Nemáte nainštalovaný Adobe Flash plug-in.

Magnetická pamäť uloží bit informácie do jedinej molekuly

Ved­com z Ne­mec­ka, Fran­cúz­ska a Ja­pon­ska sa po­da­ril vý­znam­ný ús­pech, keď do­ká­za­li za­pí­sať je­den bit in­for­má­cie do je­di­nej or­ga­nic­kej mak­ro­mo­le­ku­ly, po­zos­tá­va­jú­cej len z 51 ató­mov. Na po­rov­na­nie, sú­čas­né pev­né dis­ky pot­re­bu­jú na za­pí­sa­nie bi­tu in­for­má­cie zhru­ba 3 mi­lió­ny ató­mov.

kit_molecule.jpg

Mak­ro­mo­le­ku­la, kto­rú ved­ci pou­ži­li, ob­sa­hu­je vo svo­jom cen­tre atóm že­le­za, ob­klo­pe­ný or­ga­nic­kou zlož­kou, kto­rej úlo­hou je chrá­niť in­for­má­ciu za­pí­sa­nú v cen­trál­nom ató­me. Mo­le­ku­la mô­že byť v sta­ve, keď je vo­di­vá a má mag­ne­tic­ké vlas­tnos­ti, ale­bo v sta­ve, keď má níz­ku vo­di­vosť a nep­re­ja­vu­jú sa jej mag­ne­tic­ké vlas­tnos­ti. Tie­to dva rôz­ne sta­vy umož­ňu­jú za­pí­sať do mo­le­ku­ly hod­no­tu lo­gic­kej jed­not­ky ale­bo nu­ly.

Zme­na sta­vu mo­le­ku­ly sa do­sa­hu­je po­mo­cou pres­né­ho elek­tric­ké­ho im­pul­zu, do­da­né­ho hro­tom ske­no­va­cie­ho tu­ne­lo­vé­ho mik­ros­ko­pu. Vý­ho­dou toh­to prís­tu­pu je je­ho jed­no­du­chosť, keď je ce­lý pro­ces zme­ny za­pí­sa­nej in­for­má­cie za­lo­že­ný vý­luč­ne na ap­li­ko­va­ní elek­tric­kej ener­gie. Ďal­šia vý­ho­da je vy­so­ká spo­ľah­li­vosť zá­pi­su in­for­má­cie. Prís­luš­nú lo­gic­kú hod­no­tu ulo­že­nú v mo­le­ku­le mož­no pri­tom de­te­go­vať po­mo­cou jed­no­du­ché­ho me­ra­nia jej elek­tric­ké­ho od­po­ru.

Zdroj: Kurzweilai.net 



Ohodnoťte článok:
   
Hľadáte predošlé príspevky? Zobraziť pôvodnú diskusiu
comments powered by Disqus
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Po­sád­ka ISS si moh­la po­zrieť no­vý Star Trek v pred­sti­hu
Posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) si mohla pozrieť film Star Trek: Do temnoty ešte skôr, než ho v USA uviedli dnes do kín. čítať »
 
Ces­ty na Mars sú ro­man­tic­ké pred­sta­vy, ho­vo­rí ve­dec NA­SA
O cestách na Mars majú ľudia dosť romantické predstavy, ktoré nemajú s realitou veľa spoločného. čítať »
 
Me­dzi­ná­rod­ná ves­mír­na sta­ni­ca pre­chá­dza z Win­dows XP na Li­nux
Až doposiaľ astronauti pôsobiaci na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS používali notebooky s operačným systémom Windows XP. čítať »
 
Po­čí­ta­ním puk­lín v sk­le sa dá zis­tiť rých­losť pro­jek­ti­lu
Počet puklín na platničke skla alebo plexiskla závisí od rýchlosti objektu, ktorý ho prerazil. Tento jednoduchý vzťah by mohol byť užitočný pre forenzných vedcov, archeológov alebo astronómov. čítať »
 
Vy­tla­če­né ucho do­ká­že po­čuť rá­dio­vé frek­ven­cie - ur­če­né je však pre cy­bor­ga
Vedci z Princetonu vytvorili ucho, ktoré dokáže zachytávať rádiové frekvencie nad rámec možností ľudského ucha. Umelo vytvorené ucho pozostáva z teľacích buniek a nanočastíc striebra, pričom vedci na jeho vytvorenie použili 3D tlačiareň. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter