Vedci vytvorili umelú medúzu z potkana

Me­dú­zoid sa po­hy­bu­je po­dob­ne ako sku­toč­né me­dú­zy. Po­há­ňa­jú ho však sr­dco­vé bun­ky z pot­ka­na.

Na pr­vý poh­ľad to vy­ze­rá ako me­dú­za. Plá­va to ako me­dú­za a ví­ri to oko­lo se­ba vo­du ako me­dú­za. Čo je to? No nie je to 100% me­dú­za. Je to me­dú­za/pot­kan.

Ale­bo eš­te pres­nej­šie, me­dú­zoid, ume­lá bioš­truk­tú­ra, kto­rá má v se­be pot­ka­nie sr­dco­vé bun­ky. Vy­tvo­ri­li ju ame­ric­kí ved­ci z Cal­te­chu a Har­var­du, kto­rí chce­li na­po­dob­niť sku­toč­né me­dú­zy.

Čo do­ká­že­me vy­tvo­riť...

„Vi­del som tam me­dú­zu," spo­mí­na na jed­nu náv­šte­vu ak­vá­ria pre ma­ga­zín Na­tu­re bio­fy­zik Kit Par­ker, ve­dú­ci vý­sku­mu.

„Po­mys­lel som si: viem, že to­to do­ká­žem pos­ta­viť." Ved­ci pod­ľa štú­die v od­bor­nom ma­ga­zí­ne Na­tu­re Bio­tech­no­lo­gy naj­skôr po­zo­ro­va­li me­dú­zy a spô­sob, ako sa po­hy­bu­jú. Vy­bra­li si na to ta­nie­rov­ky uša­té, pod­ľa kto­rých naj­skôr vy­tvo­ri­li si­li­kó­no­vý pod­klad, na kto­rom ne­cha­li vy­rásť vrstvu pot­ka­ních sr­dco­vých sva­lo­vých bu­niek.

Po­tom hyb­rid umies­tni­li do sla­nej vo­dy s dvo­ma elek­tró­da­mi. Me­dú­zoid sa nás­led­ne za­čal po­hy­bo­vať ako sku­toč­ná me­dú­za.

Lep­šie chá­pa­nie sr­dca

Bio­ló­go­via dú­fa­jú, že vý­skum im po­mô­že lep­šie po­cho­piť ľud­ské sr­dce a je­ho prob­lé­my - nap­rík­lad nes­práv­nu čin­nosť sr­dco­vých chlop­ní.

„Niek­to­rí in­ži­nie­ri sta­va­jú ve­ci z be­tó­nu, me­di či oce­le," do­dá­va pre žur­nál Scien­ce Par­ker. „My len sta­via­me ve­ci z bu­niek."

Ďal­ším kro­kom by mal byť me­dú­zoid, kto­rý sa bu­de hý­bať vďa­ka ľud­ským sr­dco­vým bun­kám. Bu­de na ňom mož­né tes­to­vať no­vé lie­ky na lieč­bu sku­toč­ných sr­dco­vých cho­rôb.

Zdroj: eQuark