Publikované pred 6 mesiacmi: 23.11.2011 / David Matějů, čítaní: 665
Slovensko i Česká republika sú známe tým, že sa v nich skoro nič neutají. Prepisy policajných výsluchov, nahrávky telefonického odpočúvania, dôverné dokumenty zo štátnych inštitúcií - to všetko je dnes v podstate verejné, ak si dáte trochu práce a prehľadáte internet.
Od spustenia servera WikiLeaks (a jeho českého variantu PirateLeaks) sa však pre zvedavú verejnosť stala situácia ešte oveľa jednoduchšou. Tieto servery zhromažďujú a publikujú citlivé informácie získané väčšinou anonymnou cestou tak z veľkých medzinárodných korporácií a vládnych inštitúcií, ako aj z luhov a hájov českej a slovenskej štátnej a verejnej sféry. Ako napríklad sami autori servera PirateLeaks tvrdia, medzi zverejňovaním údajov budú napríklad aj „...dáta chybne zabezpečené na štátnych i súkromných serveroch". Vzhľadom na to, že som mal možnosť vďaka svojej práci vidieť mnoho serverov obsahujúcich citlivé informácie vrátane ich (ne)bezpečnosti, čaká nás rozhodne celkom „zaujímavá" doba. Alebo aspoň niektorých z nás.
Ak sa nechcete vy ani vaša inštitúcia na uvedených serveroch zviditeľňovať, je najvyšší čas začať sa veľmi vážne zaoberať zabezpečením vašich citlivých dát pred ich únikom a následným zverejnením na pirátskom alebo inom serveri. A som si istý, že v každej inštitúcii sa nájde dosť a dosť dokumentov, ktoré by ste naozaj neradi s kýmkoľvek „zvonku" zdieľali. Poďme sa teda v rýchlosti pozrieť na to, ako to docieliť.
Kategorizácia dát
V prvom rade treba zrevidovať spôsob, ako kategorizujete informácie, ktorých je vaša inštitúcia majiteľom či spravovateľom. Kategorizáciou tu myslím určenie majiteľa konkrétnych informácií a následne ich hodnoty z pohľadu ich prípadnej straty a zneužitia. Iba majitelia daných informácií totiž môžu správne určiť úroveň ich citlivosti a spôsoby nakladania s dátami. Bežne je tak majiteľom osobných údajov zamestnancov niekto z personálneho oddelenia, majiteľom finančných dát niekto z financií, majiteľom obchodných dát napr. riaditeľ obchodného oddelenia atď. Pozor, oddelenie informačných technológií väčšinou nie je majiteľom týchto informácií, ale iba ich spravovateľom. Spravovateľ však neurčuje to, ako sa s danými informáciami môže zaobchádzať, ale len zabezpečuje požiadavky na správu týchto dát zo strany ich majiteľov.
Lokalizácia dát
Druhý krok v ochrane citlivých dát je zistenie, kde všade sa tieto informácie nachádzajú. Mnoho ľudí, s ktorými som mal možnosť na túto tému hovoriť, je presvedčených, že ich citlivé informácie sú bezpečne uložené len a len v prevádzkových databázach pod aplikáciami, ktoré s týmito dátami pracujú. Opak je však pravda. Už veľakrát som bol svedkom toho, že veľmi citlivé informácie sa doslova povaľovali na nezabezpečených súborových serveroch, v súboroch na počítačoch jednotlivých zamestnancov, v ich e-mailových schránkach atď. Tieto miesta však väčšinou vôbec nespĺňajú požiadavky na bezpečnosť takýchto údajov a citlivé informácie sú tak vystavené napospas vôli zamestnancov, v horšom prípade aj návštevníkov danej inštitúcie. Áno, aj toho som bol svedkom.
Definícia požiadaviek, výber riešení
Až tretí krok je výber vhodných procesných a technických prostriedkov na ochranu citlivých dát. Kým totiž neviete, kto je majiteľom jednotlivých informácií, aké požiadavky sa kladú na ich ochranu a prácu s nimi, kde všade sa tieto informácie nachádzajú, nedá sa pohnúť z miesta. No ak máte toto už pod kontrolou, môžete začať navrhovať jednotlivé požiadavky a začleniť ich do vašich procesov a technológií.
Z pohľadu bezpečnostných technológií slúžiacich na zabezpečenie dát máte k dispozícii veľmi širokú škálu riešení - od autentizácie a autorizácie používateľov, šifrovanie cez tokenizáciu, audit prístupu k dátam až po fyzické zamedzenie ich prípadnej distribúcie. Na všetky spomínané spôsoby ochrany dát existuje dnes niekoľko technológií od rôznych dodávateľov, je teda z čoho vyberať.
Pokiaľ ide o autentifikáciu a autorizáciu používateľov, rozhodne je načase vo vybraných systémoch pracujúcich s citlivými dátami zaviesť dvoj- či viacfaktorovú autentizáciu. Môže ísť o autentizáciu na báze jednorazových hesiel, o adaptívnu autentifikáciu alebo biometriu, skrátka čokoľvek, čo bude bezpečnejšie a auditovateľnejšie než dnešné používateľské mená a statické heslá. Aj v prípade, že máte dnes politiku silných hesiel, nič nezabráni vašim zamestnancom zdieľať (čo je úplne bežná prax) a tým v podstate degradovať zmysel ich použitia. O auditovateľnosti takéhoto prostredia ani nehovoriac.
