TS: Sadze majú výrazný vplyv na topenie ľadovcov v Himalájach

Fakt, že himalájske ľadovce sa topia, je nespochybniteľný. Vedci sa ale podujali skúmať a kvantifikovať príčiny tohto javu. Surabi Menonová z amerického Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho si zaumienil izolovať vplyvy najčastejšie spomínanej príčiny – skleníkových plynov – od iných častíc vo vzduchu, ktoré môžu spôsobiť oteplenie. Menonová a jej kolegovia zistili, častice čierneho uhlíka, alebo tiež sadze, v atmosfére pochádzajúce z Indie, sú hlavnou príčinou ubúdania snehu a ľadovej pokrývky v najvyššom pohorí na svete.

„Naše simulácie ukázali, že samotné skleníkové plyny nedokážu spôsobiť ani topenie snehu,“ povedala Menonová. „Väčšinu zmien snehovej pokrývky a ľadu, asi 90 %, spôsobujú aerosóly. Čierny uhlík k tomu prispieva len 30 percentami.“

Menonová a jej spolupracovníci použili údaje o aerosóloch od indických vedcov, ale zistili na základe simulácií, že skutočný príspevok sadzí, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív a biomasy môže byť v skutočnosti väčší než 30 %, pretože v indických údajoch boli nepresnosti a hladina sadzí v ovzduší bola menšia než hodnoty namerané na mnohých pozorovacích staniciach v Indii. „Podľa mňa vplyv sadzí podceňujeme štvornásobne,“ myslí si Menonová.

Zistenie je významné, pretože ukazuje jednoduchý spôsob ako vplývať na topenie snehu. „Oxid uhličitý zostane v atmosfére sto rokov, sadze v nej nevydržia dlhšie než niekoľko týždňov, preto efekt kontroly emisií sadzí by mohol byť oveľa rýchlejší,“ myslí si Menonová.

Himalájske ľadovce sú často označované ako tretia polárna ľadová pokrývka, pretože obsahujú veľké množstvo ľadu. Ich topenie je zdrojom vody pre oblasť Číny a Indie a dáva pitnú vodu viac ako miliarde ľudí.

Atmosférické aerosóly sú malé častice obsahujúce dusičnany, sírany, uhlík a inú hmotu, ktoré môžu ovplyvňovať klímu. Na rozdiel od iných aerosólov absorbujú sadze slnečné svetlo podobne ako skleníkové plyny. Na rozdiel od skleníkových plynov ale nespôsobujú oteplenie povrchu, zohrievajú len atmosféru. Otepľovanie je jeden z dvoch spôsobov, akým sadze roztápajú ľad a sneh. Druhým je prítomnosť čiernych sadzí v bielom povrchu. Špinavý sneh totiž absorbuje oveľa viac slnečného svetla, čím sa rýchlejšie oteplí.

Predchádzajúce výskumy ukázali, aký veľký vplyv môžu mať sadze na lokálne zmeny teploty vzduchu. „Čierny uhlík môže byť veľmi silný,“ povedala Menonová. „Malé množstvo sadzí má väčší vplyv než akýkoľvek iný aerosól.“

Sadze, ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní, vznikajú najviac v Indii a Číne. Satelitné zábery ukázali, že ich hladina na týchto miestach planéty v posledných rokoch prudko stúpla. Hlavný dôvodom nárastu je zvýšenie akonomickej aktivity v regióne za posledných 20 rokov. Medzi hlavných producentov sadzí patria lodná doprava, emisie vozidiel, spaľovanie uhlia a neefektívne kúrenie. Podľa Menonovej údajov narástlo množstvo emitovaných sadzí v Indii medzi rokmi 1990 a 2000 o 46 %. a o ďalších 51 % v nasledujúcom desaťročí.

Vplyv sadzí na sneh však nie je lineárny. Menonovej simulácie ukázali, že snehová pokrývka Himalájí s zmenšila v rokoch 1990 až 200 o 1 % v dôsledku pôsobenia aerosólov z Indie. Jej výskum tiež ukázal, že sadze sú hlavným spúšťačom extrémneho počasia vo východnej Indii a Bangladéši, kde sú bežné cyklóny, hurikány a záplavy. Prispievajú tiež k poklesu zrážok v strednej Indii.

„Sadze prispievajú k roztápaniu ľadovcov, ku klimatickej nerovnováhe a ak by sa mohli ich emisie kontrolovať jednoduchšie ako emisie skleníkových plynov, má pre Indiu význam zaoberať sa nimi,“ uzavrela Menonová.

Zdroj: eQuark