Nemáte nainštalovaný Adobe Flash plug-in.

Kauza SOPA – čo s tým „hollywoodskym“ zákonom?

SOPA.jpeg „Hollywood­sky" zá­kon na ochra­nu autor­ských práv pod skrat­kou SO­PA (Stop On­li­ne Pi­ra­cy Act) sa pos­led­né týž­dne pre­tria­sal v inter­ne­to­vých mé­diách ako už dlh­šie žiad­na kau­za. Dô­vod? Zá­kon (H.R.3261) navr­hnu­tý 26. 11. 2011 s le­gi­tím­nou my­šlien­kou bo­ja pro­ti inter­ne­to­vé­mu pi­rát­stvu a ší­re­niu ob­sa­hu po­dlie­ha­jú­ce­mu autor­ské­mu zá­ko­nu bol navr­hnu­tý tak ob­šír­ne, že v praxi mô­že zna­me­nať cen­zú­ru inter­ne­tu zo stra­ny USA, a to do­kon­ca mi­mo je­ho ju­ris­dik­cie.

O čo te­da ide?
SO­PA sa orien­tu­je na strán­ky umož­ňu­jú­ce spo­lup­ra­co­vať s ame­ric­kým tr­hom (v praxi kaž­dá inter­ne­to­vá strán­ka). Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti by dos­ta­lo do rúk moc na­ria­diť ame­ric­kým fir­mám, aby nes­po­lup­ra­co­va­li s fir­ma­mi mi­mo ju­ris­dik­cie USA v prí­pa­de, že bu­de „cí­tiť" oh­ro­ze­nie autor­ských práv a du­šev­né­ho vlas­tníc­tva ame­ric­kých spo­loč­nos­tí. Ale po­zor - to všet­ko bez súd­ne­ho roz­hod­nu­tia. Ako vlas­tník autor­ských práv by ste tak bez súd­ne­ho roz­hod­nu­tia moh­li po­žia­dať pos­ky­to­va­te­ľov slu­žieb, aby pres­ta­li pos­ky­to­vať služ­by strán­ke, kto­rá zdie­ľa ta­ký­to ob­sah (film, hud­bu atď.). V praxi by to zna­me­na­lo, že pos­ky­to­va­teľ slu­žieb (vy­hľa­dá­va­nie cez Goog­le, plat­ba cez Pay­Pal a pod.) bu­de mu­sieť znep­rís­tup­niť svo­je služ­by do pia­tich dní da­nej strán­ke, aby sa vy­hol spo­lu­zod­po­ved­nos­ti za ší­re­nie ob­sa­hu, kto­rý je chrá­ne­ný autor­ským zá­ko­nom. Ob­me­dzenie slu­žieb zna­me­ná vy­lú­če­nie z inter­ne­to­vé­ho vy­hľa­dá­va­nia, znep­rís­tup­ne­nie pla­tieb, ob­me­dzenie rek­lam­ných sys­té­mov. So súd­nym roz­hod­nu­tím by do­kon­ca pos­ky­to­va­teľ zá­zna­mov DNS mu­sel filtro­vať a ob­me­dziť zá­zna­my DNS sme­ru­jú­ce na ta­kú­to strán­ku. Ten­to zá­sah do prin­cí­pu fun­go­va­nia inter­ne­tu však zna­me­ná aj nie­čo iné, ne­me­nej dô­le­ži­té - ne­pria­mo by sa tak zod­po­ved­nosť za ob­sah pre­nies­la z pou­ží­va­te­ľa na pos­ky­to­va­te­ľa služ­by. Za mi­liar­dy fo­tiek na Fa­ce­boo­ku by tak bol zra­zu zod­po­ved­ný Mark Zuc­ker­berg. 

Ar­gu­men­ty za SO­PA:
- Ochra­na tr­žieb a zis­kov tvor­cov autor­ských di­el (film, hud­ba, audio­vi­zuál­ne zá­zna­my atď.)
- Ochra­na tr­žieb a zis­kov znač­ko­vých pro­duk­tov (naj­mä far­ma­ceu­tic­ký prie­my­sel)

Ar­gu­men­ty pro­ti SO­PA:
- Oh­ro­ze­nie slo­bo­dy slo­va
- Ne­ga­tív­ny do­sah na so­ciál­ne sie­te a všet­ky služ­by zdie­ľa­jú­ce ob­sah pou­ží­va­te­ľov
- Ne­pria­my ne­ga­tív­ny do­sah na ce­lé inter­ne­to­vé pod­ni­ka­nie
- Hroz­ba pre open sour­ce a in­teg­ri­tu DNS

Pfi­zer, Mic­ro­soft, App­le vs. Goog­le, Fa­ce­book, Wiki­me­dia
Me­dzi pod­po­ro­va­te­ľov toh­to kon­tro­ver­zné­ho zá­ko­na pa­tria fir­my ako Pfi­zer, Ford, NBA, BSA, Mic­ro­soft, App­le, Dell, ďa­lej proti­pi­rát­ske or­ga­ni­zá­cie či od­bo­ro­vé zvä­zy. Nao­pak, zoz­nam od­por­cov za­čí­na rá­do­vo stú­pať - koa­lí­cia Net­Coa­li­tion vy­zý­va­jú­ca na zme­te­nie toh­to zá­ko­na zo sto­la po­zos­tá­va z gi­gan­tov ako Goog­le, Yahoo!, Fa­ce­book, Twit­ter, DynDNS, AOL, Lin­ke­dIn, eBay, Mo­zil­la či Wiki­me­dia. Inter­ne­to­vá en­cyk­lo­pé­dia Wiki­pe­dia pre­ru­ši­la na 24 ho­dín svo­ju čin­nosť v an­glič­ti­ne na pro­test pro­ti návr­hom zá­ko­na. Hac­ker­ská sku­pi­na Ano­ny­mous priš­la s vlas­tným pro­tes­tom - vy­hrá­ža sa ma­so­vý­mi hac­ker­ský­mi útok­mi v prí­pa­de schvá­le­nia SO­PA.

