Publikované pred rokom: 18.01.2012 / Jozef Orgonáš, čítaní: 16048
„Hollywoodsky" zákon na ochranu autorských práv pod skratkou SOPA (Stop Online Piracy Act) sa posledné týždne pretriasal v internetových médiách ako už dlhšie žiadna kauza. Dôvod? Zákon (H.R.3261) navrhnutý 26. 11. 2011 s legitímnou myšlienkou boja proti internetovému pirátstvu a šíreniu obsahu podliehajúcemu autorskému zákonu bol navrhnutý tak obšírne, že v praxi môže znamenať cenzúru internetu zo strany USA, a to dokonca mimo jeho jurisdikcie.
O čo teda ide?
SOPA sa orientuje na stránky umožňujúce spolupracovať s americkým trhom (v praxi každá internetová stránka). Ministerstvo spravodlivosti by dostalo do rúk moc nariadiť americkým firmám, aby nespolupracovali s firmami mimo jurisdikcie USA v prípade, že bude „cítiť" ohrozenie autorských práv a duševného vlastníctva amerických spoločností. Ale pozor - to všetko bez súdneho rozhodnutia. Ako vlastník autorských práv by ste tak bez súdneho rozhodnutia mohli požiadať poskytovateľov služieb, aby prestali poskytovať služby stránke, ktorá zdieľa takýto obsah (film, hudbu atď.). V praxi by to znamenalo, že poskytovateľ služieb (vyhľadávanie cez Google, platba cez PayPal a pod.) bude musieť zneprístupniť svoje služby do piatich dní danej stránke, aby sa vyhol spoluzodpovednosti za šírenie obsahu, ktorý je chránený autorským zákonom. Obmedzenie služieb znamená vylúčenie z internetového vyhľadávania, zneprístupnenie platieb, obmedzenie reklamných systémov. So súdnym rozhodnutím by dokonca poskytovateľ záznamov DNS musel filtrovať a obmedziť záznamy DNS smerujúce na takúto stránku. Tento zásah do princípu fungovania internetu však znamená aj niečo iné, nemenej dôležité - nepriamo by sa tak zodpovednosť za obsah preniesla z používateľa na poskytovateľa služby. Za miliardy fotiek na Facebooku by tak bol zrazu zodpovedný Mark Zuckerberg.
Argumenty za
SOPA:
- Ochrana tržieb a ziskov tvorcov autorských diel (film, hudba, audiovizuálne záznamy atď.)
- Ochrana tržieb a ziskov značkových produktov (najmä farmaceutický priemysel)
Argumenty
proti SOPA:
- Ohrozenie slobody slova
- Negatívny dosah na sociálne siete a všetky služby zdieľajúce obsah používateľov
- Nepriamy negatívny dosah na celé internetové podnikanie
- Hrozba pre open source a integritu DNS
Pfizer, Microsoft, Apple vs. Google, Facebook, Wikimedia
Medzi podporovateľov tohto kontroverzného zákona patria firmy ako Pfizer, Ford, NBA, BSA, Microsoft, Apple, Dell, ďalej protipirátske organizácie či odborové zväzy. Naopak, zoznam odporcov začína rádovo stúpať - koalícia NetCoalition vyzývajúca na zmetenie tohto zákona zo stola pozostáva z gigantov ako Google, Yahoo!, Facebook, Twitter, DynDNS, AOL, LinkedIn, eBay, Mozilla či Wikimedia. Internetová encyklopédia Wikipedia prerušila na 24 hodín svoju činnosť v angličtine na protest proti návrhom zákona. Hackerská skupina Anonymous prišla s vlastným protestom - vyhráža sa masovými hackerskými útokmi v prípade schválenia SOPA.
Začiatok internetovej cenzúry
NetCoalition hromadí otvorené listy predstaviteľov firiem. Kontrola na úrovni záznamov DNS je zásah do podstaty internetu a prináša aj bezpečnostné riziká. Viceprezident Googlu sa nechal počuť, že „ak budeme vyžadovať mazanie doménového záznamu z vyhľadávania, pôjde o začiatok internetovej cenzúry".
Netreba takisto zabudnúť, že od roku 1998 funguje v USA (a úspešne) zákon Digital Millenium Copyright Act, ktorý je akýmsi bezpečným prístavom pre spoločnosti, ktoré na legitímnu požiadavku samy odstraňujú nelegálny obsah zo svojich stránok (napr. videá z YouTube).
Cenzúra internetu sa netýka iba krajiny za „veľkou mlákou". Európsky parlament síce prijal rezolúciu za ochranu integrity internetu a slobody komunikácie, no v Česku a dokonca aj na Slovensku sme boli svedkami pokusov o zavedenie nepriamej internetovej cenzúry. Boli „ukryté" v daňovej reforme, ktorá mala dať možnosť štátnej inštitúcii (Daňový úrad SR) nariadiť blokovanie zahraničných webov s hazardnými hrami. V celom „Československu" však podobné zákony rýchlo stroskotali.
Verziou protipirátskeho zákona Stop Online Piracy Act (SOPA) sa momentálne zaoberá Poslanecká snemovňa, Senát rieši inú verziu pod názvom Protect IP. Zakladatelia Wikipedie, Googlu, Twitteru, Yahoo a ďalších internetových domén sa postavili proti obom návrhom. V otvorenom liste spoločne vyhlásili, že v prípade schválenia jednej z verzií by americká vláda „mohla cenzurovať internet podobne ako Čína, Irán či Malajzia".