos­tup sí­ce vy­uží­va bio­met­ric­ké sle­do­va­nie, ale po­mer­ne jed­no­du­ché: ka­me­ra od­po­čí­ta po­hy­by očí ho­vo­ria­ci oso­by a sof­tvér ich po­tom vy­hod­no­cu­je; ide te­da o expert­ný sys­tém na ana­lý­zu vi­deo­záz­na­mu. Na pr­vý poh­ľad ta­ká me­tó­da ne­bu­de prá­ve účin­ná (mô­že­te žmur­kať, škú­liť, sl­ziť, uhý­bať poh­ľa­dom ale­bo klo­piť oči, pre­to­že sa han­bí­te...), ale zda­nie vraj kla­me. Sys­tém prak­tic­ky v on-li­ne re­ži­me vy­ka­zo­val ús­peš­nosť 82 %; ako kon­trol­ná sku­pi­na bo­li pou­ži­tí skú­se­ní vy­šet­ro­va­te­lia, kto­rí za rov­na­kých pod­mie­nok od­ha­li­li lož iba s pres­nos­ťou 65 %.

Zá­kla­dom no­vé­ho sys­té­mu je zis­te­nie in­di­vi­duál­ne­ho vzor­ca oč­ných po­hy­bov pre kaž­dé­ho tes­to­va­né­ho člo­ve­ka. Naj­prv s ním vy­šet­ru­jú­ci ve­die bež­nú kon­ver­zá­ciu, res­pek­tí­ve kla­die ne­vin­né otáz­ky, kto­ré ne­vy­vo­lá­va­jú nut­nosť kla­mať (a ke­by aj niek­to kla­mal len tak „zo špor­tu" či z le­ni­vos­ti, ne­ma­lo by sa to pre­ja­viť; klam­stvo sa dá aj v tom­to prí­pa­de naj­ľah­šie za­chy­tiť, keď pri ňom vy­po­čú­va­né­mu o nie­čo ide - a to pre ob­ža­lo­va­nie pla­tí). Po­tom sa prej­de na vý­sluch a sys­tém zis­ťu­je, či sa cha­rak­te­ris­tic­ký vzo­rec po­hy­bu očí ne­ja­ko pre­me­nil. Tí naj­lep­ší kla­má­ri sa však do­ká­za­li aj na­ďa­lej sprá­vať nor­mál­ne - sa­moz­rej­me, je mož­ný aj fa­loš­ne po­zi­tív­ny test, keď sa na­mies­to klam­stva de­te­gu­je stres či strach.

Sys­tém si však do­ká­zal cel­kom ús­peš­ne po­ra­diť nap­rík­lad s rôz­nou far­bou po­kož­ky vy­po­čú­va­né­ho, ​​rôz­ny­mi po­zí­cia­mi hla­vy, os­vet­le­ním i pre­káž­ka­mi, ako sú oku­lia­re ale­bo kon­tak­tné šo­šov­ky. To má ta­kis­to svo­je vý­ho­dy, pre­to­že ľu­dia mô­žu byť ob­me­dze­ní nap­rík­lad pri vy­hod­no­co­va­ní sprá­va­nia, mi­mi­ky a ges­ti­ku­lá­cie iné­ho et­ni­ka.
Vy­šet­ro­va­te­lia sa, pri­ro­dze­ne, ne­mu­sia báť o prá­cu, ale ich úlo­ha sa pod­ľa auto­rov vý­sku­mu zrej­me bu­de po­sú­vať od vy­hod­no­co­va­nia od­po­ve­dí k to­mu, aby do­ká­za­li klásť správ­ne otáz­ky v správ­nom ča­se.

Sys­tém vy­vi­nu­li Ifeo­ma Nwogu, Nis­ha Bhas­ka­ran, Ve­nu Go­vin­da­ra­ju a Mark G. Frank, vý­skum­ní­ci z Uni­ver­si­ty at Buf­fa­lo Cen­ter for Uni­fied Bio­met­rics and Sen­sors (CUBS).
Ten­to vý­skum­ný tím v mi­nu­los­ti navr­hol už aj iné me­tó­dy de­tek­to­ra lži, keď ka­me­ra sle­do­va­la ce­lú tvár a ana­ly­zo­va­la mi­mo­voľ­né „ti­ky" (škl­bnu­tia), čo však ne­bo­lo ta­ké pres­né. Ved­ci expe­ri­men­to­va­li aj s me­ra­ním tep­lo­ty rôz­nych čas­tí ľud­ské­ho te­la; to však už má ako kon­tak­tná me­tó­da údaj­ne práv­nu po­va­hu tes­tu na de­tek­to­re lži, na čo vy­po­čú­va­ný mu­sí dať súh­las. Pri ka­me­re to, nao­pak, nie je ne­vyh­nut­né.

Zdroj: com­pu­terworld.cz