SOFIA 747SP - lietajúci teleskop

Boeing 747 s infračerveným teleskopom na palube má za sebou najdôležitejšie testy.

V ľavej zadnej časti trupu lietadla je umiestnené veľké okno – za ním sa nachádza 2,5-metrový infračervený teleskop, ktorý po jeho otvorení dokáže z výšky niekoľkých kilometrov oveľa účinnejšie skúmať vesmírne objekty.

Americko-nemecká SOFIA
Projekt „lietajúceho ďalekohľadu“ sa nazýva SOFIA, s hlavným mestom Bulharska však nijako nesúvisí. Po rozšifrovaní skratky totiž dostaneme názov Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy. Okrem NASA sa na ňom významnou mierou podieľa nemecká agentúra pre letectvo a kozmonautiku (DLR - Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt), ktorá vlastne celý 2,5 metrový teleskop zostrojila. Američania zas vymysleli spôsob, ako ho bezpečne umiestniť do lietadla. A nebol to vôbec jednoduchý proces – prvé experimenty s takýmto lietadlom začali už niekedy koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Infračervený teleskop v lietadle nie je vôbec zlým nápadom. Na Zemi sa kvôli pohlcovaniu infračerveného žiarenia atmosférou nedá účinne použiť, a preto boli takéto zariadenia doteraz vynášané satelitmi na obežnú dráhu, čo nie je práve finančne jednoduché riešenie. Teleskop v Boeingu vychádza rádovo lacnejšie. Z technologického hľadiska ide o pomerne náročný projekt – veľké otvárajúce sa okno v trupe lietadla totiž príliš neprispieva k pevnostnej stabilite jeho trupu. Kvôli vysokej miere nutných modifikácií si lietadlo dokonca vyslúžilo vlastný názov - SOFIA 747SP.

Náročné testovanie
Prvá séria záverečných letových testov bola vykonaná koncom minulého roku a okno bolo pri nich otvorené maximálne dve minúty. Druhá séria sa uskutočnila na jar, pričom lietadlo lietalo vyššie a predĺžil sa aj čas jeho otvorenia.

Posledná séria testov začala 23. júna tohto roka a jej praktická časť bola ukončená 9. augusta. V priebehu tohto obdobia upravený Boeing 747 absolvoval s teleskopom na palube spolu 12 letov v súhrnnom trvaní 49 hodín. Testovali sa predovšetkým manévrovacie schopnosti lietadla a formou záťažových skúšok aj pevnosť jeho konštrukcie s dôrazom na vzduchotesnosť celého systému.

Odhadovaná životnosť lietadla je približne 20 rokov. V plnom nasadení by lietadlo malo ročne nalietať okolo 960 hodín, vo vzduchu by týždenne malo stráviť tri až štyri noci. Bližšie informácie o projekte získate buď na webe SOFIA Space Center alebo NASA.

Zdroj: webnoviny.sk

Galéria k článku:



Ohodnoťte článok:
   

Váš názor:

 
 
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Poz­ri­te si za­ují­ma­vé vi­deo let­ky auto­nóm­nych kvad­ro­kop­tér
(Publikované pred 1 dňom) Vý­vo­já­ri z GRASP Lab na Uni­ver­si­ty of Pen­nsyl­va­nia uve­rej­ni­li pô­so­bi­vé vi­deo zob­ra­zu­jú­ce let­ku až 16 kvad­ro­kop­tér schop­ných kom­plexné­ho auto­nóm­ne­ho sprá­va­nia. čítať »
 
Ved­ci pre­čí­ta­li reč v ľud­skom moz­gu
(Publikované pred 5 dňami) Ved­ci z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty v Ber­ke­ley pred­sta­vi­li za­ria­de­nie, kto­ré je schop­né na zá­kla­de sle­do­va­nia ak­ti­vít ľud­ské­ho moz­gu pos­kla­dať „po­ču­té" slo­vá. Dom­nie­va­jú sa, že tak uro­bi­li pr­vý krok k čí­ta­niu ľud­ských my­šlie­nok. čítať »
 
Rap po­há­ňa zdra­vot­ný sen­zor
(Publikované pred týžňom) Ba­so­vý ryt­mus hud­by v štý­le ra­pu sa dá vy­užiť na po­há­ňa­nie no­vé­ho ty­pu mi­nia­túr­ne­ho zdra­vot­né­ho sen­zo­ra, kto­rý mož­no im­plan­to­vať do te­la. Zvu­ko­vé vl­ny do­ká­žu efek­tív­ne do­biť sen­zor tla­ku. čítať »
 
Ved­ci vy­ro­bi­li mul­tip­ro­ce­so­ro­vý 3D čip
(Publikované pred týžňom) Ved­com z Mic­roelec­tro­nics Sys­tems La­bo­ra­to­ry (LSM) na Éco­le Po­ly­tech­nique Fé­dé­ra­le de Lau­san­ne (EPFL) sa po­da­ri­lo vy­vi­núť vy­so­ko­vý­kon­nú a spo­ľah­li­vú vý­rob­nú me­tó­du, po­mo­cou kto­rej do­ká­žu vy­ro­biť pro­to­ty­py 3D či­pov. čítať »
 
Po ro­ku vý­poč­tov poz­na­jú od­po­veď na otáz­ku tý­ka­jú­cu sa su­do­ku
(Publikované pred 2 týžňami) Ve­dec­ký tím zos­ta­ve­ný z ma­te­ma­ti­kov pô­so­bia­cich na Uni­ver­si­ty Colle­ge Dub­lin ús­peš­ne vy­rie­šil otáz­ku tý­ka­jú­cu sa mi­ni­mál­ne­ho poč­tu pred­vypl­ne­ných po­lí­čok su­do­ku, pot­reb­ných na vy­tvo­re­nie kon­fi­gu­rá­cie s je­di­ným uni­kát­nym rie­še­ním. čítať »