Zdroj energie zo zeleného hráška

hrasok.jpg Keby bolo jednoduché získať energiu z takmer neobmedzeného slnečného zdroja, nemali by sme problém so skleníkovými plynmi, ktoré sú výsledkom spotreby fosílnych palív. Hoci systémy na solárnu energiu fungujú celkom dobre v oblastiach s horúcim podnebím, sú neefektívne a prispievajú k pokrytiu energetických potrieb sveta len veľmi malým percentom. Nové riešenie môže prichádzať z nečakanej strany – zo zdroja, ktorý môžete mať dnes na večeru.

„Keď sme sa pozreli na najkomplikovanejšiu membránovú štruktúru v rastline, videli sme komplexnú štruktúru proteínov, ktorá je jadrom nášho nového modelu získania ‚zelenej‘ energie,“ povedal prof. Nathan Nelson z Telavivskej univerzity. Izolovaním malých kryštálov PS1 komplexu z hráška Nelson ukázal, že ich možno použiť ako malé nabíjačky batérie alebo na vytvorenie jadra efektívnejších solárnych článkov.

Rastliny na vytvorenie energie používajú sofistikovaný „nanomechanizmus“, ktorý využíva svetlo ako zdroj energie a dáva stopercentný kvantový výťažok. Komplex sa nazýva fotosystém 1 (PS1). Nelson ho izoloval z listov zeleného hráška, kryštalizoval a určil kryštálovú štruktúru, ktorá mu pomohla opísať detaily tohto mechanizmu. „Mojím cieľom je priblížiť sa produkcii energie porovnateľnej s rastlinou, ktorá mení slnečnú energiu na cukry v ich listoch,“ povedal Nelson.

Kvantová fyzika a fotóny, ktoré opísal v roku 1905 Albert Einstein, vysvetlili základné princípy fungovania energie svetla. Po absorbovaní listom rastliny svetlo prenesie svoju energiu na elektrón, ktorý neustále podporuje chemické reakcie, napríklad produkciu cukru.

Keby sme lepšie pochopili, ako rastliny vyrábajú svoju energiu, bol by to obrovský objav. Preto je dôležité odkryť štruktúru tohto nanoskopického stroja a pochopiť jeho funkciu,“ povedal Nelson.

Pretože je v PS1 centrom reakcie pigmentovo-proteínový komplex zodpovedný za fotosyntetickú konverziu svetelnej energie na inú formu energie, možno ho použiť na konverziu svetelnej energie na elektrinu a vo väčšom množstve môžu slúžiť ako elektronické súčiastky v množstve zariadení.

Viete si predstaviť, ako sme sa tešili, keď sme pomocou týchto kryštálov dokázali vytvoriť 10 voltov napätia? Nevyrieši to síce svetový energetický problém, možno to však využiť pri zariadeniach, ktoré majú menšie nároky na spotrebu,“ uzavrel Nelson.

Zdroj: eQuark



Ohodnoťte článok:
   

Váš názor:

 
 
  • Avatar jj: „Keby sme lepšie pochopili, ako rastliny vyrábajú svoju energiu, bol by to obrovský objav. Preto je dôležité odkryť štruktúru tohto nanoskopického stroja a pochopiť jeho funkciu,“ povedal Nelson.
    -- Krebsov cyklus je znamy pol storocia tak aky objav?
    11.03.2010 14:38  |  Reagovať
     
  • Avatar joe07: No pekne... Ked sa k tomu pripoji aj premena CO2 na O2, tak to bude dokonale 11.03.2010 12:24  |  Reagovať  
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Poz­ri­te si za­ují­ma­vé vi­deo let­ky auto­nóm­nych kvad­ro­kop­tér
(Publikované pred 1 dňom) Vý­vo­já­ri z GRASP Lab na Uni­ver­si­ty of Pen­nsyl­va­nia uve­rej­ni­li pô­so­bi­vé vi­deo zob­ra­zu­jú­ce let­ku až 16 kvad­ro­kop­tér schop­ných kom­plexné­ho auto­nóm­ne­ho sprá­va­nia. čítať »
 
Ved­ci pre­čí­ta­li reč v ľud­skom moz­gu
(Publikované pred 5 dňami) Ved­ci z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty v Ber­ke­ley pred­sta­vi­li za­ria­de­nie, kto­ré je schop­né na zá­kla­de sle­do­va­nia ak­ti­vít ľud­ské­ho moz­gu pos­kla­dať „po­ču­té" slo­vá. Dom­nie­va­jú sa, že tak uro­bi­li pr­vý krok k čí­ta­niu ľud­ských my­šlie­nok. čítať »
 
Rap po­há­ňa zdra­vot­ný sen­zor
(Publikované pred týžňom) Ba­so­vý ryt­mus hud­by v štý­le ra­pu sa dá vy­užiť na po­há­ňa­nie no­vé­ho ty­pu mi­nia­túr­ne­ho zdra­vot­né­ho sen­zo­ra, kto­rý mož­no im­plan­to­vať do te­la. Zvu­ko­vé vl­ny do­ká­žu efek­tív­ne do­biť sen­zor tla­ku. čítať »
 
Ved­ci vy­ro­bi­li mul­tip­ro­ce­so­ro­vý 3D čip
(Publikované pred týžňom) Ved­com z Mic­roelec­tro­nics Sys­tems La­bo­ra­to­ry (LSM) na Éco­le Po­ly­tech­nique Fé­dé­ra­le de Lau­san­ne (EPFL) sa po­da­ri­lo vy­vi­núť vy­so­ko­vý­kon­nú a spo­ľah­li­vú vý­rob­nú me­tó­du, po­mo­cou kto­rej do­ká­žu vy­ro­biť pro­to­ty­py 3D či­pov. čítať »
 
Po ro­ku vý­poč­tov poz­na­jú od­po­veď na otáz­ku tý­ka­jú­cu sa su­do­ku
(Publikované pred 2 týžňami) Ve­dec­ký tím zos­ta­ve­ný z ma­te­ma­ti­kov pô­so­bia­cich na Uni­ver­si­ty Colle­ge Dub­lin ús­peš­ne vy­rie­šil otáz­ku tý­ka­jú­cu sa mi­ni­mál­ne­ho poč­tu pred­vypl­ne­ných po­lí­čok su­do­ku, pot­reb­ných na vy­tvo­re­nie kon­fi­gu­rá­cie s je­di­ným uni­kát­nym rie­še­ním. čítať »