NASA: Váš smartfón je rovnako šikovný ako vozidlo Curiosity

Ho­ci je ro­bo­tic­ké vo­zid­lo Cu­rio­si­ty zrej­me naj­zlo­ži­tej­ší stroj, aký ke­dy člo­vek pos­lal na inú pla­né­tu, po­čí­tač, na kto­rom beží, nie je ove­ľa vý­kon­nej­šie ako bež­ný smar­tfón.

Ro­bo­tic­ké vo­zid­lo Cu­rio­si­ty, kto­ré v pon­de­lok rá­no ús­peš­ne pris­tá­lo v jed­nom z krá­te­rov Mar­su, je v sú­čas­nos­ti pod­ro­be­né množ­stvu tes­tov, kto­ré ma­jú pre­ve­riť, že kaž­dý z je­ho sys­té­mov fun­gu­je správ­ne aj po ces­te zo Ze­me, dl­hej 350 mi­lió­nov míľ. Pod­ľa NA­SA mô­že tr­vať aj nie­koľ­ko týž­dňov, než bu­de son­da vo veľ­kos­ti SUV prip­ra­ve­ná za­čať svo­je pu­to­va­nie po Čer­ve­nej pla­né­te.

Hlav­ným pos­la­ním Cu­rio­si­ty je zis­tiť, či na Mar­se exis­tu­jú ale­bo ke­dy­si exis­to­va­li pod­mien­ky na ži­vot. Po­čas dvoch ro­kov by tak ma­lo vo­zid­lo ok­rem iné­ho ove­riť, či by na pla­né­te moh­li raz žiť aj ľu­dia.

Ce­lá mi­sia je ur­či­te veľ­mi za­ují­ma­vá, ve­ľa po­zor­nos­ti sa však ve­nu­je aj sa­mot­né­mu vo­zid­lu. Pod­ľa je­ho konštruk­té­rov ide to­tiž o zá­zrak tech­ni­ky. Nie­len­že mu­sí byť veľ­mi ro­bus­tné, aby vy­dr­ža­lo tak­mer osem­me­sač­nú ces­tu na Mars, ale po­čas nas­le­du­jú­cich ro­kov mu­sí od­olať ob­rov­ským tep­lot­ným extré­mom.

„Je to ten naj­zlo­ži­tej­ší stroj, aký sme ke­dy pos­la­li na inú pla­né­tu," ho­vo­rí De­vin Kipp, šéf tí­mu zod­po­ved­né­ho za Cu­rio­si­ty. Vy­zdvi­hu­je pre­dov­šet­kým pris­tá­va­cí sys­tém a veľ­ké množ­stvo vsta­va­ných ve­dec­kých za­ria­de­ní.

Jo­nat­han Grin­blat, od­bor­ník na avio­nic­ké sys­té­my pô­so­bia­ci v La­bo­ra­tó­riu prú­do­vých po­ho­nov, pri­tom zdô­raz­ňu­je, že ro­bo­tic­ké vo­zid­lo pou­ži­lo na pro­ces pris­tá­tia je­di­ný pro­ce­sor, a to čip Sparc od Sun Mic­ro­sys­tems. Tým sa je­ho prá­ca skon­či­la a te­raz sa Cu­rio­si­ty spo­lie­ha na pro­ce­sor PowerPC, kto­rý bol pô­vod­ne vy­vi­nu­tý spo­loč­ným úsi­lím spo­loč­nos­tí App­le, IBM a Mo­to­ro­la. Ide o hlav­ný pro­ce­sor, kto­rý je eš­te is­te­ný jed­ným zá­lož­ným či­pom. Štvr­tý pro­ce­sor, kto­rým je opäť Sparc, je po­tom umies­tne­ný v ria­dia­cej jed­not­ke mo­to­ra.

Vo všet­kých prí­pa­doch ide o či­py s jed­ným jad­rom. Ako však Grin­blat poz­na­me­ná­va, Cu­rio­si­ty by ma­lo byť jed­nou z pos­led­ných ves­mír­nych sond, kto­ré bu­dú pro­ce­so­ry pou­ží­vať. Ce­lý pro­jekt je to­tiž star­ší ako de­sať ro­kov, tak­že v je­ho po­čiat­koch eš­te cer­ti­fi­ko­va­né viac­jad­ro­vé pro­ce­so­ry ne­bo­li k dis­po­zí­cii. Son­dy, kto­ré sa ob­ja­via v naj­bliž­ších ôs­mich až de­sia­tich ro­kov, tak už bu­dú pou­ží­vať viac ja­dier na je­di­nom či­pe.

O tom, aký sta­rý je pro­jekt, sved­čí aj po­čet po­čí­ta­čov v Cu­rio­si­ty. Pod­ľa De­vi­na Kip­pa to­tiž vo­zid­lo pou­ží­va je­di­ný po­čí­tač, kto­rý je opäť is­te­ný ďal­ším zá­lož­ným. Oba sú sí­ce od­ol­né pro­ti tep­lot­ným extré­mom i sl­neč­né­mu žia­re­niu, roz­hod­ne však nej­de o žiad­ne su­per­po­čí­ta­če. V sku­toč­nos­ti nie sú o nič vý­kon­nej­šie ako dneš­né no­te­boo­ky.

Pod­ľa Grin­bla­ta po­čí­ta­če ani ne­mu­sia byť zvlášť vý­kon­né. Mu­sia to­tiž zvlád­nuť iba zá­klad­né fun­kcie a pri­tom byť schop­né pre­žiť v dr­sných pod­mien­kach pa­nu­jú­cich vo voľ­nom ves­mí­re i na Mar­se. „Nie sú tak o nič vý­kon­nej­šie než môj smar­tfón," ho­vo­rí Grin­blat. „Mu­sia zvlád­nuť ná­por sl­neč­né­ho žia­re­nia, tak­že sú ove­ľa po­mal­šie a ich fun­kcie sú ove­ľa ná­roč­nej­šie. Čím men­šie po­čí­ta­če sú, tým lep­šie sa mô­žu brá­niť žia­re­niu." Ta­ký In­tel Co­re i7 by pod­ľa ne­ho na Mar­se nep­re­žil je­di­ný deň.

Zdroj: com­pu­terworld.cz