Publikované pred rokom: 10.09.2010 / Ján Géci, čítaní: 5730
Kto si dnes kúpi nový televízor s vysokým rozlíšením (HD), určite si všimne očividne lepší obraz oproti tomu, ktorý mu poskytoval starý prijímač s klasickou obrazovkou a štandardným rozlíšením. No nákup býva niekedy dosť zložitý, hlavne ak narazíte na predavača s nedostatočnými či chybnými informáciami o najnovších technológiách.
V prvopočiatkoch technológie HD vzniklo veľa mýtov o televízoroch s vysokým rozlíšením, iné sa udržali ešte z čias rozmachu prijímačov s klasickými vákuovými obrazovkami. Niektoré sa už postupne vytratili, ďalšie však ešte stále vytrvalo kolujú medzi ľuďmi. K ich vzniku čiastočne prispievajú výrobcovia a predajcovia, keď v reklamách radi zveličujú a usilujú sa prilákať zákazníkov. Pristavme sa preto pri niektorých tvrdeniach a ujasnime si, koľko je na nich pravdy, čo naďalej platí, resp. pripomeňme si niektoré základné fakty.
Výhody vyššej obnovovacej frekvencie
V posledných rokoch sa na trh dostali televízory s obnovovacou frekvenciou 100 Hz, resp. 200 Hz. Znamená to zobrazovanie 100 alebo 200 snímok za sekundu, čo ľudské oko nie je schopné vnímať. Dodatočné snímky vypočítavané a vkladané televízorom však zabezpečujú, aby pohyby boli plynulejšie, nedochádza k ich rozmazaniu.
Digitálny
televízor má ostrejší obraz ako analógový
Tu sa na platnosti tvrdenia nič nezmenilo. Pri nerušenom príjme a najvyššej kvalite signálu je digitálna televízia výrazne lepšia. Pritom obraz šírený v káblových rozvodoch a cez satelity (s dátovým tokom až 5 Mbit/s) je kvalitnejší ako DVB-T (do 3 Mbit/s) prijímaný anténou. Treba však mať na pamäti, že veľa televíznych staníc nevysiela všetky programy s najvyšším možným dátovým tokom.
Plazmový televízor treba
prepravovať nastojato
V plazmových televízoroch sú malé komôrky naplnené inertnými plynmi, ktoré sa podieľajú na vytváraní obrazu. Tieto bunky sa nachádzajú v sklenej tabuli, ktorá by sa počas prepravy naležato mohla roztrieštiť. Preto sa plazmové televízne prijímače prevážajú zásadne v polohe nastojato.
Vypaľovanie obrazcov
Pred niekoľkými rokmi mohli nepohyblivé grafické znaky, napr. logo TV stanice či menu videohier, zanechať na obrazovke viditeľné obrazce. Takéto obrysy sa týkali predovšetkým vákuových obrazoviek klasických televízorov, resp. monitorov, neobišli však ani panely prvých plazmových televízorov. Niekoľkohodinové zobrazenie nepohyblivého motívu môže v plazmových televízoroch spôsobiť jeho vypálenie a vzniknú obrazce v podobe tieňov, ktoré vidno ešte dlho po tom, ako spomínaný motív zmizol a na obrazovke už dávno pozeráme iný obsah. Tieto tiene po nejakom čase vo väčšine prípadov zmiznú. Najviac náchylné na vypálenie statického záberu sú nové prijímače v prvých hodinách po ich kúpe. Podobný jav bol zistený takisto pri niektorých televízoroch s panelmi typu LCD, kde tieňový odtlačok zostal niekoľko dní až mesiacov. Nové modely s vysokým rozlíšením už tento jav nepostihuje tak intenzívne, pretože obsahujú elektronické prostriedky na zabránenie vypaľovania statických záberov. Obrysy sa síce objavujú aj v nich, no nemajú dlhé trvanie. Navyše čas potrebný na ich odstránenie pomáha skrátiť softvér integrovaný v televízore.
Nebezpečné servisné menu
Veľmi oduševnení nadšenci sa zvyknú usilovať o to, aby z televízora dostali aj poslednú štipku jeho technickým schopností. Nastavenia ponúkané v menu im nestačia a „ponevierajú sa“ v bežne neprístupnom servisnom menu, kde sú uložené základné hodnoty týkajúce sa elektroniky. Dostanú sa doň kombináciou klávesov, ktorú by mali poznať iba v špecializovanom servise. Tieto kódy sa však sčasti dajú získať z internetu. No tu pri nevedomosti a neodbornom manipulovaní hrozí poškodenie či zničenie prístroja. Preto ruky preč od servisného menu!
