Publikované pred rokom: 24.08.2010 /
Ján Géci,
čítaní: 2021

Trend rastúceho počtu nových filmov premietaných vo formáte 3D väčšinu divákov teší. Nájdu sa však aj takí, ktorí si filmy s priestorovým obrazom nemôžu vychutnať. Postihuje ich totiž nevoľnosť, s ktorou sa používatelia stretli už skôr pri niektorých počítačových hrách.
Zmätený mozog
Zábavu pri „ponorení“ sa do trojrozmerného obrazu u niektorých divákov sprevádza pocit nevoľnosti. Závraty sú silnejšie pri filmoch s väčším počtom dynamických scén a stupňujú sa, čím bližšie divák sedí k plátnu. Bežne sa to prejavuje ťažobou, žalúdočnými kŕčmi, zriedkavejšie aj vracaním. Príznaky sú sprevádzané takisto pocitmi závratu, zalievaním studeným potom, slabosťou a kolísaním krvného tlaku.
Pripomína to tzv. cestovateľskú chorobou (kinetózu), keď niektorým ľuďom príde zle v lietadle, počas cesty autom alebo autobusom, prípadne známejšiu morskú chorobu. Ale ešte viac zodpovedá syndrómu označovanému ako choroba 3D, s ktorým sa stretávajú vášniví milovníci počítačových hier. Ťažkosti vznikajú vtedy, keď mozog má spracovať protikladné informácie o pohybe v priestore.

Oči a vnútorné
ucho totiž zásobujú mozog vzájomne si odporujúcimi signálmi. Oko informuje o rýchlom pohybe, ale
rovnovážny orgán vo vnútornom uchu, naopak, signalizuje absolútny pokoj. To platí pre počítačovú hru alebo priestorový film, na mori alebo v lietadle je to opačne. Tam oči dodávajú informácie o relatívnom pokoji okolo, ale divoké pohyby sú v rozpore s vizuálnymi vnemami. No oba druhy protirečení dokážu spôsobiť obrátenie žalúdka. Ak je táto nezhoda dostatočne silná, až 80 percent ľudí postihnú príznaky nevoľnosti, jedných viac, iných menej intenzívne. Ovplyvňujú ich podľa všetkého aj genetické dispozície, Ázijčania sú náchylnejší na nevoľnosť vyvolanú 3D ako Európania.
Čo pomôže proti nevoľnosti
Náznaky ťažoby sa dajú udržať pod kontrolou, tu platí rovnaká pomoc ako v prípade morskej choroby alebo kinetózy. Záplavu protikladných podráždení sa možno pokúsiť obmedziť zaužívaným trikom, keď sa uprene zahľadíme na pevný bod v diaľke. Ale v kine sa to vzhľadom na chýbajúci bod v diaľke a predovšetkým tmu nedá.
Pri slabších prejavoch nevoľnosti v kine sa uplatňuje niekoľko opatrení. Treba si kúpiť lístky do stredu hľadiska a dozadu. Pomôže aj dodržiavanie istých zásad – nesledovať nájazdy kamery ani nasnímané objekty pri pohybe vo vodorovnom smere, ale radšej sa treba koncentrovať najmä na nehybné časti obrazu. Možno si tiež na nejaký čas zakryť jedno oko, čím sa vylúčia priestorové efekty, resp. na niekoľko minút zavrieť oči.
Pomáha aj intenzívne žutie žuvačky. Takisto sa netreba pokúšať zaostriť očami na objekty a časti obrazu, ktoré boli nakrútené nie práve najostrejšie. Pripomína to situáciu, akoby sa človek pokúšal pozerať cez silné okuliare, približne o päť dioptrií silnejšie, ako potrebuje. Objavia sa bolesti hlavy, únava a príznaky kinetózy.
Určite nepomôže zložiť si okuliare sprostredkujúce trojrozmerný vnem, lebo bez nich vidíme zábery s farebným posunom a dvojito. Túto „kašu“ mozog ešte horšie spracúva ako priestorový obraz.
Záver
Zatiaľ neexistujú nijaké skúsenosti s využitím liekov, ktoré sa osvedčili pri potláčaní choroby z cestovania, na liečenie nevoľnosti vyvolanej filmami s priestorovým zobrazovaním. V každom prípade voľne dostupné antihistaminiká môžu pomôcť proti miernej nevoľnosti, ale spôsobujú značnú ospanlivosť.
No proti silným príznakom choroby nepomôže v súčasnosti nijaký prípravok. Kto pocíti, že prichádza nával nevoľnosti, mal by z kina jednoducho odísť. Sledovanie filmov vo formáte 3D pre neho asi nie je vhodná zábava.
Zdroj: BZ! Redakcia