Vidíme aj „cez stenu“. Zatiaľ nejasne...

stena.jpg Nie je to celkom röntgenové videnie. Vedci však objavili spôsob, ako vysielať jednoduché obrázky cez nepriehľadné objekty pomocou bežného svetla – vedcom sa podarilo preniesť obraz cez sklo pokryté tenkou vrstvou farby.

Niektoré veci považujeme za nepriehľadné – také, že cez ne nedokážeme vidieť. Mnohé z nich sú však nepatrne priehľadné, čo znamená, že nejaké svetlo cez ne v skutočnosti prenikne. Je však po preniknutí štruktúrou materiálu tak rozptýlené, že fyzici nepovažovali za praktické skúsiť z neho zistiť, čo je na druhej strane.

Experiment z roku 2007, keď sa podarilo zaostriť svetlo cez škrupinu vajca a ľudský zub, ukázal, že vidieť cez zdanlivo nepriehľadné objekty nemusí byť nemožné. Fyzici z École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles v Paríži vedení Sylvainom Giganom vytvorili teraz prvýkrát obraz na druhej strane nepriehľadného predmetu.

Spätným zostrojením procesu rozptýlenia svetla dokázali vedci rekonštruovať obraz zo svetla, ktoré preniklo nepriehľadnou zamaľovanou vrstvou. Rozptyl svetla je síce komplexný, ale pravidelný: rovnaké vlna svetla sa vždy rozptýli rovnakým spôsobom. Spôsob, akým každý objekt rozptýli svetlo, je známy ako prenosová matica. „Keby bol predmet pre svetlo bludiskom, mohli by ste za prenosovú maticu považovať jeho mapu,“ povedal Gigan.

Jeho tím sa snažil získať prenosovú maticou zafarbeného svetla viacnásobným pôsobením slabého laserového lúča, pričom vždy zmenili tvar lúča pomocou priestorového modulátora svetla – zariadenia, ktoré sa používa aj na riadenie svetla v projektore. Digitálny fotoaparát na druhej strane skla zachytil pri každom pokuse rôzne rozptýlený obraz. Porovnaním zmeny lasera so zmenou obrazu získali vedci postupne celú prenosovú maticu materiálu.

Keď potom na zafarbené sklo premietli jednoduchý objekt z 256 pixelov, voľným okom bolo možné vidieť len žiaru. Vedci však využili znalosť prenosovej matice a podarilo sa im obraz na druhej strane vytvoriť.

„Keď už poznáte maticu, rekonštrukcia obrazu je veľmi rýchla,“ povedal Gigan. „Vieme dosiahnuť tempo porovnateľné s bežným videom.“

Ešte však chvíľku potrvá, kým bude možné túto techniku využiť aj na prenos reálneho obrazu. Pokusné obrázky boli veľmi jednoduché. S narastajúcim rozlíšením klesá presnosť prenosu, pretože viac bodov obrazu si vyžaduje väčší čas na spracovanie.

Aladar Mosk z holandskej University of Twente, ktorému sa s kolegami v roku 2007 podarilo preniesť svetlo cez zuby a škrupinu vajca, je objavom ohromený. „Vidíme, že táto práca je začiatkom dlhej a veľmi zaujímavej cesty,“ povedal. Hoci dokáže v súčasnosti technika zobrazovať len jednoduché obrázky, myslí si, že vedcov na celom svete to motivuje k väčšiemu úsiliu preniesť obraz cez nepriehľadné materiály.

Zdroj: eQuark



Ohodnoťte článok:
   

Váš názor:

 
 
  • Avatar capo: kus mi neni jasne preco je to tak pomale aj ked sice oni pisu ze rychlost porovnatelna s videom... mne sa to zda strasne malo, ved v principe ide len o to namierit na kazdy pixel nejaky luc a zistit kde na druhej strane vylezie...., ked toto budu vediet tak potom vyrobit povodny obraz musi ist daleko daleko rychlejsie nez len bezne video 24.02.2010 13:54  
    • Avatar ondro1234: Cele je to nejake domotane napr.:

      ...Keď potom na zafarbené sklo premietli jednoduchý objekt z 256 pixelov, voľným okom bolo možné vidieť len žiaru.

      takze nepriehladne?

