Prečo má SMS 160 znakov?

Mno­hí pou­ží­va­te­lia mo­bil­ných te­le­fó­nov sa is­te za­mys­le­li nad tým, pre­čo mô­žu do jed­nej SMS sprá­vy na­pí­sať len 160 zna­kov. Od­po­veď na tú­to otáz­ku je cel­kom za­ují­ma­vá a doz­ve­dia sa ju po pre­čí­ta­ní nas­le­du­jú­cich riad­kov.

Ak chce­me zis­tiť, od­kiaľ sa pre SMS sprá­vy sta­no­vil roz­sah prá­ve 160 zna­kov, mu­sí­me sa vrá­tiť do ro­ku 1985. Vte­dy Fried­helm Hilleb­rand, expert na mo­bil­né ko­mu­ni­kač­né sys­té­my v sku­pi­ne Glo­bal Sys­tem for Mo­bi­le Com­mu­ni­ca­tions (GSM), spo­lu s ďal­ší­mi spo­lup­ra­cov­ník­mi pra­co­val na štan­dar­di­zá­cii tech­no­ló­gie, kto­rá by umož­ňo­va­la pre­nos texto­vých správ me­dzi mo­bil­ný­mi te­le­fón­mi. Prob­lé­mom však bo­li vte­daj­šie ob­me­dzenia, čo sa tý­ka pre­no­so­vej ka­pa­ci­ty bez­drô­to­vých sie­tí. Tie bo­li to­tiž ur­če­né naj­mä pre mo­bil­né te­le­fó­ny za­bu­do­va­né v auto­mo­bi­loch.

Raz sa Hilleb­rand so svo­jím ka­ma­rá­tom roz­prá­val na té­mu, či bu­de 160 zna­kov v texto­vej sprá­ve sta­čiť. Je­ho ka­ma­rát bol pe­si­mis­tic­ký a tvr­dil, že na ma­so­vé vy­uži­tie je pot­reb­ný väč­ší roz­sah než len 160 zna­kov. Hilleb­rand si aj na­priek je­ho tvr­de­niu ve­ril. Za­čal expe­ri­men­to­vať pí­sa­ním rôz­nych viet a otá­zok na pí­sa­com stro­ji, čím pos­tup­ne zis­til, že zna­ky väč­ši­ny bež­ných viet sa zmes­ti­li na je­den či dva riad­ky a zá­ro­veň bol ich po­čet väč­ši­nou men­ší ako 160. Ten­to vý­sle­dok ho po­te­šil a pod­po­ri­li ho aj nes­kôr zis­te­né fak­ty:

- poh­ľad­ni­ce ob­sa­hu­jú text ob­sa­hu­jú­ci čas­to me­nej ako 150 zna­kov,
- sprá­vy pos­la­né cez te­leg­raf­nú služ­bu te­lex bo­li prib­liž­ne rov­na­ko dl­hé ako poh­ľad­ni­ce aj na­priek to­mu, že neexis­to­va­li ob­me­dzenia dĺžky správ.

Hilleb­rand dnes tvr­dí, že aj v e-mai­loch sa ce­lý ob­sah zmes­tí čas­to aj do po­ľa Pred­met. Keď­že sa je­ho pred­pok­la­dy potvr­di­li a 160 zna­kov bo­lo dos­ta­toč­ných, pok­ra­čo­val v prá­ci, aby pre­sa­dil ten­to po­čet. Otáz­kou však eš­te bo­lo, kde náj­sť voľ­né dá­to­vé pás­mo na pre­nos tých­to správ. Hilleb­ran­da na­pad­la my­šlien­ka vy­užiť se­kun­dár­ny rá­dio­vý ka­nál, kto­rý v mo­bil­ných sie­ťach už exis­to­val. Ten­to ko­mu­ni­kač­ný ka­nál dov­te­dy slú­žil len na upo­zor­ne­nie, že pri­chá­dza ho­vor – ko­mu­ni­ká­cia už pre­bie­ha­la iným ka­ná­lom. Aj keď Hilleb­rand so svo­ji­mi spo­lup­ra­cov­ník­mi naj­prv do­ká­zal vy­užiť ten­to spô­sob pre­no­su SMS správ len pre 128 zna­kov, po nie­koľ­kých úp­ra­vách v súp­ra­ve pod­po­ro­va­ných zna­kov do­ká­za­li náj­sť eš­te mies­to na ďal­ších 32 zna­kov. Tak sa do­sia­hol žia­du­ci po­čet – 160 zna­kov na jed­nu sprá­vu.

Ako pred­se­da vý­bo­ru pre neh­la­so­vé služ­by v GSM pret­la­čil Hilleb­rand plá­ny svo­jej ve­dec­kej sku­pi­ny už v ro­ku 1986. Od­vte­dy mu­se­li všet­ci mo­bil­ní ope­rá­to­ri a všet­ky mo­bil­né te­le­fó­ny, kto­ré cer­ti­fi­ko­va­la sku­pi­na GSM, pod­po­ro­vať SMS (short mes­sa­ging servic­e) sprá­vy. Hilleb­rand si spo­mí­na aj na prob­lé­my s pí­sa­ním správ, tie však už čias­toč­ne od­strá­ni­lo pou­ži­tie sof­tvé­ru, ako je T9. Ako sa nes­kôr uká­za­lo, Fried­helm Hilleb­rand mal prav­du a SMS sprá­vy sa aj na­priek svo­jej ob­me­dze­nej dĺžke sta­li ak­cep­to­va­ný­mi na ce­lom sve­te.

Ho­ci si väč­ši­na ľu­dí mys­lí, že Hilleb­rand je bo­ha­tý, nie je to tak. Žiad­ne li­cen­čné pop­lat­ky za po­sie­la­nie SMS správ nie sú. Hilleb­rand na­pí­sal aj kni­hu o GSM a UMTS a v sú­čas­nos­ti sa sús­tre­ďu­je na svoj no­vý pro­jekt tý­ka­jú­ci sa mul­ti­me­diál­nych správ. Tvr­dí, že tie by moh­li z po­dob­ných ob­me­dze­ní ako SMS ťa­žiť, pre­to­že množ­stvo roz­lič­ných mo­bil­ných te­le­fó­nov za­zna­me­ná­va fo­tog­ra­fie, vi­deo a zvuk v toľ­kých rôz­nych for­má­toch, že od­osie­la­teľ si ne­mô­že byť is­tý, či te­le­fón prí­jem­cu do­ká­že správ­ne zob­ra­ziť sprá­vu. Ta­kis­to dú­fa, že ten­to­raz by za prá­cu mo­hol do­siah­nuť pri­me­ra­ný fi­nanč­ný zisk.

Zdroj: latimesblogs.latimes.com

---

 

---