Čo týka sa šifrovania citlivých dát, o tom už bolo napísané nespočetné množstvo článkov, štúdií a kníh. Spomeniem teda len to podstatné - šifrujte len veľmi selektívne. Rozhodne nemá cenu šifrovať celý súborový server, ak len jeden z jeho adresárov obsahuje citlivé dáta. Rovnako tak nemá cenu šifrovať celú databázu, keď iba dva stĺpce v jednej zo stoviek jej tabuliek obsahujú citlivé dáta. Vždy sa snažte šifrovanie obmedziť len na tie dáta, ktoré to vyžadujú. Ušetríte tak nemálo prostriedkov pri obstarávaní, správe a prevádzke šifrovacích technológií a súčasne budete mať naozaj citlivé dáta pod kontrolou.
Tokenizácia je relatívne nový spôsob ochrany citlivých dát, ktorý je založený nie na šifrovaní, ale na zámene citlivých dát za iné, „necitlivé" dáta. Tokenizácia sa už veľmi často používa vo finančnom sektore pri ochrane čísel kreditných kariet a v štátnej správe na ochranu osobných informácií. Postupom času však začali tokenizáciu využívať aj ďalšie inštitúcie na ochranu nimi spracúvaných dát. Zaujímavé je takisto spojenie tokenizácie so šifrovaním, čo zabezpečí oveľa vyššiu mieru ochrany tých najcitlivejších dát.
Pravidelný (ideálne priebežný) bezpečnostný audit celého prostredia sa dnes už tiež stal v podstate nevyhnutným. Či už potrebujete auditovať prístupy používateľov k vašim webovým portálom, aplikáciám, súborom, databázam a sieťovým službám, alebo si dávať informácie z týchto zdrojov do súvislostí a mať schopnosť na ne rýchlo reagovať, uvažujte o zavedení vhodného systému SIEM (Security Information and Event Management). Ten vám zabezpečí nielen všetko uvedené, ale súčasne za vás vykoná väčšinu manuálnej práce pri príprave na interný či externý audit.
Ak si chcete byť istí, že vám zamestnanci pre svoju neznalosť alebo nezodpovednosť nevynášajú citlivé dáta mimo zabezpečených systémov alebo dokonca úplne mimo vašej inštitúcie, pouvažujte o riešení DLP (Data Loss Prevention). To vám pomôže nielen so strážením práce zamestnancov s citlivými dátami, ale súčasne vám zodpovie otázku zo začiatku tohto článku: Kde všade máme u nás citlivé dáta uložené? Dobré riešenia DLP sú totiž schopné pracovať na úrovni dátových centier (prehľadávanie diskov, súborových serverov, databáz, nástrojov na spoluprácu a i.), na úrovni siete (monitoring pohybu citlivých dát) a na úrovni koncových bodov (jednotlivé počítače a notebooky zamestnancov). Iba tak totiž naozaj získate prehľad o tom, kto a kedy pristúpil k daným informáciám a čo s nimi mal v úmysle robiť.
Centrálna správa
Štvrtý krok pri ochrane citlivých dát v inštitúcii je maximálna centralizácia riadenia bezpečnostných opatrení, teda procesov a technológií. V poslednom čase sa pre tieto riešenia ujala skratka SOC (Security Operations Center), ktorá zahŕňa integrovaný monitoring dodržiavania bezpečnostných politík naprieč celou inštitúciou. Pre vyšší manažment sú potom k dispozícii nástroje typu eGRC (Governance, Risk, Compliance), ktoré koncentrujú všetky informácie o stave inštitúcie z pohľadu procesov a ich dodržiavania do jednej obrazovky. Tým umožňujú jednotlivým riaditeľom a ďalším zodpovedným osobám (napr. audítorom) okamžitý pohľad na aktuálnu situáciu v inštitúcii z manažérskeho hľadiska.
Všetky opísané kroky vedúce k ochrane vašich citlivých dát sú relatívne komplexné a vyžadujú si vysokú mieru znalostí a skúseností v niekoľkých odboroch. Preto je pri všetkých krokoch vhodné mať v riešiteľskom tíme niekoho „zvonku", teda mimo inštitúcie, a to najmä z dôvodu globálnejšieho a hlavne nestranného pohľadu. Preto vždy našim zákazníkom odporúčame projekt alebo aspoň jeho časť zveriť externému subjektu znalému danej problematiky a skúsenému práve v bezpečnostných auditoch a v zavádzaní bezpečnostných procesov a technológií.
Ak máte po prečítaní tohto článku pocit, že ste niektorý z uvedených krokov smerujúcich k bezpečnosti vašich citlivých dát zatiaľ nevykonali, odporúčam vám už ďalej neváhať. Nie je nič horšie ako nájsť svoje citlivé dáta na verejne prístupnom a často medializovanom serveri.
David Matějů
Autor pracuje ako Presales Engineer spoločnosti RSA, The Security Division of EMC.
Zdroj: Infoware 10/2011
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:55:21