Vyššie rozlíšenie neznamená lepší obraz
Veľa spotrebiteľov si myslí, že televízor s rozlíšením 1920 × 1080 bodov (full HD) je lepší ako prístroj s 1366 × 768 obrazovými bodmi. Ale prijímače s vyšším rozlíšením nemajú automaticky kvalitnejší obraz, nech to výrobcovia v reklamných materiáloch opakovane tvrdia, koľko chcú. Akosť obrazovej elektroniky je oveľa dôležitejšia ako počet pixelov. Dokonca to platí napr. aj pre signál 1080p z prehrávača Blu-ray, kde by čisto teoreticky mal byť vo výhode televízor typu full HD. Ale skutočnosť je iná a v tomto prípade sa ani prijímač s rozlíšením 1366 × 768 obrazových bodov nedá zahanbiť.
HD nie je štandard
Skratka HD znamená High Definition a používa sa na označenie zariadení podporujúcich vysoké rozlíšenie, nie je to však štandard. Televízne prijímače typu HD disponujú v závislosti od modelu rôznou rozlišovacou schopnosťou. A hodnota uvádzaná na prístroji nič nehovorí o kvalite poskytovaného obrazu, tá navyše závisí aj od iných faktorov, napr. spôsobu prenosu obrazových dát či veľkosti displeja. Výslednú kvalitu tak výrazne ovplyvňuje to, či televízny signál prijímame cez anténu, káblovým rozvodom, zo satelitu alebo internetu.
Potom sú to rozdiely vo vysielacích formátoch, program s vysokým rozlíšením môžete prijímať napr. vo formáte 720p (HD ready) alebo 1080i. Kým prvý obsahuje 1280 × 720 obrazových bodov, druhý poskytuje obraz s 1920 × 1080 pixelmi. Nasledujú odlišnosti skrývajúce sa za písmenami p a i. Péčko označuje použitie postupného riadkovania, vtedy je každá snímka na obrazovke zostavovaná riadok po riadku. Í zasa znamená prekladané riadkovanie a za sekundu sa zobrazuje 50 polsnímok, tvorených 25 snímkami s nepárnymi riadkami a 25 snímkami s párnymi riadkami. V mozgu sa následne „odohráva“ film s 25 úplnými snímkami. Progresívne snímky pri totožnom rozlíšení vyzerajú lepšie ako prekladané. Formát 1080p sa v súčasnosti využíva najmä pri diskoch Blu-ray a poskytuje najlepšiu kvalitu obrazu, pričom 1080i a 720p napriek odlišnému rozlíšeniu produkujú približne rovnako kvalitný obraz, ktorý sa však nevyrovná 1080p.
Radšej treba kúpiť model 1080p
Ak teraz chcete kúpiť nový televízor, je dobré siahnuť po modeli s formátom 1080p. Pri uhlopriečkach nad 32 palcov aj pri sledovaní z väčšej vzdialenosti zistíte rozdiel v rozlíšení. Navyše cenový rozdiel medzi modelmi s podporou 1080p a bez nej je pri rovnakej uhlopriečke takmer zanedbateľný. Tu platí, že ak cena televízora s 1080p je pri uhlopriečke 42 palcov vyššia o menej ako 100 eur, netreba váhať a kúpiť tento prijímač.
Menšie druhy s uhlopriečkou pod 32 palcov sú v odlišnej situácii – rozdiely v obraze medzi 1080p a 720p ani nezbadáte. Navyše televízny signál nie je vo väčšine prípadov vysielaný v lepšej kvalite ako 1080i a ešte potrvá určitý čas, kým sa pri vysielaní začne využívať formát 1080p. Ale majitelia prehrávačov Blu-ray, resp. PlayStation 3 či Xbox 360 sú v inej situácii, pre nich kúpa prijímača podporujúceho 1080p stojí za posúdenie.
DRM môže blokovať prehrávanie
Systém na ochranu autorských práv DRM (Digital Rights Management) má za úlohu zabrániť nedovolenému kopírovaniu videofilmov. Najčastejšie sa pri tom uplatňuje HDCP (High-Bandwidth Digital Content Protection), čo je kódovací systém zabezpečujúci ochranu obrazových a zvukových dát počas ich prenosu. Prepojenie medzi jednotlivými prístrojmi chráni pomocou šifrovania a súčasne preveruje aj ich dôveryhodnosť. S HDCP sa stretnete pri diskoch Blu-ray, pozeraní digitálnych filmov cez internet i pri ďalších digitálnych zdrojoch.
Použitá technika si overuje, či televízor má nepretržité spojenie so zdrojom dát. Len čo dôjde k prerušeniu digitálnej komunikácie, napr. v dôsledku použitia neschváleného komponentu, HDCP to zistí, oznámi programu DRM a ten zníži kvalitu obsahu alebo rovno preruší tok dát. Aby ste mali istotu, že DRM vám sledovaný televízny program nezablokuje, používajte na prepojenie zdroja dát a televízneho prijímača digitálny kábel. Keď siahnete po modeli HDMI, máte istotu, že obe zariadenia budú HDCP podporovať. S káblom DVI túto istotu nemáte, preto si najskôr preverte, či jeden aj druhý prístroj HDCP podporujú.
Ochrana pred bleskami
Stále platí, že pri búrkach treba elektrické prístroje odpojiť od siete. Ak v blízkosti udrie blesk, môže sa v elektrickej sieti vyskytnúť prepätie, čo predstavuje nebezpečenstvo nielen pre televízor, ale pre všetky elektrické zariadenia v domácnosti. Počas búrky je lepšie vytiahnuť ich káble z elektrických zásuviek, aby vaše vybavenie neutrpelo totálnu škodu. Pomôžu aj rozvodky s prepäťovou ochranou, ktoré pripojené zariadenia, ako televízor, počítač, telefón, domáce kino, uchránia pred poškodením. Existujú však aj podobne vybavené zásuvky. Najvyšší stupeň ochrany predstavujú kompletné riešenia, používané v súčasnosti pri výstavbe rodinných domov. Týkajú sa celej elektrickej inštalácie od rozvodnej skrine po poslednú zásuvku a zahŕňajú aj zabezpečenie stavby bleskozvodmi a ďalšími preventívnymi prvkami.
Aké káble vyberať
Prepojovacie káble netreba kupovať na iba základe známej značky. Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce kvalitu prenosu sú konektor, typ spojenia a dĺžka kábla. Určite si zaobstarajte digitálny kábel, HDMI alebo DVI, ktoré dokážu prenášať signál formátu 1080p a dobre spolupracujú s DRM. Pokiaľ máte TV bez digitálneho vstupu, môžete doň signál 1080p napriek tomu dostať, a to pomocou komponentového kábla. Iné analógové káble, napr. S-Video alebo RCA, nemožno na transport obrazových dát s vysokým rozlíšením použiť, zabezpečia iba štandardné rozlíšenie. Sú určené na pripojenie zariadení k starším modelom televízorov, nepodporujúcim vysoké rozlíšenie. Kábel by mal byť čo najkratší, lebo každý meter navyše zhoršuje kvalitu obrazu. Prehrávač s podporou HD treba umiestniť do blízkosti televízora. Na preklenutie vzdialenosti väčšej ako 15 metrov je nevyhnutné siahnuť po hrubšom kábli.
Nesynchrónny zvuk
Niektoré hry založené na hudbe vyžadujú od hráča dokonalé obrazové a zvukové načasovanie. Ak grafika nie synchrónna so zvukom, utrpí tým zábava pri hre. Spôsobuje to skutočnosť, že moderné televízory typu HD často obrazové informácie pred zobrazením ešte spracúvajú, no zvukové dáta smerujú priamo k reproduktorom. Zvuk tak o niekoľko milisekúnd „predbieha“ obraz. Spomínané drobné oneskorovanie obrazu sa týka takmer výlučne dynamických hier vyžadujúcich rýchle reakcie. Spomalenie možno výrazne znížiť výberom položky Videohra v menu televízora, čím sa skráti čas dodatočného spracovania obrazu. Prípadne sa tento problém dá vyriešiť manuálnym nastavením doby oneskorenia, ak to niektoré prijímače umožňujú.
Prudká zmena teploty
Stará známa záležitosť, o ktorej zorientovaní používatelia dobre vedia, sú opatrenia na zabránenie vzniku škôd vyvolaných kondenzovanou vodou. Televízor sa po preprave počas chladného počasia a prenesení do teplej miestnosti nesmie hneď zapnúť. Zmena teploty spôsobí v studenom prístroji zrazenie vlhkosti a tá zapríčiní poškodenie elektroniky. Preto všetky citlivé elektronické zariadenia, nielen televízne prijímače, nechávame po spomínanej doprave niekoľko hodín v pôvodnom obale, aby sa v teplom prostredí aklimatizovali.
Poškriabanie povrchu obrazovky
V tomto prípade nejde o mýtus, ale skutočnosť, ktorú pomerne veľa ľudí podceňuje. Na čistenie povrchu obrazoviek, či už plazmových televízorov, alebo typu LCD, treba používať mäkké handričky a čistiace prostriedky na sklo neobsahujúce ocot, resp. kyselinu citrónovú. Zakázané sú prostriedky s prídavkom prášku či rozpúšťadlá, ale takisto tvrdé špongie, kefy a hrubé mikrovláknové tkaniny. Dôležité je nestriekať tekutiny priamo na prístroj, ale na handru a tou potom obrazovku poutierať. Okrem toho šúchajte po obrazovke s malým tlakom, aby prípadné tvrdé zrnká nečistoty nespôsobili škrabance.
Zdroj: BZ! Redakcia
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:55:21