      S narastajúcim rozlíšením klesá presnosť prenosu, pretože viac bodov obrazu si vyžaduje väčší čas na spracovanie.

      aky vplyv ma cas na presnost obrazu???
      24.02.2010 14:17
       
    • Avatar Mato: Zasadity.. :D 24.02.2010 17:24  
    • Avatar Jozef: no ved oni vedia co robia. ale myslim si ze s touto jednoduchou technoloiou, iny material ako sklo neprekonaju. 24.02.2010 20:39  
    • Avatar dz: nuz stena z tehal to urcite nebude:D 25.02.2010 12:25  
    • Avatar lolo21: 1, zamalovane sklo je naozaj nepriehladne. treba rozlisovat medzi priehladnostou (cez material vidime obraz normalny pripadne skresleny) a priesvitnostou (cez material vidime len rozptylene svetlo bez zjavnej struktury)
      2, na spracovanie vacsieho poctu pixelov treba naozaj vacsi cas, pretoze po prechode materialom obsahuje kazdy pixel informaciu o kazdom pixeli. Skuste si to predstavit ako puzzle - zoberiete do ruky 1 dielik a musite k nemu vyskusat vsetky ostatne aby ste ho dali do suvisu so zbytkom ...celý príspevok
      26.02.2010 09:17
       
    •  
       
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Ved­ci pre­čí­ta­li reč v ľud­skom moz­gu
(Publikované pred 20 hodinami) Ved­ci z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty v Ber­ke­ley pred­sta­vi­li za­ria­de­nie, kto­ré je schop­né na zá­kla­de sle­do­va­nia ak­ti­vít ľud­ské­ho moz­gu pos­kla­dať „po­ču­té" slo­vá. Dom­nie­va­jú sa, že tak uro­bi­li pr­vý krok k čí­ta­niu ľud­ských my­šlie­nok. čítať »
 
Rap po­há­ňa zdra­vot­ný sen­zor
(Publikované pred 2 dňami) Ba­so­vý ryt­mus hud­by v štý­le ra­pu sa dá vy­užiť na po­há­ňa­nie no­vé­ho ty­pu mi­nia­túr­ne­ho zdra­vot­né­ho sen­zo­ra, kto­rý mož­no im­plan­to­vať do te­la. Zvu­ko­vé vl­ny do­ká­žu efek­tív­ne do­biť sen­zor tla­ku. čítať »
 
Ved­ci vy­ro­bi­li mul­tip­ro­ce­so­ro­vý 3D čip
(Publikované pred 3 dňami) Ved­com z Mic­roelec­tro­nics Sys­tems La­bo­ra­to­ry (LSM) na Éco­le Po­ly­tech­nique Fé­dé­ra­le de Lau­san­ne (EPFL) sa po­da­ri­lo vy­vi­núť vy­so­ko­vý­kon­nú a spo­ľah­li­vú vý­rob­nú me­tó­du, po­mo­cou kto­rej do­ká­žu vy­ro­biť pro­to­ty­py 3D či­pov. čítať »
 
Po ro­ku vý­poč­tov poz­na­jú od­po­veď na otáz­ku tý­ka­jú­cu sa su­do­ku
(Publikované pred 2 týžňami) Ve­dec­ký tím zos­ta­ve­ný z ma­te­ma­ti­kov pô­so­bia­cich na Uni­ver­si­ty Colle­ge Dub­lin ús­peš­ne vy­rie­šil otáz­ku tý­ka­jú­cu sa mi­ni­mál­ne­ho poč­tu pred­vypl­ne­ných po­lí­čok su­do­ku, pot­reb­ných na vy­tvo­re­nie kon­fi­gu­rá­cie s je­di­ným uni­kát­nym rie­še­ním. čítať »
 
IBM vie ulo­žiť 1 bit do 12 ató­mov
(Publikované pred 2 týžňami) Ved­ci z cen­tra Al­ma­dé­ne Re­search spo­loč­nos­ti IBM do­ká­za­li vlo­žiť 1 bajt do 96 ató­mov že­le­za, t. j. 1 bit len do 12 čas­tíc. Op­ro­ti sú­čas­ným pa­mä­tiam NAND flash ale­bo pev­ným dis­kom je hus­to­ta zá­pi­su v tom­to prí­pa­de viac než 100-ná­sob­ná. čítať »