Archeológovia objavili doteraz najväčšieho potkana

potkan.jpg Ved­ci ob­ja­vi­li v rám­ci ar­cheo­lo­gic­ké­ho vý­sku­mu vo Vý­chod­nom Ti­mo­re kos­ti do­te­raz naj­väč­šie­ho po­tka­na, kto­rý mal hmot­nosť prib­liž­ne 6 ki­log­ra­mov. V rám­ci vy­ko­pá­vok od­ha­li­li po­zos­tat­ky tri­nás­tich dru­hov hlo­dav­cov, z kto­rých bo­lo 11 do­te­raz úpl­ne nez­ná­mych. Osem z rôz­nych dru­hov po­tka­nov ma­lo hmot­nosť viac než ki­log­ram.

Vý­chod­ná In­do­né­zia je mies­to pra­jú­ce evo­lú­cii po­tka­nov a krýs. Chce­me up­ria­miť med­zi­ná­rod­nú po­zor­nosť na oc­hra­nu toh­to úze­mia,“ po­ve­dal Ken Ap­lin z or­ga­ni­zá­cie CSI­RO (Com­monwealth Scien­ti­fic and In­dus­trial Re­search Or­ga­ni­sa­tion). „Hlo­dav­ce tvo­ria tak­mer 40 % ce­los­ve­to­vej di­ver­zi­ty ci­cav­cov a sú kľú­čo­vým pr­vkom eko­sys­té­mov, dô­le­ži­tým v pro­ce­se kul­ti­vá­cie pô­dy a ší­re­nia se­mien ras­tlín. Za­cho­va­nie bi­odi­ver­zi­ty po­tka­nov a krýs je rov­na­ko dô­le­ži­té ako oc­hra­na vtá­kov či veľrýb.“

Me­tó­da uh­lí­ko­vé­ho da­to­va­nia uká­za­la, že naj­väč­ší ži­jú­ci po­tkan vy­hy­nul pred 1000 až 2000 rok­mi spo­lu s väč­ši­nou ďal­ších ti­mor­ských dru­hov hlo­dav­cov ob­ja­ve­ných v jas­ky­ni po­čas vy­ko­pá­vok. Len je­den z ob­ja­ve­ných dru­hov pre­žil v Ti­mo­re až do dneš­ných dní. „Ľudia ži­jú na os­tro­ve už viac ako 40 000 ro­kov a po­čas toh­to ob­do­bia kry­sy lo­vi­li. Nap­riek to­mu však mno­hé dru­hy vy­miz­li len ne­dáv­no,“ po­ve­dal Al­pin. „Mys­lí­me si, že je to dô­kaz udr­ža­teľ­né­ho ži­vot­né­ho štý­lu ľu­dí na os­tro­ve pred 1500 rok­mi. Uka­zu­je sa, že vy­hy­nu­tie dru­hu nie je po­dmie­ne­né príc­ho­dom je­ho lov­cov. Spô­so­bi­lo ho po­dľa nás veľ­ké ni­če­nie le­sa pre po­ľno­hos­po­dár­sku čin­nosť a to moh­lo prísť až po príc­ho­de ko­vo­vých nás­tro­jov.“

Na kaž­dom os­tro­ve In­do­né­zie sa vy­vi­nu­li po­tka­ny oso­bit­ným spô­so­bom. Al­pin ob­ja­vil iných šesť no­vých dru­hov v jas­ky­niach na os­tro­ve Flo­res. Niek­to­ré z nich tam eš­te do dneš­ných dní mô­žu žiť, za­tiaľ ich však bi­oló­go­via neob­ja­vi­li. Ti­mor má nie­koľ­ko vlas­tných ci­cav­cov, väč­ši­nu dru­hov tvo­ria kry­sy a ne­to­pie­re. Väč­ši­na Ti­mo­ru je vy­prah­nu­tá, čo je nás­le­dok ni­če­nia pra­le­sov.

„Ho­ci dnes je na Ti­mo­re me­nej než 15 % pô­vod­nej ploc­hy le­sa, niek­to­ré čas­ti os­tro­va sú stá­le hus­to za­les­ne­né,“ po­ve­dal Al­pin. „Po­čas mi­nu­lej vý­pra­vy som na­šiel čer­stvé po­zos­tat­ky dru­hu po­tka­na, kto­rý sme po­zna­li len z vy­ko­pá­vok.“ Do­te­raz naj­väč­ší zná­my po­tkan mal hmot­nosť 2 ki­log­ra­my a žil v daž­ďo­vých pra­le­soch na Fi­li­pí­nach a v No­vej Gui­nei.

Zdroj: eQuark



Ohodnoťte článok:
   

Váš názor:

 
 
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Ved­ci pre­čí­ta­li reč v ľud­skom moz­gu
(Publikované pred 3 dňami) Ved­ci z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty v Ber­ke­ley pred­sta­vi­li za­ria­de­nie, kto­ré je schop­né na zá­kla­de sle­do­va­nia ak­ti­vít ľud­ské­ho moz­gu pos­kla­dať „po­ču­té" slo­vá. Dom­nie­va­jú sa, že tak uro­bi­li pr­vý krok k čí­ta­niu ľud­ských my­šlie­nok. čítať »
 
Rap po­há­ňa zdra­vot­ný sen­zor
(Publikované pred 5 dňami) Ba­so­vý ryt­mus hud­by v štý­le ra­pu sa dá vy­užiť na po­há­ňa­nie no­vé­ho ty­pu mi­nia­túr­ne­ho zdra­vot­né­ho sen­zo­ra, kto­rý mož­no im­plan­to­vať do te­la. Zvu­ko­vé vl­ny do­ká­žu efek­tív­ne do­biť sen­zor tla­ku. čítať »
 
Ved­ci vy­ro­bi­li mul­tip­ro­ce­so­ro­vý 3D čip
(Publikované pred 6 dňami) Ved­com z Mic­roelec­tro­nics Sys­tems La­bo­ra­to­ry (LSM) na Éco­le Po­ly­tech­nique Fé­dé­ra­le de Lau­san­ne (EPFL) sa po­da­ri­lo vy­vi­núť vy­so­ko­vý­kon­nú a spo­ľah­li­vú vý­rob­nú me­tó­du, po­mo­cou kto­rej do­ká­žu vy­ro­biť pro­to­ty­py 3D či­pov. čítať »
 
Po ro­ku vý­poč­tov poz­na­jú od­po­veď na otáz­ku tý­ka­jú­cu sa su­do­ku
(Publikované pred 2 týžňami) Ve­dec­ký tím zos­ta­ve­ný z ma­te­ma­ti­kov pô­so­bia­cich na Uni­ver­si­ty Colle­ge Dub­lin ús­peš­ne vy­rie­šil otáz­ku tý­ka­jú­cu sa mi­ni­mál­ne­ho poč­tu pred­vypl­ne­ných po­lí­čok su­do­ku, pot­reb­ných na vy­tvo­re­nie kon­fi­gu­rá­cie s je­di­ným uni­kát­nym rie­še­ním. čítať »
 
IBM vie ulo­žiť 1 bit do 12 ató­mov
(Publikované pred 2 týžňami) Ved­ci z cen­tra Al­ma­dé­ne Re­search spo­loč­nos­ti IBM do­ká­za­li vlo­žiť 1 bajt do 96 ató­mov že­le­za, t. j. 1 bit len do 12 čas­tíc. Op­ro­ti sú­čas­ným pa­mä­tiam NAND flash ale­bo pev­ným dis­kom je hus­to­ta zá­pi­su v tom­to prí­pa­de viac než 100-ná­sob­ná. čítať »