Komáre majú viacero spôsobov, ako vás nájsť

hmyz-komar.jpg Ukazuje sa, že komáre prenášajúce maláriu, využívajú viac ako jeden druh čuchových senzorov na nájdenie ľudskej obete.

To je záver najnovšieho výskumu čuchového vnemu komárov, ktorý publikovali vedci z Vanderbiltovej univerzity v USA v časopise PLoS Biology.

Pokusy priniesli dôkaz, že komár druhu Anopheles gambiae, ktorý šíri maláriu a ročne zabije 900 000 ľudí, má druhú sadu čuchových senzorov, ktoré sú fundamentálne odlišné od tých známych, ktoré vedci skúmajú posledných 10 rokov. Objav môže vysvetliť otázku, prečo receptory skúmané v laboratóriu nereagovali na množstvo ľudských pachov.

R. Jason Pitts, ktorý sa podieľal na výskume, pripomína, že nové receptory by mohli reagovať na množstvo pachov produkovaných človekom. Preto môže hrať objav kľúčovú úlohu pri vývoji nových druhov repelentov. Podľa neho môžu mať komáre ešte aj iné typy senzorov pachov.

„Nie je až tak prekvapujúce, že čuchový systém komárov je komplikovanejší ako sme si mysleli,“ povedal prof. Laurence Zwiebel, ktorý viedol výskum. „Čuch je typickou vlastnosťou komárov. Ak samička nedokáže nájsť krv hostiteľa, nemôže sa rozmnožovať. Preto sa u nich čuch vyvinul veľmi dobre. Neplatí to len pre rod Anopheles, je možné, že aj iné druhy komárov šíriace rôzne choroby majú viaceré receptory čuchu.“

Pred asi desiatimi rokmi, keď sa podarilo získať genóm komára, identifikovali vedci z univerzít Vanderbilt a Yale gény a štruktúru jednej skupiny senzorov komára Anopheles, ktoré nazvali receptory čuchu (AgOR). Najskôr si mysleli, že vyzerajú rovnako ako receptory človeka a iných cicavcov. Neskôr však zistili, že receptory komárov, spolu s receptormi niektorých ďalších druhov hmyzu, majú výrazne odlišnú štruktúru. Vedci ale napriek všetkým snahám nedokázali nájsť receptory, ktoré by reagovali na špecifické pachy človeka, ako amoniak, kyselina mliečna alebo butylamín, ktoré sú prítomné v pote aj dychu človeka. Napriek tomu, na základe výskumu nervovej aktivity vedeli, že tieto pachy komáre nejakým spôsobom zachytávajú.

Minulý rok objavili vedci z Rockefellerovej univerzity druhý typ čuchových receptorov u ovocných mušiek a to motivovalo vedcov k hľadaniu iného typu receptorov aj u komárov. Novoobjavený typ receptorov má sa od známeho výrazne odlišuje. Receptory sa označujú ako ionotropné a pripomínajú receptory v mozgu reagujúce na glutamát.

Vedci ešte celkom nerozumejú princípom fungovania novoobjaveného typu receptorov, ak ich však pochopia, bude to cesta k zefektívneniu boja proti malárii.

Zdroj: eQuark



Ohodnoťte článok:
   

Váš názor:

 
 
 

Najviac vás zaujalo

24 hodín

týždeň

mesiac

 
 

Najnovšie články

Poz­ri­te si za­ují­ma­vé vi­deo let­ky auto­nóm­nych kvad­ro­kop­tér
(Publikované pred 1 dňom) Vý­vo­já­ri z GRASP Lab na Uni­ver­si­ty of Pen­nsyl­va­nia uve­rej­ni­li pô­so­bi­vé vi­deo zob­ra­zu­jú­ce let­ku až 16 kvad­ro­kop­tér schop­ných kom­plexné­ho auto­nóm­ne­ho sprá­va­nia. čítať »
 
Ved­ci pre­čí­ta­li reč v ľud­skom moz­gu
(Publikované pred 5 dňami) Ved­ci z Ka­li­for­nskej uni­ver­zi­ty v Ber­ke­ley pred­sta­vi­li za­ria­de­nie, kto­ré je schop­né na zá­kla­de sle­do­va­nia ak­ti­vít ľud­ské­ho moz­gu pos­kla­dať „po­ču­té" slo­vá. Dom­nie­va­jú sa, že tak uro­bi­li pr­vý krok k čí­ta­niu ľud­ských my­šlie­nok. čítať »
 
Rap po­há­ňa zdra­vot­ný sen­zor
(Publikované pred týžňom) Ba­so­vý ryt­mus hud­by v štý­le ra­pu sa dá vy­užiť na po­há­ňa­nie no­vé­ho ty­pu mi­nia­túr­ne­ho zdra­vot­né­ho sen­zo­ra, kto­rý mož­no im­plan­to­vať do te­la. Zvu­ko­vé vl­ny do­ká­žu efek­tív­ne do­biť sen­zor tla­ku. čítať »
 
Ved­ci vy­ro­bi­li mul­tip­ro­ce­so­ro­vý 3D čip
(Publikované pred týžňom) Ved­com z Mic­roelec­tro­nics Sys­tems La­bo­ra­to­ry (LSM) na Éco­le Po­ly­tech­nique Fé­dé­ra­le de Lau­san­ne (EPFL) sa po­da­ri­lo vy­vi­núť vy­so­ko­vý­kon­nú a spo­ľah­li­vú vý­rob­nú me­tó­du, po­mo­cou kto­rej do­ká­žu vy­ro­biť pro­to­ty­py 3D či­pov. čítať »
 
Po ro­ku vý­poč­tov poz­na­jú od­po­veď na otáz­ku tý­ka­jú­cu sa su­do­ku
(Publikované pred 2 týžňami) Ve­dec­ký tím zos­ta­ve­ný z ma­te­ma­ti­kov pô­so­bia­cich na Uni­ver­si­ty Colle­ge Dub­lin ús­peš­ne vy­rie­šil otáz­ku tý­ka­jú­cu sa mi­ni­mál­ne­ho poč­tu pred­vypl­ne­ných po­lí­čok su­do­ku, pot­reb­ných na vy­tvo­re­nie kon­fi­gu­rá­cie s je­di­ným uni­kát­nym rie­še­ním. čítať »