Publikované pred 5 mesiacmi: 28.11.2011 / Marian Kuna, čítaní: 668
Medzi odbornou verejnosťou asi nikto nepochybuje o nebezpečenstvách číhajúcich na používateľov služieb poskytovaných cez
internet a iné elektronické kanály, ako je
internet banking, mobile banking, SMS
banking a služby prístupné cez systémy Interactive Voice Response (IVR). Z času na čas sa objavujú správy o phishingových, pharmingových či skimmingových aktivitách (nevyhli sa im ani slovenské inštitúcie a ich klienti), prípadne o finančných ujmách ľudí, ktorí sa stali obeťou útokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že väčšina incidentov nie je nikdy publikovaná, resp. informácie neprekročia hranice odborných kruhov.
Znepokojujúci je fakt, že počas uplynulých pár rokov sa zvyšovala aktivita fraudsterov a zdokonaľovali a vyvíjali sa nové sofistikované metódy na kompromitáciu autentifikačných mechanizmov a získanie neautorizovaného prístupu. Na internete možno nájsť a stiahnuť balíky automatizovaných nástrojov na realizáciu útokov - to zvyšuje ich dostupnosť a umožňuje ich využitie aj menej skúsenými jednotlivcami. Tieto skutočnosti kladú zvýšené nároky na finančné inštitúcie v oblasti zabezpečenia služieb a s tým súvisiacej ochrany zákazníkov pred podobnými aktivitami.
Ani reakcia inštitúcií vykonávajúcich dohľad nad finančným sektorom nedala na seba dlho čakať. Federal Financial Institutions Examination Council (FFIEC) napríklad začiatkom roka vydal doplnok k dokumentu Authentication in an Internet Banking Environment guidance (publikovanému v októbri 2005), v ktorom aktualizuje informácie o hlavných rizikách a nástrojoch, ktoré by inštitúcie mali používať na ich elimináciu. Aké typy útokov podľa FFIEC finančným inštitúciám hrozia?
Medzi najčastejšie úspešne využívané metódy na získanie autentifikačných a autorizačných údajov (následne použitých na prístup k účtu) patrí softvér typu keylogger - ide o program, ktorý zaznamenáva všetky znaky stlačené na klávesnici a následne ich posiela človeku, ktorý ho cez internet riadi.
Iný typ škodlivého softvéru umožňuje uskutočnenie útoku typu man-in-the middle (MIM) alebo man-in-the browser (MIB). Pri týchto útokoch sa útočník (fraudster) votrie medzi zákazníka a finančnú inštitúciu a získa kontrolu nad ich spojením/komunikáciou. Útočník potom modifikuje obsah transakcie - napríklad zmení výšku sumy alebo číslo cieľového účtu (prípadne oboje).
Už tradičnými metódami na odcudzenie autentifikačných údajov sú phishing a pharming, keď sa útočník pokúsi získať citlivé údaje pomocou podvodného mailu/telefonátu, resp. presmeruje zákazníka na falošnú stránku, tváriacu sa ako stránka inštitúcie, s ktorou chce zákazník komunikovať.
Existuje proti uvedeným útokom nejaká ochrana? Pred škodlivým softvérom sa najčastejšie bránime použitím antivírusových programov. Problém však je, že tu hovoríme o ochrane počítačov v domácom, resp. pracovnom prostredí zákazníka, prípadne vo verejných priestoroch (internetové kaviarne). Na tie nemá finančná inštitúcia nijaký dosah. Ako sa teda môže finančná inštitúcia efektívne brániť pred spomínanými útokmi?
Riešením, ktoré odporúčajú bezpečnostní špecialisti a nájdete ho aj v uvedenom dokumente od FFIEC, je tzv. viacúrovňové zabezpečenie (Layered Security). Viacúrovňové zabezpečenie možno charakterizovať použitím rôznych zabezpečovacích nástrojov v rôznych bodoch transakcie. Nedostatky jedného z nástrojov tak môžu byť kompenzované silnými stránkami ostatných. Medzi nástroje, ktoré môžu tvoriť viacúrovňové zabezpečenie, patrí monitorovanie a detekcia podozrivých transakcií, viacfaktorová autentifikácia, vzájomná autentifikácia, doplnková autentifikácia rizikových operácií, denné/mesačné limity objemu/počtu transakcií, blacklist/whitelist IP adries, resp. cieľových účtov, identifikácie nezabezpečených/riskantných prístupových zariadení a v neposlednom rade vzdelávanie zákazníkov. Kým niektoré zo spomínaných prvkov bežne využívajú aj finančné inštitúcie na Slovensku (viacfaktorová autentifikácia, limity objemu transakcií, vzájomná autentifikácia), iné sú použité len výnimočne alebo vôbec (detekcia podozrivých transakcií v reálnom čase).