Za­čia­tok inter­ne­to­vej cen­zú­ry
Net­Coa­li­tion hro­ma­dí ot­vo­re­né lis­ty pred­sta­vi­te­ľov fi­riem. Kon­tro­la na úrov­ni zá­zna­mov DNS je zá­sah do pod­sta­ty inter­ne­tu a pri­ná­ša aj bez­peč­nos­tné ri­zi­ká. Vice­pre­zi­dent Goog­lu sa ne­chal po­čuť, že „ak bu­de­me vy­ža­do­vať ma­za­nie do­mé­no­vé­ho zá­zna­mu z vy­hľa­dá­va­nia, pôj­de o za­čia­tok inter­ne­to­vej cen­zú­ry".

Net­re­ba ta­kis­to za­bud­núť, že od ro­ku 1998 fun­gu­je v USA (a ús­peš­ne) zá­kon Di­gi­tal Mille­nium Co­py­right Act, kto­rý je akým­si bez­peč­ným prís­ta­vom pre spo­loč­nos­ti, kto­ré na le­gi­tím­nu po­žia­dav­ku sa­my od­stra­ňu­jú ne­le­gál­ny ob­sah zo svo­jich strá­nok (napr. vi­deá z YouTu­be).
Cen­zú­ra inter­ne­tu sa ne­tý­ka iba kra­ji­ny za „veľ­kou mlá­kou". Európ­sky parla­ment sí­ce pri­jal re­zo­lú­ciu za ochra­nu in­teg­ri­ty inter­ne­tu a slo­bo­dy ko­mu­ni­ká­cie, no v Čes­ku a do­kon­ca aj na Slo­ven­sku sme bo­li sved­ka­mi po­ku­sov o za­ve­de­nie ne­pria­mej inter­ne­to­vej cen­zú­ry. Bo­li „uk­ry­té" v da­ňo­vej re­for­me, kto­rá ma­la dať mož­nosť štát­nej in­šti­tú­cii (Da­ňo­vý úrad SR) na­ria­diť blo­ko­va­nie za­hra­nič­ných webov s ha­zar­dný­mi hra­mi. V ce­lom „Čes­kos­lo­ven­sku" však po­dob­né zá­ko­ny rých­lo stros­ko­ta­li. 

Ver­ziou proti­pi­rát­ske­ho zá­ko­na Stop On­li­ne Pi­ra­cy Act (SO­PA) sa mo­men­tál­ne za­obe­rá Pos­la­nec­ká sne­mov­ňa, Se­nát rie­ši inú ver­ziu pod náz­vom Pro­tect IP. Za­kla­da­te­lia Wiki­pe­die, Goog­lu, Twit­te­ru, Yahoo a ďal­ších inter­ne­to­vých do­mén sa pos­ta­vi­li pro­ti obom návr­hom. V ot­vo­re­nom lis­te spo­loč­ne vy­hlá­si­li, že v prí­pa­de schvá­le­nia jed­nej z ver­zií by ame­ric­ká vlá­da „moh­la cen­zu­ro­vať inter­net po­dob­ne ako Čí­na, Irán či Ma­laj­zia".



Ohodnoťte článok:
 
 
Hľadáte predošlé príspevky? Zobraziť pôvodnú diskusiu
comments powered by Disqus
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Skupina Anonymous vydala vlastný operačný systém?
Hnutie Anonymous včera zverejnilo vlastný operačný systém Anonymous-OS, postavený na linuxovej distribúcii Ubuntu 11.10 s grafickým prostredím Mate. Má predinštalovaných viac ako 20 aplikácií. čítať »
 
Ano­ny­mous chcú kon­com mar­ca za­sta­viť inter­net
Anonymous sa chystajú koncom marca v rámci operácie Global Blackout zaútočiť na koreňové servery DNS a zastaviť internet. Systém DNS prekladá webové adresy na IP adresy konkrétnych serverov, jeho vyradením sa teda pozastaví celý web. čítať »
 
Euró­pou sa ší­ri od­por pro­ti anti­pi­rát­skym opat­re­niam
Rovnako ako v USA ani v Európe nie sú ľudia protipirátskej legislatíve príliš naklonení. Rôzne štúdie pritom ukazujú, že zmluvy typu ACTA nie sú vôbec potrebné. V mnohých európskych mestách sa počas uplynulého víkendu uskutočnili demonštrácie proti ratifikácii zmluvy ACTA. čítať »
 
AC­TA pod­ľa Európ­skej ko­mi­sie dodr­žia­va všet­ky zá­klad­né prá­va
Medzinárodná dohoda ACTA dodržiava podľa Európskej komisie (EK) všetky základné práva, ako je právo na súkromie, slobodu prejavu a ochranu údajov. čítať »
 
Co­py­rig­hto­vej koa­lí­cii pre­ká­ža­jú od­ka­zy na pi­rát­ske weby
Koalícia majiteľov autorských práv lobuje u britských zákonodarcov za odstránenie "pirátskych odkazov" z výsledkov internetových vyhľadávačov. Problémy s kontroverznými zákonmi alebo ich návrhy nemajú len v USA. Podobné prípady sa objavujú aj vo Veľkej Británii. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter