Počítačový program dokáže podľa vedcov vytvoriť dokonalú populárnu melódiu

Ved­ci z Im­pe­rial Colle­ge v Lon­dý­ne naš­li spô­sob, ako zo zvu­kov vy­tvá­rať hud­bu bez skla­da­te­ľa. Nap­rog­ra­mo­va­li po­čí­tač, aby vy­tvá­ral sluč­ky ná­hod­ných zvu­kov, a ana­ly­zo­va­li ná­zo­ry pos­lu­chá­čov, kto­rí ur­či­li, kto­ré zvu­ky sa im pá­čia. Vý­sled­kom je hud­ba pl­ná mno­hých akor­dov a ryt­mov bež­ných v mo­der­ných pes­nič­kách. Vý­sle­dok tiež mô­že po­môcť vy­svet­liť, pre­čo sa tren­dy po­pu­lár­nej hud­by neus­tá­le vy­ví­ja­jú a pre­čo mô­žu kla­sic­ké for­my hud­by pretr­vať nie­koľ­ko ti­síc­ro­čí.

Ved­ci chce­li ove­riť teóriu, že kul­túr­ne zme­ny v ja­zy­ku, ume­ní a hud­be sa vy­ví­ja­jú pod­ľa prin­cí­pu pri­ro­dze­né­ho vý­be­ru po­dob­ne ako ži­vé or­ga­niz­my. Si­mu­lo­va­li ten­to vý­voj vy­uži­tím si­ly 7000 pos­lu­chá­čov v expe­ri­men­te, kto­ré­ho cie­ľom bo­lo od­po­ve­dať otáz­ku, či mô­že vznik­núť hud­ba bez krea­tív­ne­ho tvor­cu, ako by ta­ká hud­ba zne­la a či by sa nie­ko­mu pá­či­la.

Ar­mand Le­roi, spo­luautor vý­sku­mu, po­ve­dal: „Kaž­dý vie, že hud­bu tra­dič­ne tvo­ria hu­dob­ní gé­nio­via. Bach pre­dal šta­fe­tu Beet­ho­ve­no­vi, kto­rý ju po­su­nul Brah­mso­vi. Ale je to sku­toč­ne to, čo ria­di vý­voj hud­by? Chce­li sme zis­tiť, či po­pu­lár­nu hud­bu ov­plyv­ňu­je vý­ber pos­lu­chá­čov. Vždy, keď si niek­to stiah­ne jed­nu sklad­bu na­mies­to inej, ro­bí jed­nu z mno­hých tvo­ri­vých vo­lieb. Tak sa vy­vi­nul aj ži­vot, a po­kiaľ by to pla­ti­lo aj v hud­be, ma­li by sme ve­dieť zlo­žiť po­pu­lár­nu pie­seň. Ove­riť sme to chce­li na­ším expe­ri­men­tom."

Po­čí­ta­čo­vý al­go­rit­mus Darwin­Tu­nes spra­vu­je 100 slu­čiek hud­by, dl­hých osem se­kúnd. Pos­lu­chá­či ich hod­no­ti­li v sku­pi­nách po 20 na stup­ni­ci od 1 do 5. Prog­ram po­tom spo­jil de­sať naj­lep­ších slu­čiek, spá­ro­val ich a zmie­šal čas­ti hud­by, čím vy­tvo­ril dvad­sať no­vých po­tom­kov. To nah­ra­di­lo „ro­di­čov" a me­nej po­čú­va­teľ­né sluč­ky. Ten­to pro­ces rep­re­zen­to­val jed­nu ge­ne­rá­ciu „hu­dob­nej evo­lú­cie". V ča­se pub­li­ko­va­nia vý­sku­mu sa prog­ram vy­vi­nul v 2513 ge­ne­rá­ciách.

Ved­ci po­tom tes­to­va­li, či sa pos­lu­chá­čom pá­či hud­ba z jed­not­li­vých ge­ne­rá­cií. Bez to­ho, aby pos­lu­chá­či poz­na­li ge­ne­rá­ciu, z kto­rej hud­ba po­chá­dza­la, hod­no­ti­li nov­šie ge­ne­rá­cie lep­šie.

Bob Mac­Callum, spo­luautor vý­sku­mu, po­ve­dal: „Ve­de­li sme, že náš evo­luč­ný nás­troj mô­že pro­du­ko­vať dob­rú hud­bu v ru­kách člo­ve­ka, no za­ují­ma­lo nás, či sa do­ká­že pris­pô­so­biť pre­fe­ren­ciám pos­lu­chá­čov. Vďa­ka množ­stvu dob­ro­voľ­ní­kov vi­dí­me, že to ide."

Ve­rej­nosť mô­že po­má­hať vy­ví­jať hud­bu na http://darwin­tu­nes.org, kde sa da­jú stiah­nuť aj jed­not­li­vé sluč­ky, kto­ré mož­no voľ­ne pou­žiť ako zvo­ne­nie či na ďal­šie kom­po­no­va­nie hud­by.

Zdroj: eQuark