Detekcia podozrivých transakcií patrí medzi zložitejšie prvky, ale pri správnej implementácii vie výrazne znížiť počet podvodných transakcií. Takýto systém by mal monitorovať transakciu vo viacerých jej fázach:
• Už pred autentifikáciou možno overiť lokalitu, z ktorej klient pristupuje, a posúdiť jej riziko. Rovnako sa dá overiť úroveň bezpečnosti zariadenia použitého na prístup (prístup prostredníctvom starej verzie prehliadača, nepodporujúcej silné metódy zabezpečenia prístupového kanála, môže predstavovať zvýšené riziko).
• Bezprostredne po autentifikácii možno posúdiť ďalšie faktory, ako netypický čas prístupu k službe, netypické zariadenie použité na prístup, netypická lokalita, z ktorej klient pristupuje, prípadne podozrivá frekvencia prístupov (v priebehu niekoľkých minút sa používateľ hlási k službe z dvoch rozdielnych, geograficky vzdialených lokalít).
• Transakčné údaje, ako objem transakcie či cieľový účet, poskytujú ďalšie možnosti na posúdenie rizika podvodnej aktivity.
Na vyhodnotenie parametrov a stanovenie miery rizika možno použiť niekoľko prístupov. Jedným z nich môže byť stanovovanie miery rizika na základe vyhodnocovania explicitne definovaných pravidiel a dát, napríklad zhoda s katalógom podozrivých IP adries, prístupové zariadenie označené ako rizikové a podobne.
Efektívna metóda je vyhodnocovanie odchýlok aktuálnej relácie oproti štandardnému profilu správania zákazníka. Profil správania pritom môže tvoriť široká škála rôznych prvkov, napr. lokalita, z ktorej zákazník pristupuje, prístupové zariadenie, čas prístupu, objem transakcie a podobne. Výhoda tejto metódy je v tom, že systém sa prostredníctvom uchovávania histórie údajov o klientovi sám „učí" a dokáže sa prispôsobiť aj zmenám v správaní klienta.
Ďalšia metóda je postavená na hľadaní zhody s prvkami a vzormi naznačujúcimi podvodnú aktivitu. Pri tejto metóde je kľúčové mať kvalitnú databázu vzorov podvodného správania. Tá môže vzniknúť importom historických údajov o podvodných transakciách a môže byť priebežne aktualizovaná údajmi z nových transakcií posúdených systémom ako podozrivé a označených bezpečnostnými analytikmi ako podvodné.
Čo v prípade, že systém identifikuje podozrivú transakciu? Možných riešení je niekoľko - od označenia transakcie na ďalšie off-line posúdenie (vytvorenie tzv. case) cez doplnkovú autentifikáciu (napr. doplňujúcimi otázkami) až po okamžité prerušenie transakcie. Výber konkrétnej reakcie závisí od miery rizika.
O tom, že systém na detekciu podozrivých transakcií, najmä ak funguje on-line v reálnom čase, môže výrazne znížiť počet podvodov, svedčí fakt, že pri analýze incidentov boli pri transakciách, ktoré sa ukázali ako podvodné, jasne viditeľné anomálie v porovnaní s bežnými transakciami zákazníkov. Zostáva len dúfať, že slovenské finančné inštitúcie budú reagovať na zvyšujúce sa riziká vo využívaní služieb na internete a zahrnú systémy na detekciu podvodných aktivít do svojich projektov viacúrovňového zabezpečenia.
Marian Kuna
Autor pracuje ako Technology Sales Consultant, Oracle Slovensko
Zdroj: Infoware 10/2011
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:07:11
Dĺžka:00:55:21