Umelá inteligencia na úrovni štvorročného dieťaťa

Na nedávnej konferencii zameranej na umelú inteligenciu (AI) výskumníci amerického Rensselaer Polytechnic Institute prezentovali ich najväčší doterajší úspech: Eddieho. Edd je ako štvorročné dieťa hrajúce sa v on-line svete Second Life – až na to, že nie je v skutočnosti dieťaťom. Je to umelá inteligencia schopná rozmýšľať o vlastných presvedčeniach a robiť vlastné závery, ktoré dosahujú hĺbku záverov štvorročného dieťaťa. Bežné nehráčske postavy v dnešných on-line svetoch nie sú ovládané ľudskými osobami, ale počítačom. Sú však na rozdiel od skutočnej umelej inteligencie len ilúziou mentality – „osoby“ s mysľou a charakterom, resp. osobnosťou. Naozaj autonómne umelé nehráčske postavy musia podľa vedcov mať spomienky (resp. pamäťové engramy); musia niečomu veriť, niečo chcieť a niečo si pamätať. To sa podľa nich dá dosiahnuť len za pomoci umelej inteligencie založenej na logike a výpočtových kognitívnych modelovacích technikách v kombinácii s výpočtovou silou superpočítača.

Cieľom vedcov z Rensselaer Artificial Intelligence and Reasoning Laboratory je vytvoriť takú umelú inteligenciu, ktorá vie pochopiť iné bytosti alebo avatarov, rozmýšľať o ich stavoch a mať (ako avatari) stavy, ktoré korešpondujú s tými stavmi, čo zažívajú ľudia. Ich výskum sponzoruje spoločnosť IBM a iní sponzori; jeho konečným cieľom je vytvorenie zariadenia funkciou podobného holopalube zo seriálov Star Trek - systému virtuálnej reality, kde budú umelé postavy bezprostredne interagovať s ľudskými bytosťami. Na jeho vybudovanie sa majú využiť dve výskumné zariadenia inštitútu: Computational Center for Nanotechnology Innovations (CCNI – poskytuje najvýkonnejší univerzitný superpočítač na svete s výkonom viac než 100 teraflops), ako aj Experimental Media and Performing Arts Center (EMPAC).

Teória mysle
Princípy a techniky, ktoré musia vedci inštitútu namodelovať, sú tie, čo ľudia bežne používajú, aby mohli pochopiť, predpokladať a manipulovať správanie iných bytostí. Vo všeobecnosti ich nazývajú „téoriou mysle“. Výskumná skupina z inštitútu v súčasnosti skúša priviesť do praxe časť tejto teórie, čo by umožnilo umelým bytostiam (resp. agentom) porozumieť, predpokladať a manipulovať správanie iných bytostí. Jednoducho by sa mali správať ľudskejšie a mali by byť schopné dokonalejšie, vernejšie zapadnúť do prostredia virtuálneho sveta. Logicko-matematická teória deklaratívne definuje všetky pojmy vlastné teórii mysle vrátane napríklad klamania, zrady či dokonca „zla“.

Či virtuálna postava, resp. umelá inteligencia s menom Edd dokáže aspoň do základnej miery vykázať takéto známky vlastné vyspelejšej ľudskej mysle, dokazuje test, ktorý deti vo veku okolo štyroch rokov a menej ešte nezvládnu, staršie však áno. Pokiaľ totiž pred trojročným dieťaťom a nejakou inou osobou umiestnime predmet povedzme do skrinky, následne tretiu osobu pošleme preč, predmet schováme na inom mieste a osobu si spätne zavoláme, nebude primalé dieťa ešte schopné pochopiť, ako táto osoba zmýšľa, keď bude hľadať predmet v skrinke. Robot Edd, umelá inteligencia z videoukážky, ktorú si čitatelia nájdu na konci tohto článku, to však pochopiť dokáže a správne by predpovedal, že tretia osoba bude objekt hľadať v skrinke. Schéma umelej inteligencie, ktorá umožňuje takéto zdanlivo jednoduché rozmýšľanie („veď to zvládne už päťročné dieťa“), je zobrazená na priloženom obrázku (po kliknutí sa obrázok zobrazí vo väčšom rozlíšení).

Demonštráciu správania umelej inteligencie pri tomto teste si čitatelia môžu stiahnuť z tejto linky.

Zdroj: www.labspaces.net

---

 

---