Elektrina zo vzduchu?

Pred­stav­te si za­ria­de­nia, kto­ré do­ká­žu zís­kať elek­tri­nu zo vzduc­hu a po­užiť ju na os­vet­le­nie do­mu ale­bo na­bi­tie elek­tric­ké­ho au­ta. Pred­stav­te si, že na strec­he má­te pa­ne­ly, kto­ré za­brá­nia vzni­ku bles­kov. Mô­že to znieť nez­vy­čaj­ne, ved­ci však už za­ča­li s vý­vo­jom ta­kýc­hto za­ria­de­ní. Vzduch by mo­hol byť naj­nov­ším ob­no­vi­teľ­ným zdro­jom elek­tric­kej ener­gie.

„Náš vý­skum by mo­hol byť za­čiat­kom ces­ty pre­me­ny elek­tri­ny z at­mos­fé­ry na al­ter­na­tív­ny zdroj ener­gie bu­dúc­nos­ti,“ po­ve­dal ve­dú­ci vý­sku­mu Fer­nan­do Ga­lem­beck. Je­ho vý­skum mô­že vy­svet­liť ve­dec­kú há­dan­ku sta­rú 200 ro­kov, ako v at­mos­fé­re vzni­ká a za­ni­ká elek­tric­ká ener­gia. „Rov­na­ko ako mô­že sl­neč­ná ener­gia po­môcť niek­to­rým do­mác­nos­tiam s úč­ta­mi za elek­tri­nu, no­vý zdroj ener­gie by mo­hol mať po­dob­ný efekt,“ po­ve­dal.

„Ak by sme ve­de­li, ako vzni­ká a ší­ri sa elek­tri­na v at­mos­fé­re, moh­li by sme tiež pre­dísť úmr­tiam, zra­ne­niam a po­škod­zo­va­niu ma­jet­ku na ce­lom sve­te,“ po­ve­dal Ga­lem­beck. Pri­po­me­nul, že kaž­do­roč­ne za­bi­je ale­bo zra­ní blesk na sve­te ti­sí­ce ľu­dí.

Ved­ci sa už dl­ho za­obe­ra­jú vy­uži­tím elek­tri­ny vzni­ka­jú­cej v prí­ro­de. Zis­ti­li nap­rík­lad, že z boj­le­rov uni­ka­jú vo for­me pa­ry ma­lé is­kry sta­tic­kej elek­tri­ny. Ro­bot­ní­ci, kto­rí sa dotk­li pa­ry, dos­ta­li bo­les­ti­vý elek­tric­ký šok. O vy­uži­tí elek­tri­ny zo vzduc­hu sní­val aj Ni­ko­la Tes­la. Elek­tri­na vzni­ká nap­rík­lad vo chví­li, keď sa čas­ti­ce vod­nej pa­ry naz­bie­ra­jú na čas­ti­ci prac­hu či iné­ho ma­te­riá­lu. Do­te­raz ale ved­ci ne­ma­jú dos­ta­tok po­znat­kov o tom­to pri­rod­ze­nom pro­ce­se vzni­ku a ší­re­nia elek­tri­ny v at­mos­fé­re. Ved­ci z Uni­ver­si­ty of Cam­pi­nas in Cam­pi­nas v Bra­zí­lii na če­le s Fer­nan­dom Ga­lem­bec­kom to chcú zme­niť. Ved­ci si mys­le­li, že kvap­ky vo­dy v at­mos­fé­re sú elek­tric­ky neut­rál­ne a os­tá­va­jú ta­ké do­kon­ca aj po kon­tak­te s elek­tric­kým ná­bo­jom na čas­ti­ciach prac­hu či kvap­kách iných te­ku­tín. No­vý dô­kaz však uká­zal, že vo­da v at­mos­fé­re v sku­toč­nos­ti ne­sie elek­tric­ký ná­boj.

Ga­lem­beck a je­ho ko­le­go­via ten­to ná­zor po­tvr­di­li na zá­kla­de la­bo­ra­tór­nych expe­ri­men­tov si­mu­lu­jú­cich kon­takt vo­dy s čas­ti­ca­mi prac­hu vo vzduc­hu. Po­uži­li ma­lé čas­ti­ce fos­fá­tov kre­mí­ka a hli­ní­ka, kto­ré sa bež­ne nac­hád­za­li vo vzduc­hu a uká­za­li, že vo vl­kom pros­tre­dí je čas­ti­ca fos­fá­tu kre­mí­ka na­bi­tá ne­ga­tív­nej­šie a čas­ti­ca fos­fá­tu hli­ní­ka po­zi­tív­nej­šie než v pros­tre­dí bez vo­dy. Je to dô­kaz vply­vu vo­dy v at­mos­fé­re na elek­tric­ký ná­boj a jej schop­nos­ti pre­ná­šať ho na iné ma­te­riá­ly.

Po­dľa Ga­lem­bec­ka by moh­lo byť v bu­dúc­nos­ti mož­né vy­rá­bať ko­lek­to­ry, kto­ré by pre­ná­ša­li elek­tri­nu za­chy­te­nú zo vzduc­hu do do­mác­nos­tí. Tak ako so­lár­ne pa­ne­ly fun­gu­jú naj­lep­šie v sl­neč­ných čas­tiach sve­ta, no­vé ko­lek­to­ry by naj­lep­šie fun­go­va­li v ob­las­tiach s vy­so­kou vl­hkos­ťou vzduc­hu.

Ga­lem­beck po­ve­dal, že po­dob­ným prís­tu­pom by sa da­lo pred­chád­zať aj vzni­ku bles­kov. Pred­sta­vu­je si umies­tne­nie ko­lek­to­rov na strec­hy vy­so­kých do­mov v ob­las­tiach, kde doc­hád­za k čas­tým prud­kým búr­kam. Pa­ne­ly by zo vzduc­hu od­obe­ra­li elek­tri­nu a chrá­ni­li bu­do­vu pred dáv­kou elek­tric­ké­ho ná­bo­ja, kto­rú ne­sie blesk. Ved­ci už tes­tu­jú ko­vy s cie­ľom náj­sť naj­vhod­nej­ší ma­te­riál pre za­chy­te­nie elek­tri­ny zo vzduc­hu. Po­dľa slov ved­cov ide len o za­čia­tok dl­hej ces­ty. S ve­do­mím ob­no­vi­teľ­né­ho zdro­ja ener­gie na kon­ci sa však po nej op­la­tí vy­kro­čiť.

Zdroj: eQuark

---

 

---